Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zvolenské divadlo má novú posilu
Nová umelecká šéfka Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene - televízna, filmová a divadelná dramaturgička Jana Liptáková - má na konte viac ako šesťsto televíznych relácií a filmov. Mnohé z nich získali ocenenia.
Pracuje v Národnom osvetovom centre v Bratislave na oddelení vonkajších vzťahov. Spolupracuje s rozhlasom, s divadlami v Žiline, Prešove, Košiciach a dlhé roky spolupracuje aj s nitrianskym divadlom. Práve tam sa dramaturgicky podpísala pod pôvodné slovenské muzikály Pacho sa vracia, Mária Stuartová, Báthoryčka, Adam Šangala a ďalšie úspešné inscenácie Jozef Mak, S láskou sa neradno zahrávať, Jeppe z vŕšku. Prácu dramaturga hodnotí ako veľmi náročnú. Podľa nej nie je dnes jednoduché vybrať titul, ktorý zarezonuje u divákov, zarobí a ešte aj zanechá nejaké posolstvo. Dobrý dramaturg by však mal vedieť splniť tieto kritériá.
Prinesiete toto odhodlanie aj do zvolenskej činohry ako jej nová umelecká šéfka?
Skúsim to. Vo zvolenskom divadle som robila už na dvoch tituloch, naposledy dramaturgiu historickej hry Lakomec v réžii Martina Kákoša. Otvárali sa ňou minuloročné Zámocké hry zvolenské. Mám tu dobré vzťahy. Je tu fungujúci kolektív, ktorý sa vie nadchnúť pre dobré témy a hry a podať výborné výkony. Je tu aj skvelá pani riaditeľka Marcela Kršková. Považujem ju za výbornú manažérku a to je pre mňa záruka dobrej spolupráce a výsledkov. Myslím, že vymyslíme aj vo zvolenskom divadle nejaký pôvodný muzikál. Napríklad o jednej veľmi zaujímavej žene z našej histórie. Ale viac neprezradím.
Ste rodáčka z východného Slovenska. Spája vás niečo so stredoslovenským regiónom alebo Zvolenom?
Kedysi som tu natáčala film Pustý dvor. Bývali sme v Banskej Bystrici a filmovať sa chodilo do Ábelovej. Cestou v aute sme sa vždy s Michalom Dočolomanským kochali krásnou prírodou. Učaroval mi aj Liptov, veď som Liptáková. A Zvolen? Toto mesto vo mne evokuje čosi príjemné. Cez históriu, zámok… Žijú tu príjemní a srdeční ľudia. Mám tu dobré kontakty. Jednoducho, páči sa mi tu.
Pohybujete sa v oblasti kultúry a umenia dlhé roky. Ako vnímate úlohu dramaturga v súčasnosti?
Je dobre, že je taká voľnosť vo vyberaní titulov. Človek si môže uplatniť svoj názor, vkus, nie je ohraničený príkazmi či zákazmi. Ale aj keď je sloboda väčšia, krízu cítim najmä v tom, že nás zasiahlo aj to, čo je málo kultúrne. Komercia, bulvár. Zabúdame a strácame svoju identitu. Niekedy nechceme poznať ani svoju minulosť. A bez poznania minulosti nie je ani budúcnosť. A z toho mi je smutno. Z obrazovky sa vytratili hodnotné literárne diela, inscenácie, poézia… Ešte šťastie, že divadlá sú na tom oveľa lepšie. Myslia na tituly vhodné aj pre mladých, školy, študentov. A v tom je úloha dramaturga dnes dôležitá a ťažká zároveň. Vybrať titul, ktorý osloví diváka, zarobí divadlu a človek ešte z divadla odíde s istým posolstvom v duši. Je to tlak na dramaturga, ale keď je šikovný, dokáže splniť tieto kritériá. V televízii sa mi to darilo. A myslím, že ani v divadle nemám nejaké prehry. Naopak, som zvyknutá na to, že diela, ktoré som vybrala, mali viac ako 50 repríz. Potrebujem však okolo seba tím dobrých a zapálených ľudí. Vtedy to ide.
Ten tím spolupracovníkov si vyberáte?
Som dramaturg, ktorý má okolo seba veľa ,,svojich" režisérov .Keďže spolupracujem s viacerými slovenskými divadlami, na spoluprácu si môžem ľudí vyberať. Je dobré, keď s tímom prídeme do divadla, odpracujeme si, čo máme, želáme si, aby to dobre dopadlo a keď sa hra vydarí a žije si už svojím životom, odchádzame. Beriem to ako také zdravé súperenie. Uznávam tento spôsob práce. Je prínosom aj pre divadlo. Nie sú stále na jednej kope tí istí ľudia. Prídu si odohrať svoju postavu, do ktorej sa naplno vložia a idú ďalej. Za ďalšími povinnosťami. Nemajú čas rozmýšľať o hlúpostiach, intrigách. Odrobia si a rozídu sa. No a keď sú dobrí, stretnú sa pri práci znova.
Sú sviatky Veľkej noci. Vnímate tieto dni nejako špeciálne?
Každé sviatky prežívame v mojej rodine ako sviatky s veľkým S. Uchovávame tradície tak, ako ma k tomu viedli aj moji rodičia. Maminka je etnografka a známa choreografka Melánia Nemcová a otecko bol profesorom literatúry a dejepisu. Teším sa, keď prichádza Veľká noc. Vždy mi napadne, aj po rokoch, ako som práve počas týchto sviatkov robila film o veľkonočných folklórnych zvykoch v Šuňave, inak na strednom Slovensku, Ide jar, ide jar, bude i kúpačka. Vtedy som si naše krásne zvyky na Veľkú noc do sýtosti vychutnala. Preto sa tieto sviatky u mňa spájajú s príchodom jari, so zrodom života a človeka. Verím v dobro, ktoré je v človeku. Len ho treba hľadať, najmä u mladých ľudí. Podporiť ich a dať im šancu ukázať, že vedia byť dobrí. Že každý človek je vo svojej podstate dobrý.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.