Mladí majú samovražedné myšlienky stále častejšie. Pre 1,3 milióna detí je však na Slovensku len 49 psychiatrov

Psychiatrička Vanda Valkučáková v Ide o Zdravie

„Dievčatá sú aktuálne hospitalizované na oddelení Kliniky detí a dorastu, bližšie sa k ich zdravotnému stavu nebudeme vyjadrovať,“ priblížila hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Nitre Tatiana Kubinec. Tínedžerky vo veku 13 a 14 rokov plánovali skočiť z mosta. Predtým mali užiť lieky, nie je však známe aké. Jedno z dievčat sa však v poslednej chvíli rozhodlo zavolať pomoc. Prípadom sa zaoberá aj polícia.

Keď vlani v lete otváralo občianske združenie IPčko v Trnave inovatívny klub psychologickej pomoci pre mladých ľudí, riaditeľ združenia a psychológ Peter Madro hovoril o epidémii úzkosti a depresie u mladých ľudí. Myšlienky na samovraždu boli vlani jednou z piatich najčastejších tém rozhovorov s ich odborníkmi.

Viac na ňu myslia, aj sa o ňu pokúsili

„Z našich štatistík z liniek pomoci a krízových služieb za rok 2022 vyplýva, že v porovnaní s rokom 2021 sme zaznamenali 148-percentný nárast žiadostí o pomoc. V roku 2022 sme uskutočnili viac ako 178-tisíc pomáhajúcich a krízových komunikácií,“ priblížila špeciálna pedagogička Zuzana Juráneková z IPčka. Až 71 percent kontaktov bolo s mladými ľuďmi do 30 rokov.

Vlani pomýšľalo na samovraždu o 122 percent ľudí viac ako rok predtým. O štvrtinu narástol podľa štatistík aj počet pokusov vziať si život. Hoci ide o štatisticky najmenší podiel v rámci vekovej štruktúry kontaktov, odborníci zaznamenali obe situácie aj u detí do 9 rokov.

„Zvýšený počet žiadostí o pomoc na našich linkách pomoci hovorí o tom, že ľuďom nie je dobre. Zároveň naznačuje aj pozitívny fenomén – pribúda ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc a nezostávajú so svojimi pocitmi osamote,“ poukazuje Juráneková.

Nárast samovražedných pokusov najmä v období pandémie pocítili nielen tiesňové linky, ale aj zdravotnícke zariadenia. Na zvýšený počet akútnych hospitalizácií, ale aj predĺženie čakacích dôb na prvé vyšetrenie poukazovali v minulosti napríklad odborníci z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. Išlo pritom o jeden až tri mesiace.

V nemocnici končia najhoršie stavy

V nitrianskej nemocnici pôsobia dve pedopsychiatričky, jedna na ambulancii a druhá na oddelení. Nemocnica má v rámci Psychiatrickej kliniky deväť lôžok pre detských pacientov. „Disponujeme izbami pre dievčatá a chlapcov vo veku 4 až 18 rokov,“ priblížila Kubinec.

Na hospitalizáciu objednávajú pacientov podľa akútnosti psychického stavu dieťaťa. V prípade nevyhnutnej hospitalizácie kooperujú aj s klinikou detí a dorastu. Sú však okresy, kde pedopsychiater nie je vôbec. Týka sa to najmä východu krajiny.

„Najčastejším dôvodom hospitalizácie bývajú depresívne stavy a stavy po intoxikácii liekmi v samovražedných pokusoch. Ich nárast súvisí aj s pocovidovým obdobím a so sťaženým návratom k povinnostiam, hlavne u primárne úzkostných detí,“ spresnila hovorkyňa nemocnice.

V nemocnici pozorujú najmä nárast úzkostných stavov s prejavmi depresie, vyhýbavých prejavov a všeobecne aj nárast škodlivého užívania návykových látok ako alkohol, marihuana a pervitín. Intoxikáciami sa prednostne zaoberá Klinika detí a dorastu s konziliárnymi vyšetreniami pedopsychiatra.

Skoku z mosta nad železničným priecestím zabránili nitrianski mestskí policajti 15-ročnej dievčine na jeseň v roku 2021. Všímavý občan ju spozoroval za zábradlím mosta a zalarmoval pomoc. Hliadka k nej po nadviazanom rozhovore priskočila práve včas. O pár minút neskôr prešiel po koľajach vlak.

Je ich ako šafranu, no treba ich ako soľ

Pre 1,3 milióna detí je na Slovensku k dispozícii len 49 psychiatrov. K 25. novembru minulého roka bolo na Slovensku 27 psychiatrických ambulancií pre deti z celkového počtu 262. V ich evidencii sa nachádzalo päťtisíc pacientov. Pokiaľ ide o lôžka, v šiestich zariadeniach sa nachádza 119 akútnych a strednodobých lôžok a ďalších 90 dlhodobých lôžok je v jedinej detskej psychiatrickej liečebni v Hrani.

Na Slovensku je už dlhé roky podstav odborníkov, ku ktorému by rodičia mohli vziať svoje dieťa s psychickými ťažkosťami. Odborníci pritom evidujú nielen nárast úzkostí, depresií, ale aj ich zhoršenie a čoraz častejšie dochádza aj k sebapoškodzovaniu, najmä u mladých dievčat.

„Signálom je až to, keď sa niečo udeje, vtedy to rodič zaregistruje. Predtým ho vôbec nenapadne, že by niečo mohlo byť v neporiadku,“ hovorí trnavská psychiatrička a pedopsychiatrička Soňa Petríková. Základom je podľa nej záujem o dieťa, inak si rodič varovné signály dieťaťa nevšimne. „Zbytočne ich vysiela, keď ich nemá kto zachytiť,“ dodáva.

Zdôveriť sa rodičom nemusí byť pre tínedžerov z rôznych dôvodov jednoduché. „Obrátili sa na mňa 16-ročné dievčatá, že majú spolužiačku so samovražednými myšlienkami. Telefonicky sa informovali, čo s tým,“ približuje Petríková. Lekárka im ozrejmila, že dievčina musí prísť do ambulancie v sprievode rodiča, aby ho preto informovali. „Okamžite to zamietli s tým, že je pracovne zaneprázdnený,“ dodáva.

Lekárka denne ošetrí v priemere 15 až 22 pacientov. Na prvé bežné vyšetrenie sa u nej čaká niekoľko týždňov. Akútne psychické stavy rieši podľa potreby. Nedostatok odborníkov na detskú psychiatriu trvá podľa nej už 20 rokov. „Teraz sa to stupňuje, pretože roky každému pribúdajú,“ uzatvára.