Spor o financovanie škôlok v Petržalke zasahuje do predvolebnej kampane: Kandidát podal podnet, mestská časť vyzýva na dohodu

Jeden z kandidátov, miestny poslanec Juraj Mravec, v stredu podal podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Upozorňuje v ňom na to, že mestská časť podľa jeho názoru porušuje princíp rovnosti kandidátov tým, že v príspevkoch týkajúcich sa sporu s magistrátom označuje výlučne druhého kandidáta – bývalého starostu Jána Hrčku.

„V čase volebnej kampane a letnej sezóny je mestská časť proaktívna a jednostranne zvýhodňuje jedného z kandidátov na post starostu,“ uvádza Mravec v podnete, ktorý má k dispozícii TASR. Podľa neho je nevhodné, aby samospráva v čase kampane ovplyvňovala voličov tým, že v oficiálnej komunikácii na sociálnych sieťach opakovane uvádza len jedného z dvoch kandidátov.

Petržalka obvinenia odmieta

Mestská časť v reakcii uviedla, že si nie je vedomá, že by niečo porušila. Odmietla, že by práve spomínaním protikandidáta v príspevkoch uprednostňovala jeho a získavala politické body v jeho prospech. Cieľom bolo objektívne a fakticky informovať o témach nespravodlivého financovania materských škôl zo strany mesta, ako aj sporu, ktoré sa bytostne týkajú práve bývalého starostu. Spomenúť jeho meno preto považovala za logické, označenie profilu na sociálnej sieti je jej štandardný a bežne používaný postup.

„Okrem toho, nemyslíme si, že práve to zvyšuje šance na úspech v doplňujúcich voľbách. Obzvlášť, keď je to verejný profil, ktorý si v prípade potreby dokážu potenciálni voliči vyhľadať aj sami,“ podotkla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

Odmieta tak, že by išlo o snahu ovplyvňovať voličov. Nevidela však dôvod, prečo by mala v tejto veci poskytnúť rovnaký priestor aj kandidátovi Mravcovi, ktorý v tom nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný. „Máme za to, že mestská časť v tomto prípade nič neporušila a ak áno, mala by to potvrdiť jedine štátna volebná komisia,“ skonštatovala Halašková s tým, že napriek tomu v rámci dobrej vôle označenie protikandidáta obratom odstránili.

Predmetom komunikácie je dlhodobo medializovaný spor o financovanie materských škôl. Petržalka požaduje od hlavného mesta doplatenie sumy 8,9 milióna eur, na ktorú si mestská časť uplatňuje nárok podľa zákona účinného od septembra 2023. Ten stanovuje povinnosť magistrátu poskytovať zriaďovateľom verejných materských škôl sto percent výnosu z podielových daní, čo je rovnaká úroveň financovania ako pri súkromných či cirkevných zariadeniach.

Bývalý starosta Hrčka, ktorý je zároveň protikandidátom Mravca v septembrových voľbách, na konci svojho mandátu splnomocnil advokátsku kanceláriu, aby mestskú časť v tomto spore zastupovala. Požadovaná suma v prvej fáze sporu predstavuje približne 4,3 milióna eur, ktoré má hlavné mesto podľa platobného rozkazu dofinancovať Petržalke. Magistrát však považuje nárok za neoprávnený a uviedol, že je ochotný poskytnúť len 1,3 milióna eur.

Snaha o mimosúdne vyrovnanie

Zastupujúca starostka Petržalky Iveta Jančoková následne deklarovala snahu dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie. Vyzvala primátora Bratislavy Matúša Valla na férovú dohodu. „Sme ochotní s hlavným mestom rokovať o mimosúdnom dojednaní sporu, ako aj o forme splatenia nášho nároku,“ uviedla. Zároveň dodala, že advokátska kancelária, ktorá Petržalku zastupuje, sa v prípade mimosúdneho vyrovnania vzdá svojej podielovej odmeny.

Mestská časť argumentuje, že napriek zlepšeniu kapacít svojich materských škôl – vrátane rekonštrukcií a výstavby dvoch nových zariadení – a prijatiu všetkých trojročných detí v školskom roku 2022/2023, hlavné mesto neposkytuje financie, na ktoré má podľa zákona nárok. „Za štyri roky (2019 – 2023) sa tak Petržalke podarilo vytvoriť až 23 nových tried pre 580 detí, čo je v rámci Bratislavy najviac vybudovaných kapacít v škôlkach – približne 50 percent,“ uviedla hovorkyňa mestskej časti Mária Halašková. Celkové investície do týchto kapacít presiahli 3,5 milióna eur.

Podľa Halaškovej najväčšia mestská časť v hlavnom meste zároveň čelí situácii, že v prepočte na jedného obyvateľa dostáva niekedy až o 50 – 100 percent menej verejných financií než iné, bohatšie mestské časti. „Hlavné mesto sa týmto spôsobom neoprávnene obohacuje na petržalských deťoch, ktoré na to v konečnom dôsledku doplácajú najviac,“ uviedla Jančoková.

Magistrát dohodu nechce

Bratislavský magistrát však odmieta výzvu Petržalky na mimosúdne vyrovnanie. Mestská časť sa tým podľa neho snaží vycúvať z neštandardne vysokej odmeny pre advokátsku kanceláriu za zastupovanie v spore, ktorú prisľúbil bývalý starosta Hrčka a ktorá je pred verejnosťou neobhájiteľná, uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.

„Podmieňovať nevyplatenie pofidérnej odmeny advokátskej kancelárii, ku ktorej sa zmluvne zaviazala Petržalka a v rozpore s dobrými mravmi, akýmikoľvek požiadavkami smerom k mestu, je nepochopenie problému, do ktorého svojím podpisom mestskú časť dostal Hrčka,“ skonštatoval Bubla.

Magistrát trvá na tom, že nárok mestskej časti považuje za nedôvodný. Opätovne to odôvodňuje tým, že prerozdelenie príjmov z podielových daní medzi mesto a mestské časti upravuje štatút hlavného mesta už od roku 2009. Zdôrazňuje, že hlavné mesto žiadne peniaze v rámci prerozdelenia mestským častiam nezadržiava. Pripomína takisto dohodu z roku 2023 s väčšinou starostov a úpravu štatútu. Mestské časti tým získali celkovo o približne 2,7 milióna eur ročne viac, hlavné mesto zároveň vyčlenilo ďalšie približne tri milióny eur ako jednorazovú kompenzáciu za nové škôlky otvorené mestskými časťami v posledných rokoch. Pre Petržalku by to bolo približne jeden milión eur, vtedajší starosta však dohodu odmietol.

„Táto pôvodná suma je napriek tomu pre Petržalku naďalej k dispozícii. Stačí, ak zastupujúca starostka pristúpi k dohode rovnako, ako to urobili ostatní starostovia,“ podotkol Bubla zdôrazniac, že by bolo maximálne nefér voči všetkým ostatným mestským častiam ísť v prípade Petržalky nad rámec tejto spoločnej dohody.

Kým spor o financie medzi samosprávami pokračuje, doplňujúce voľby starostu Petržalky sa uskutočnia už 6. septembra. Kandidujú v nich Ján Hrčka a Juraj Mravec. Téma financovania materských škôl sa tak stala nielen vecou verejného záujmu, ale aj jedným z bodov napätia v prebiehajúcej predvolebnej kampani.