Nóri navštívili Vlkolínec, vítal ich hanlivý nápis. Samospráva hosťom musela vysvetľovať, o čo ide
Vlkolínec krváca! Dedičstvo našich otcov umiera! Takýto nápis čakal v malebnej osade nad Ružomberkom zástupcov Nórskych grantov, v spolupráci s ktorými mesto pripravuje projekt revitalizácie tejto lokality. Práve plánovaný zámer môže pomôcť miestnemu rozvoju.
Zahraničná návšteva prišla do Vlkolínca v rámci študijnej infocesty.
Nelichotivé zvesti o Vlkolínci sa začali šíriť aj do zahraničných médií po tom, ako nespokojný obyvateľ Anton Sabucha verejne kritizoval súčasný stav v osade zapísanej na zozname UNESCO. Okrem iného spomenul, že je za to, aby ich odtiaľ vyškrtli, lebo sa to tam premenilo na turistickú zoo – ľudia si cez okná fotografujú interiéry ich domov a niektorí im vstupujú aj do záhrad. Bývať v takom „živom skanzene“ teda nie je veľmi závideniahodné.
Denník Pravda o tom písal koncom januára. Hovorili sme vtedy aj so šéfom Občianskeho združenia Vlkolínec Jánom Ondríkom, ktorý má v osade tiež trvalý pobyt. So Sabuchovými názormi však nesúhlasí. Poukázal na to, že v združení sú v podstate všetci obyvatelia, plus vlastníci nehnuteľností, a väčšina sa s hlasom jedného nespokojného človeka nestotožňuje. Zápis na prestížnom zozname im totiž prináša viac pozitív ako negatív.
Ani po vyjdení našej reportáže sa nám nikto neozval s tým, že by mal iný názor. Teraz sa však objavil a to práve počas návštevy zástupcov Nórskych grantov, ktorí prišli osobne spoznať túto jedinečnú lokalitu zapísanú v UNESCO. Na jednom z drevených plotov ich pritom vítal nápis v angličtine: „Vlkolínec krváca!!! Dedičstvo našich otcov umiera!!! 33 rokov práce mesta Ružomberok.“
Nápis ich zaujal
Tentoraz nie je autorom kritických slov Sabucha, ale iná rodina žijúca vo Vlkolínci. Podľa všetkého teda v tejto veci nejde o úplne ojedinelý názor. Zdroj, ktorý nechce byť menovaný ale tvrdí, že ide o ľudí, ktorí v minulosti čerpali dotáciu na nejakú opravu, no potom presne nezdokladovali, na čo peniaze použili.
Osada totiž ročne získava rôzne príspevky z parkovného či vstupného do expozícií, ktoré potom samospráva prerozdeľuje na základe riadne podaných žiadostí. Ak však žiadatelia následne nepredložia potrebné dokumenty, aby bolo jasné, kam dotknuté financie putovali, v aktuálnom období sú z tejto schémy vynechaní. Práve to vraj môže byť dôvodom otvorenej nespokojnosti. V nasledujúcom roku ale opäť môžu požiadať mesto o príspevok na obnovu a rekonštrukciu objektov.
Miroslav Parobek, vedúci oddelenia kultúry ružomberského mestského úradu, vysvetlil, že v súvislosti so zahraničnou návštevou išlo o študijnú cestu zástupcov Riadiaceho výboru pre prípravu Nórskych fondov v rámci Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Organizoval ju rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v slovenských lokalitách UNESCO. Okrem Vlkolínca zahŕňa tento program aj návštevy Banskej Štiavnice, Bardejova, Levoče a Spišského Podhradia.
„Infocesty sa zúčastnili tiež zástupcovia jednotlivých lokalít svetového dedičstva UNESCO z Nórska a Islandu,“ hovorí Parobek s tým, že práve oni môžu byť ich potencionálni partneri. „Sú pripravení pomôcť nám odovzdať dobré skúsenosti z realizácie podobných projektov a ich riadenia,“ povedal. Zároveň potvrdil, že „transparent“ na plote si hostia všimli.
