Mesto Košice zvažuje spojenie s okolitými obcami. Odkaz starostov je jasný: S metropolou sa spájať nechceme
Už niekoľko rokov je v metropole východu na pretrase téma počtu mestských častí. Nedávno vzbudila pozornosť aj téma pripojenia niektorých okolitých obcí ku Košiciam.
Niektoré obce v okolí Košíc budú mať príjem z automobilky Volvo.
Pred časom ju zmienil košický viceprimátor Marcel Gibóda (SaS). Za to si ho na mušku zobral poslanec Národnej rady SR Igor Šimko (Hlas). Práve Šimko je jedným z predkladateľov novely zákona o meste Košice. Vďaka nej by sa v Košiciach zmenilo usporiadanie, či presnejšie počet mestských častí. Šimkovi sa Gibódove výroky nepáčili.
Podľa Šimka chcel námestník pribrať len bohaté obce
Podľa neho sa Gibóda snaží riešiť nedostatok peňazí v meste Košice možnosťou pripojenia niektorých okolitých obcí. „Namiesto racionalizácie počtu mestských častí prichádza s nápadom ‚zobrať pod seba‘ susedné obce,“ uviedol Šimko v stanovisku. Upresnil, že informácia odznela pred niekoľkými mesiacmi počas debaty o počte mestských častí. „Viac peňazí do mesta cez rozpočty obcí, ktoré majú vyššie dane z priemyslu,“ doplnil Šimko, ktorý zároveň nevidí dôvod na to, aby obce súhlasili s tým, že budú pričlenené k mestu.
Šimko poukázal na skutočnosť, že je to zatiaľ nereálne aj kvôli tomu, že v súčasnosti je to bez reformy verejnej správy nereálne. „Námestník primátora namiesto šetrenia odmietol racionalizáciu a do rozpočtu chcel pribrať obce, ktoré majú z hľadiska podielových alebo majetkových daní väčšiu bonitu. Tie by ale museli vyjadriť vôľu, aby boli pričlenené k mestu. Je to nezmysel,“ tvrdí Šimko vo svojom stanovisku.
Spomínanými obcami mali byť Čaňa a Valaliky, ktoré sú zároveň najväčšími v okrese Košice – okolie. Podľa Šimka je zámer jasný – Košice by si prilepšili v rozpočte. Obe obce by mali vyššie dane vďaka automobilke Volvo, ktorá má výrobné haly v ich katastri.
Podľa viceprimátora Marcela Gibódu išlo len o akademickú diskusiu na Mestskej rade a jeho slová boli pánom Šimkom účelovo vytrhnuté z kontextu a prekrútené. „Prioritne bola debata o počte mestských častí. Či majú vo vyše 200-tisícovom meste ekonomický zmysel. Zároveň išlo o akademickú debatu o tom, ako by sa teoreticky mohli Košice zväčšiť. Spomenul som návrh niekdajšieho splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy a decentralizáciu štátu Viktora Nižňanského. Ten v pozičnom dokumente pre Úniu miest Slovenska v roku 2019 navrhoval osobitné postavenie metropolitných miest Bratislavy a Košíc,“ vysvetľuje viceprimátor.
Viceprimátor: Je to vytrhnuté z kontextu, vychádzal som z návrhu Nižňanského
Dodal, že podľa návrhu Nižňanského by sa Košice rozrástli aj o časť, prípadne aj celý okres Košice – okolie. „Na druhej strane by však v takom prípade mali postavenie a právomoci samostatného kraja. Jednotlivé obce by tak zároveň mohli fungovať ako mestské časti,“ dodal.
Video
Počet mestských častí v Košiciach
Ako vidí problém starosta košickej mestskej časti Dargovských hrdinov Dominik Babušík.
Zdroj:
Boris Macko
Podľa Gibódu je na stole otázka efektivity samosprávy mesta Košice a na jeho návrh sa vykonáva analýza mesta, ktorá dá vecný základ pre politické rozhodnutie v tejto veci. V oblasti prepojenia mesta Košice na okolité samosprávy je najvypuklejšia práve otázka dopravnej dostupnosti, napríklad v súvislosti so začiatkom výroby v automobilke Volvo. Doprava je pre Košičanov dôležitou témou, nakoľko denne prichádza do Košíc z okolitých obcí a regiónu približne 100– až 120-tisíc ľudí. „Tým pádom dochádza k dopravným zápcham a preťaženiu ciest v meste. Riešením by bolo dostať viac ľudí do MHD a prímestskej dopravy. Problém je však v tom, že Košice nemôžu financovať MHD mimo hraníc mesta z peňazí Košičanov,“ myslí si viceprimátor.
Gibóda argumentuje aj tým, že Šimko prišiel s návrhmi týkajúcimi sa počtu mestských častí Košíc, no tie potom bez analýzy zmenil. „Môj údajný výrok o pripojení okolitých obcí účelovo a klamlivo použil s cieľom vyvolať zbytočný konflikt medzi mestom a okolitými samosprávami. Upozornil som ho, že problematiku nemá dobre odborne naštudovanú. Keď som ho konfrontoval s faktami, tak to neuniesol a na sociálnu sieť dal status, v ktorom uvádza tvrdenia, ktoré som nepovedal,“ ozrejmil Gibóda. Celú situáciu vníma ako chabý pokus zviditeľniť sa pred jesennými voľbami za predsedu Košického kraja.
Obce uvažujú o spojení, ale nie s Košicami
Valaliky a Čaňa sú síce blízko Košíc, no o pričlenení k metropole východu nechcú ani počuť. Starosta obce Valaliky Štefan Petrík z tohto nápadu rozhodne nie je nadšený. „V každom prípade to s nami ako starostami okolitých obcí nikto nekonzultoval. Vieme to len z počutia. Neprichádza to do úvahy,“ vyhlásil rezolútne Petrík.
Pritom obec, ktorá má v súčasnosti 4 570 obyvateľov, sama vznikla spojením viacerých dedín a je druhá najväčšia v okrese Košice – okolie. „Je pravda, že Valaliky vznikli v roku 1960 spojením obcí Buzice, Bernátovce, Všechsvätých a Košťany. Pokiaľ ide o súčasnosť, som naklonený reformám samosprávy aj zlučovaniu obcí. Ale nie spojením s Košicami,“ zdôraznil starosta.
„Je mi jasné, že samosprávu na Slovensku treba reformovať. Napríklad malé obce nemôžu donekonečna fungovať tak, ako v súčasnosti. Bavil som sa s niektorými starostami z okolia. Ku Košiciam sa nechcú pripojiť. Skôr uvažujeme o tom, že by bolo racionálnejšie administratívne zlúčiť obce v okolí – čiže Čaňu, Valaliky, Geču a Kokšov Bakšu,“ mieni Petrík. Len Valaliky v spojení s Čaňou, ktorá je najväčšou obcou v okrese Košice – okolie, by mali vyše 10-tisíc obyvateľov. K tomu treba prirátať Geču s takmer 1 800 a Kokšov Bakšu s vyše 1 300 obyvateľmi a počet obyvateľov by dosiahol hodnotu menšieho okresného mesta.
V prípade akéhokoľvek spájania samospráv by podľa Petríka mali rozhodnúť občania. „Obyvatelia jednotlivých obcí majú mať možnosť, aby sami rozhodli, a to prostredníctvom referenda. To je najspravodlivejšie riešenie,“ uzavrel Petrík.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.