Raritný archeologický výskum na juhu stredného Slovenska. To, čo odkryl, sa dá málokde vidieť

„Dá sa povedať, že je to raritný výskum, pretože sa tu odkrývajú zaniknuté pece na pálenie vápna. Momentálne máme odkrytú prvú pec, ale bolo ich tu pravdepodobne až sedem. Dnes ich už nevidieť, iba terénne depresie, ktoré naznačujú, že by sa tu mohli nachádzať,“ vysvetlil pre Pravdu archeológ Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš, ktorý výskum vedie.

Presná história tejto lokality nie je známa. „Vieme z nej iba útržky. Na mape I. a II. vojenského mapovania tu nie je nič zaznačené, ale na mape druhého vojenského mapovania je hore nad kopcami označená poloha ‚steinbruch’, teda lom, kameňolom. Keďže takéto pece sa stavali čo najbližšie pri zdroji suroviny, je predpoklad, že vznikli niekedy v druhej polovici 19. storočia,“ vysvetlil Botoš. Ide o pece šachtového typu, ktorých steny tvorí hlinitý prepálený výmaz. Na dne takejto pece bolo polguľovité kúrenisko s drevom, nad ktorým sa nachádzal rošt s kupolovito naukladaným vápencom. Ten sa ešte zvykol potrieť hlineným výmazom, aby sa upchali medzery medzi kameňmi.

„Potom sa pec cez vykurovací kanál zapálila. Podľa etnografických pozorovaní zvykla horieť aj tri dni. Výsledkom bolo nehasené vápno, ktoré sa neskôr hasilo a vzniknuté hasené vápno sa používalo ako spojivo pre stavebný materiál,“ objasnil archeológ.

Keďže vápno bolo potrebným stavebným materiálom, jeho výroba nebola nejakou výnimočnosťou. Je preukázaná aj vo viacerých iných dedinách v okolí Rimavských Zalužian. Vápenné pece sa však nikde v širšom okolí nezachovali.

„Takýto odkryv a archeologický výskum zaniknutých vápenných pecí je v rámci Slovenska určite raritný. Veľa pecí takto nebolo odkrytých a na juhu stredného Slovenska žiadne,“ zdôraznil Botoš.

Celý príbeh

Ďalšie čriepky informácií o dejinách tejto lokality sa podarilo zistiť starostovi Rimavských Zalužian Milanovi Medveďovi, ktorý je veľkým nadšencom histórie. „V časopise Gemer-Malohont z roku 1922 objavil veľmi hodnotný inzerát z roku 1922, kde sa uvádza, že sa obnovilopálenie vápna. Je teda predpoklad, že tu prebiehalo aj pred prvou svetovou vojnou,“ ozrejmil Botoš.

Inzerát je písaný archaickou slovenčinou, ktorá dnes znie až trochu úsmevne. „Staväjúcim do pozorností!!! Válkou prerušené pálenie dobropovestného príbojského vápna ďalej prevádzam. Preto upozorňujem veľactené obecenstvo, že vápno už možno dostať. Vápenice sú pri hradskej ceste,“ uvádza sa v inzeráte, pod ktorým je meno Július Berger.

Starostovi Rimavských Zalužian sa o tomto podnikateľovi podarilo zistiť viac a zo získaných informácií načrtnúť príbeh. „Bergerovci bola židovská rodina, ktorá sem prišla niekedy po prvej svetovej vojne. Neskôr, keď šípili, že sa tu niečo bude diať, odišli niekam k Šalgotarjánu v Maďarsku a odtiaľ do Ameriky,“ priblížil Medveď. Potomkovia Júliusa Bergera v Spojených štátoch amerických stále žijú a starostovi sa s nimi podarilo skontaktovať.

Nová turistická atrakcia

Odkryté dve pece chce samospráva Rimavských Zalužian po ich zakonzervovaní prezentovať ako turistickú atrakciu. V pláne je najprv provizórne prekrytie pecí stanom a súčasná príprava trvalého prestrešenia, na čo však treba vyňať pozemky z lesného fondu a vykonať ďalšie administratívne úkony.

„V projekte je tiež vybudovanie posedenia, ohniska a informačnej tabule tu a aj v obci. Spravíme aj napojenie na neďaleký náučný chodník o bojoch SNP,“ načrtol starosta ďalšie plány s lokalitou. Ide o chodník s oficiálnym názvom Bojisko SNP Rimavská Baňa, ktorý vedie katastrami obidvoch obcí.

Ďalšími turistickými zaujímavosťami v blízkom okolí sú štyri gotické kostoly so stredovekými nástennými maľbami v Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove, Kyjaticiach a Kraskove, ako aj rozhľadne na kopcoch Vŕšok a Maginhrad. V pláne je i vybudovanie návštevníckeho centra v Rimavskej Bani.