„Samozrejme, že ich zaujal plagát a snažili sme sa im situáciu vysvetliť. Chápali to tak, že skutočne je potrebné odstrániť dlhodobo zanedbané problémy vo Vlkolínci. No a práve náš projekt na obnovu tejto lokality, ktorý pripravujeme, môže pomôcť miestnemu rozvoju,“ zhodnotil. Podľa neho je dôležité, že zámer má podporu vedenia mesta a poslancov zastupiteľstva.
„Ale aj väčšiny obyvateľov a majiteľov nehnuteľností vo Vlkolínci, ktorí svoj nesúhlas s osobnými názormi niekoľkých jednotlivcov vyjadrili aj vo vyhlásení,“ zdôraznil. Konkretizoval, že Občianske združenie Vlkolínec vyzbieralo 27 podpisov ľudí, ktorí nie sú za vymazanie z prestížneho zoznamu svetového dedičstva. Ozrejmil, že celkovo malo vlani v osade trvalý pobyt 29 ľudí, vrátane štyroch detí. Denne tam ale žije len 17 obyvateľov.
Video
Vlkolínec a UNESCO. Je to problém?
Zdroj:
Eva Štenclová
Veľké plány mesta
Parobek spresnil, že cieľom cesty bolo oboznámiť sa s pripravovanými projektmi na zachovanie a obnovu kultúrnych pamiatok svetového dedičstva v lokalitách UNESCO na Slovensku v rámci programu „Miestny rozvoj založený na kultúre“. Ten je financovaný z Grantov EHP, pričom výzva bude vyhlásená do leta tohto roka.
Zaujímalo nás, či nedávno medializované informácie o nespokojnosti Vlkolínčanov so statusom UNESCO, a želania o vymazaní z jeho zoznamu, mali nejaký vplyv na túto zahraničnú návštevu. Zdá sa ale, že touto témou sa veľmi nezaoberali.
„My sme sa sústredili na predstavenie nášho projektu na obnovu Vlkolínca. Pripravované zámery sú komplexné. Zahŕňajú všetky oblasti a odstránenie dlhodobo neriešených problémov, ktoré trápia domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov,“ konštatoval Parobek. Podčiarkol, že prioritou radnice je zachovanie a revitalizácia tejto osady, ktorá bola už v roku 1977 vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Do zoznamu UNESCO ju zapísali v roku 1993.
Opraviť chcú nielen národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve Ružomberka, ktorými sú drevená zvonica, rumpáľová studňa či historická sýpka, ale aj ďalšie. Zároveň plánujú doplniť expozície. „Tiež vymeniť poškodené šindľové strechy na drevených zruboch a hospodárskych objektoch. Chceme pokračovať aj v záchrane senníkov (tzv. štále),“ priblížil Parobek.
Projekt mesta nevynecháva ani dobudovanie základnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa záchytné parkovisko, verejné toalety, ekologickú čistiareň odpadových vôd, opravu prístupových a miestnych komunikácií, turistických či cyklistických chodníkov. Z Nórskych fondov by na to putovalo až 75 percent z celkovej sumy projektu, pričom kompletné náklady odhadujú na približne 3 milióny eur. Ak bude radnica úspešná, mali by to zrealizovať do konca roka 2028.
Medzi neinvestičné, takzvané mäkké, aktivity zaradili napríklad aj moderné smart prvky a audiovizuálne prezentácie (hovoriaci obraz – príbeh Vlkolínca a pod.). Zámer počíta tiež so sprievodcovskými službami s dozorom a výkladom v expozíciách či debarierizáciou. V pláne sú zároveň pracovné workshopy v podobe opráv šindľových striech, studní či obnova terasových políčok a pestovanie tradičných plodín.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.