Príbeh svetielka z Betlehema. Skauti ho roznášajú všade, kam sa dá

V Košiciach betlehemské svetlo už viac ako 20 rokov roznáša aj skautka Jana Vinterová. Sama hovorí, že je súčasťou vianočnej atmosféry. Každoročne s ďalšími skautkami a skautmi z košických oddielov prejdú desiatky kostolov, kláštorov, úradov, rôznych inštitúcií, ale aj jednotlivcov. V pondelok svetlo odovzdali županovi Rastislavovi Trnkovi, takpovediac pre celý kraj.

VIDEO: Odovzdávanie betlehemského svetla v Košiciach.

Nosia a rozdávajú

„Svetlo sme niekoľko rokov rozdávali aj na Hlavnej ulici pri Urbanovej veži. Ale najkrajšie zážitky mám z obdobia, keď sme ho nosili nášmu najstaršiemu skautovi v Košiciach, už dôchodcovi, ako priamu donášku do bytu. Niekedy sme prišli aj neohlásene, ale radosť jeho a jeho manželky bola oproti iným ľuďom dvojnásobná. Tešil sa totiž nielen z toho, že cez Vianoce bude mať doma plamienok z Betlehema, ale aj z toho, že sa stále môže cítiť súčasťou skautského hnutia, že sa môže podeliť o svoje mladícke skautské zážitky s niekým, kto ich aj naozaj ocení. Verím, že pri týchto našich návštevách vždy aj trošku duchovne omladol. Žiaľ, dnes už nie sú medzi nami, ale betlehemské svetlo sme mu nosievali každý rok až do jeho smrti a ani mladšie ročníky na tieto príjemné betlehemské návštevy nebolo treba nútiť," hovorí Vinterová s úsmevom.

Nosiť betlehemské svetlo je pre všetkých skautov veľká česť a výnimočný zážitok. „Spomínam si napríklad, že sme ho v Košiciach odovzdávali prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Dnes v meste okrem nášho 68. skautského zboru Biele vrany Košice funguje ešte jeden oddiel pod hlavičkou Slovenského skautingu a niekoľko oddielov Federácie skautov Európy. Takže sa vždy v decembri dohodneme, ktorý oddiel si ktoré kostoly a kláštory vezme na starosť. Zmiešané delegácie zo všetkých oddielov chodievajú iba na niektoré úrady a na sv. omšu do Dómu sv. Alžbety, kde svetlo prinášame každý rok ako vôbec do prvého košického chrámu," vysvetľuje.

Osvedčené sviece

Skauti na prenos svetla používajú väčšinou petrolejky. V ostatných rokoch sa im však oveľa viac osvedčili veľké 48-hodinové sviečky v lampášoch. „Majú tú výhodu, že nezapáchajú, je s nimi čistejšia práca a navyše sa o ne netreba tak starať. Človek proste pozrie a vidí, či sviečka už dohorieva a koľko ešte odhadom vydrží," podotýka skautka. Väčšina ľudí chce mať svetlo na stole počas štedrovečernej večere, prípadne na druhý deň, keď sa slávi Prvý sviatok vianočný. V druhý sviatočný deň ho zhasínajú.

Organizácia roznášania svetla je naozaj náročná záležitosť. V prvom rade vyžaduje niekoľko dospelých ľudí, ktorí s tým už majú skúsenosti a ktorí zároveň majú dobré manažérske schopnosti. V dnešnom internetovom svete im pomáha zdieľaná tabuľka, kde je napísané, kto má ktorý kostol či inštitúciu na starosti, ktorý skautský vedúci je za čo zodpovedný.

Strážia ho aj dva týždne

Odovzdávanie svetla v kostoloch prebieha rôzne. Závisí to väčšinou od kňaza a zároveň aj od času, koľko majú skauti k dispozícii. „Na začiatku omše alebo liturgie prebehne krátky obrad odovzdávania svetla aj s malou ceremóniou, keď skauti zapália sviečky pri oltári alebo na adventnom venci. Keďže však nie sme schopní toto absolvovať v každom jednom kostole, často svetlo odpaľujeme po dohode s kostolníkom mimo akýchkoľvek liturgických obradov v poloprázdnom kostole. Všetko teda závisí od rôznych vonkajších podmienok," objasňuje Vinterová. Ľudia potom prichádzajú, svetlo si odpaľujú a na vlastných sviečkach, lampášikoch odnášajú do svojich domovov a k svojim známym.

Roznášanie betlehemského svetla je však iba jednou z úloh skautov. Dôležité je po celý čas, keď sa svetlo dostane do mesta, ho aj udržiavať. „My ho doma máme každý rok zhruba dva týždne. Sme základňa, kde je svetlo k dispozícii pre našich skautov počas celých sviatkov. Zároveň sme zásobení sviečkami, petrolejkami, petrolejom alebo lampovým olejom, špajľami, informačnými letáčikmi a visačkami, ktoré sa priväzujú na sviečku v kostole. Od nás si potom skauti pred roznosom svetlo berú. Samozrejme, aj niektoré iné skautské rodiny svetlo doma strážia. Pre každý prípad, aby sme tých základní mali viac," dodáva skautka.

