Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Najvzácnejší sokol sa vracia na Slovensko
Väčší fešák ako orol Arnold je pre mnohých ornitológov sokol červenonohý. Je to najpestrejšie sfarbený a zrejme aj najvzácnejší dravec na Slovensku. Vlani bol zaznamenaný len jeden hniezdiaci pár, čiže iba dva jedince.
Sokol červenonohý známy aj ako sokol kobcovitý.
Práve v týchto dňoch ich však na Sysľovských poliach pri hranici troch štátov, Slovenska, Rakúska a Maďarska, napočítali desať. Ochranári sú nadšení a je to pre nich dôkaz, že opatrenia, na ktorých pracovali spolu s maďarskými kolegami v posledných rokoch, majú zmysel.
Sokol červenonohý alebo tiež kobcovitý sa pred niekoľkými dňami vrátil z Afriky. "Na poslednej hniezdnej lokalite na západnom Slovensku som pozoroval 10 jedincov. Veľmi ma potešilo, že prileteli.
Veríme, že pozorovania budú pribúdať a sokoly na našom území aj zahniezdia," dúfal predseda Ochrany dravcov na Slovensku Jozef Chavko, ktorý tento druh monitoruje už tri desaťročia.
Ešte v rokoch 1995 až 2000 hniezdilo na Slovensku 60 až 80 párov. Ako je možné, že o 13 rokov neskôr zostal hniezdiť už len jeden pár? Okrem čoraz intenzívnejšieho využívania chémie na poliach, likvidácie posledných remízok a porastov vo vidieckej krajine s vymiznutím sokola červenonohého súvisí aj osud havrana čierneho.
„Sokol si vlastné hniezdo nestavia. Je závislý od iných staviteľov hniezd a v minulosti to boli práve havrany, ale aj straky a iné krkavcovité vtáky,“ naznačil ornitológ Roman Slobodník.
Nuž a človek postupne vytlačil kolónie havranov z voľnej prírody. Havrany nemali dobrý imidž. Označovali sa za takzvanú škodnú, ktorá kynoží napríklad zajace a drobné spevavce. Aj napriek tomu, že najnovšie štúdie to vyvracajú a presviedčajú o pozitívnom vplyve havrana na rovnováhu v prírode, keďže skonzumuje veľké množstvo hmyzu, mýtus o škodlivosti pretrváva u niektorých ľudí dodnes.
„Žiaľ, ešte aj dnes sa likviduje havrania populácia. Došlo k tomu, že havrany sa presťahovali z voľnej krajiny na okraje miest, došlo k synantropizácii. Sokol ich však už na okraje dedín a do intravilánov nenasleduje, pretože je to plachý druh. Teraz zostal odkázaný na umelé hniezda alebo vtáčie búdky,“ dodal ornitológ.
Ochranári ich na Slovensku plánujú osadiť 300, 40 z nich už stihli s pomocou nitrianskych vysokoškolákov zavesiť v chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Ide o jedno z historických hniezdisk, kde sokol červenonohý zvykol v minulosti hniezdiť, ale v posledných rokoch sa tam už nevyskytoval.
Nové búdky môže okrem sokola obsadiť napríklad aj myšiarka ušatá, z ktorej by sa mohli tešiť aj poľnohospodári, pretože aj ona má silný vplyv na rovnováhu v krajine. Významnú zložku jej potravy tvoria hraboše.
Opatrenia ochranárov sú zamerané aj na havrany, hoci v ich prípade je to podľa Slobodníka o čosi zložitejšie, pretože sú „konzervatívnejším“ druhom. Ochranári vyzbierali od ovocinárov a vinárov odrezky. Pre podnikateľov išlo o bezvýznamný odpad, ale pre havrany to bol cenný stavebný materiál, ktorý im vo februári a v marci rozložili v blízkosti hniezdnych kolónií.
„Keď sme s tým vlani začali, nevedeli sme, aký to bude mať efekt a či to bude mať vôbec pozitívny vplyv. No o odrezky bol okamžite veľký záujem. Už po pár dňoch to tam vyzeralo ako povysávané,“ usmial sa ornitológ.
S podobnými opatreniami začali maďarskí ochranári už pred ôsmimi rokmi a tiež sa tešia z úspechu. Za necelú dekádu sa podarilo rozšíriť populáciu sokola červenonohého z 300 na vyše 1 000 hniezdnych párov. Odborníci veria, že sa pri opätovnom rozpínaní tejto populácie sokol vráti do lokalít severne od Dunaja.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.