Časová kapsula stredoveku. Dobrovoľníci z celej Európy skúmajú hrad Kysak, našli šípy aj vzácne mince
Väčšina ľudí pozná obec len ako prestupnú železničnú stanicu pri ceste do Prešova a na Šariš. Kysak ale ponúka viac, oplatí sa tu zastaviť.
Gašova vápenka bola postavená po I. svetovej vojne. Dnes chátra na súkromnom pozemku.
Obec s vyše 1300 obyvateľmi má čo ponúknuť. Dedina vznikla zrejme po roku 1289. Z listiny zo spomínaného roku o rozdelení majetku Petra z Drienova medzi jeho 5 synov, kde najstarší syn Juraj dostal medzi iným aj územie dnešného Kysaku, sa ešte v tom čase nespomína obec. No prvá zmienka o Kysaku je v listine o delení hradu a panstva Drienov medzi potomkov Juraja v roku 1335 ešte pod menom Kuzek.
Zrúcanina hradu zamrzla v stredoveku
Kysak sa pre svoju polohu pri rieke Hornád sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu vystavali kúriu. V nej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Neskôr si navyše postavili hrad v Kysaku, o ktorom je prvá zmienka z roku 1423. Neskôr spustol a jeho múry sa zrútili. Príčinou bolo, že panstvo z Drienova vymrelo, pričom noví vlastníci hradu z Ploského a Žehne mali vlastné sídla.
Na hrade Kysak pokračoval archeologický výskum aj v lete tohto roka. Pracovali na ňom desiatky dobrovoľníkov, väčšinou študentov zo zahraničia. Bol medzi nimi aj Andrej Janeček, ktorý študuje archeológiu v Holandsku na univerzite v Leidene. „Podarilo sa nám zachytiť lícovanie múra. Našli sa tam tri hroty zo šípov, polovica z ostrohy a tri malé stredoveké mince,“ prezradil Janeček.
Hrad je podľa neho zaujímavý tým, že stredovek neprežil. „Na začiatku 16. storočia sa uvádza ako opustený a čiastočne v ruinách. Takže všetko, čo sa tu nájde, je zo stredoveku a starších období. Zaniknuté hrady ma zaujímajú preto, lebo ide o akúsi časovú kapsulu. Ak by existoval dlhšie, prejavili by sa tam vplyvy a možné prestavby z ďalších období a bolo by ťažké sledovať staršie stavebné fázy,“ dodal mladý študent archeológie.
Hore na hradný kopec sa dá najlepšie dostať od domu smútku a nového cintorína v Kysaku. Prípadne to skúsiť aj o kus ďalej od policajnej stanice.
Ďalšou zaujímavou pamiatkou, ktorá vznikla o niekoľko storočí neskôr je Gašova vápenka. Málokto vie, že medzi významné a nezanedbateľné zamestnanie Kysačanov v minulosti patrilo ľudové pálenie vápna. Vápenkárstvo prevádzali spravidla bohatší gazdovia. Dodnes sú v okolí viditeľné stopy vápeniek, z ktorej najzachovalejšia je vápenka Ondreja Gaša na úpätí kopca juhozápadne od obce. Je nemým svedkom tradičného zamestnania starých Kysačanov.
Pec, v ktorej sa pálilo vápno stojí dodnes, no je v zlom stave. „Nachádza sa na súkromnom pozemku. Obec chcela vápenku získať a zachrániť, no narazili sme na neprimerané finančné požiadavky majiteľky pozemku. Takže sa zatiaľ nedá nič robiť," povzdychol si starosta obce Kysak Ľubomír Krajňák. K vápenke sa dá dostať poľnou cestou, ktorá pokračuje smerom od bývalého družstva. Po zhruba 500 metroch už v diaľke vidno vápenku. No dá sa k nej priblížiť asi na 10 – 15 metrov, ďalej je už hranica súkromného pozemku.
Kostol prečkal stáročia, poškodili ho bomby
V roku 1335 už bol podľa historických záznamov v Kysaku postavený kostol. Farnosť sa uvádza aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332 – 1337. Kostol sv. Kataríny Antiochijskej je Národnou kultúrnou pamiatkou. Odhaduje sa, že kostol vznikol niekedy na prelome 13. a 14. storočia, najneskôr začiatkom 14. storočia, a to v neskororománskom slohu s prvkami rannej gotiky. V priebehu stáročí bol kostol viackrát upravovaný, ale jeho starobylý charakter sa nezmenil. Vrch veže aj strecha boli poškodené počas bombardovania Kysaku v decembri 1944. Po vojne bol kostol opravený. V posledných rokoch prebieha jeho obnova. Preto sa v kostole nekonajú bohoslužby. Dá sa sem dostať po dohode s farárom.
Neďaleko obce, či skôr presnejšie pár sto metrov nad ňou je Kysacká jaskyňa. Objavili ju náhodne pri lámaní kameňa v roku 1913. Ide o malý labyrint chodieb s dĺžkou 72 metrov. Nechýba tu typicky jaskynná výzdoba vo forme stalagmitov, stalaktitov, steny jaskyne pokrývajú kvapľové vodopády. Jaskyňa sa žiaľ v minulosti stala terčom vandalov, ktorý zničili väčšinu jej výzdoby. Preto je dnes vchod do nej zabezpečený oceľovými dverami. No aj tak sa sem oplatí prísť, v blízkosti jaskyne je čistina a možnosť posedenia. Kysacká jaskyňa je navyše významným zimoviskom netopierov.
Ako vidno, obec Kysak aj jej okolie ponúka viacero možností na výlet. Hoci niektoré pamätihodnosti v súčasnosti nie sú úplne prístupné, oplatí sa vidieť ich aspoň zvonku.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.