Hektický týždeň s lampášom

Betlehemské svetlo je krásna tradícia, ktorú si spoločnosť spája so skautmi. Je to malý plamienok, ktorý symbolizuje šírenie pokoja a bratstva medzi ľuďmi. „Pre mňa ako koordinátorku a manažérku tohto celého je roznos svetla neraz veľkým stresom. Pred Vianocami mám každoročne hektický týždeň, nie však kvôli nákupom, upratovaniu alebo pečeniu, ale preto, že sa cítim spoluzodpovedná za to, aby sa svetlo dostalo všade, kde má. Je to týždeň neustáleho telefonovania, písania a komunikácie s mnohými ľuďmi. Aby bolo všetko dohodnuté, aby to malo hladký priebeh. Typický predvianočný obrázok je, ako utekám večer do kostola s lampášom v jednej ruke a telefónom v druhej," vyratúva povinnosti Vinterová.

Čo by sa stalo, ak by svetielko zhaslo? „To sa nám naozaj za vyše 20 rokov nestalo. Ak nám aj svetlo doma alebo na ulici cestou do kostola zhasne, ako železnú rezervu využívame spätne kostoly, kde sme svetlo už predtým sami zaniesli, predovšetkým dóm. Tam horí veľká sviečka s betlehemským svetlom až do Vianoc a kedykoľvek sa dá poň zájsť. Ak by to bolo potrebné, prejdeme sa aj do najbližšieho mesta alebo obce. Zápalky, ani tie betlehemské, zo zásady nepoužívame," upozorňuje.

Občas je to adrenalín

Svetlo putuje aj tento rok cez Poľsko a pobaltské krajiny až na Sibír. Skautka Vinterová však špeciálne vysnívané miesto nemá. „Naším cieľom je, aby sa dostalo všade, kde ľudia žijú a kde je oň záujem. Mediálne najznámejšia destinácia je asi Lomnický štít, je to pekná tradícia a mnohí skauti túžia stať sa súčasťou delegácie, ktorá betlehemské svetlo odpaľuje tam,“ pokračuje. Uplynulú sobotu to však skautom nedovolil silný vietor. Betlehemské svetlo preto zostalo svietiť na medzistanici lanovky Štart. Odtiaľ ho hore vynesú zamestnanci lanovky.

Hoci sa to nezdá, roznášanie svetla je zakaždým veľké dobrodružstvo. „Keď v silnom vetre zhasne jedna sviečka z dvoch a strkáte sa do podchodov, aby ste to v akom-takom závetrí zachránili… Alebo keď vám vybuchne petrolejka. Treba si uvedomiť, že betlehemské svetlo sa roznáša často pri mínusových teplotách, keď človeku pri každej – aj rýchlej a krátkej – manipulácii s lampášom či petrolejkou krehnú ruky. Potom sú to rôzne reakcie ľudí, od ‚koľko to stojí‘, cez slzy dojatia v očiach až po nanútenie salónok, koláčov či čokolády. Pritom my za roznášanie svetla naozaj nič nechceme. Ale stávajú sa aj milé veci, keď po ukončení našej práce si sadneme do pizzerie v skautskej rovnošate s petrolejkou s betlehemským svetlom. To si pamätáme všetci," hovorí priam zasnene.

Jana Vinterová okrem toho, že je skautkou, je aj mamou. Je rada, že už má svojich nasledovateľov. „Naše deti v tejto tradícii pokračujú s nami. Dcéra roznáša svetlo už niekoľko rokov, syn bol minulý rok prvýkrát. Najmladší zatiaľ nebol, ale aj naňho – možno – príde rad,“ dodáva s úsmevom na tvári, berie lampáš do ruky a s kamarátmi mieri na novú odovzdávku.

O betlehemskom svetle

Betlehemské svetlo je plameň, ktorý horí v betlehemskej jaskyni. Teda na mieste, kde sa mal narodiť Ježiš Kristus. Skauti si po svetlo chodia vždy pred Vianocami a roznášajú ho po celej Európe a v časti Ameriky. Letecky svetlo privezú do Viedne a potom sa ďalej šíri do miest a obcí. Podľa stredovekej legendy Seldžukovia v 11. a 12. storočí okupovali aj miesta posvätné pre kresťanov. Počas križiackych výprav križiaci obsadili Betlehem a neskôr aj Jeruzalem. Jeden mladý križiak sa vraj zaprisahal, že ak sa vráti, prinesie do rodnej Florencie plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. V roku 1099, tesne pred sviatkami, prišli mladí križiaci do Florencie a jeden niesol sviecu s plameňom. Prisahali, že oheň je z Betlehema.

Takmer o 900 rokov neskôr – v roku 1986, rakúska verejnoprávna televízia ORF zorganizovala vianočnú zbierku. Do Betlehema zaletelo telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a priviezlo ho do Linzu. Skauti potom svetielko začali roznášať po celom Rakúsku.

Tohtoročné betlehemské svetlo odpálila Rianna v Betleheme, následne ho prevzal Tobias na viedenskom letisku. Tradičné stretnutie delegácií skautov z troch desiatok európskych krajín v Salzburgu sa však pre pandémiu opäť nekonalo. Cez Slovensko začalo svetlo putovať ešte 11. decembra. Slovenskí skauti si ho odpálili na hraniciach s Rakúskom.

Do Československa sa betlehemské svetlo dostalo prvýkrát v roku 1989, keď ho jeden český skaut svojpomocne doniesol z Viedne na pražské Václavské námestie a rozdával ho okoloidúcim. Roznáša sa do viac ako 300 obcí. Skauti teda na Slovensku roznášajú betlehemské svetlo už tridsiate druhé Vianoce.

VIDEO: Betlehemské svetlo už žiari aj v Prezidentskom paláci. (13. 12. 2021)