ONLINE Prečo sa exit polly tak líšili od oficiálnych výsledkov? Karty zamiešala enormná účasť
Do Národnej rady sa prebojovalo sedem politických subjektov. Predčasnú radosť počas volebnej noci niektorým z nich spôsobili exit polly, ktoré sa od skutočných výsledkov napokon výrazne líšili. Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský vysvetľuje, že aj napriek tomu ide o najexaktnejší spôsob merania.
Počas volebnej noci bolo známych niekoľko exit pollov, ktoré sa však navzájom líšili. A nielen to. Samotné exit polly sa odlišovali od reálnych výsledkov. Prečo dochádzalo k takým veľkým výkyvom? Ide stále o štatistickú odchýlku?
Je pravda, že v priebehu sčítavania hlasov to chvíľami vyzeralo, že exit poll a neskôr reálne výsledky sú zásadne odlišné. Mnohí mali na základe exit pollu očakávania.
Nepovažujem za vhodné komentovať detaily toho, prečo sa exit polly líšili. Je to práca iných agentúr a bude zodpovednejšie, ak si to samy zanalyzujú a vysvetlia jednotlivé odchýlky. Aj napriek emócii, aké tie exit polly boli nepresné, je priemerná odchýlka pri oboch agentúrach ustálená na približne 1,2 percentuálneho bodu.
Keď si porovnáme s doterajšími prieskumami naprieč všetkými agentúrami, stále platí, že ten exit poll bol najpresnejší a najlepšie odhadol volebný výsledok. Zároveň je fakt, že na exit poll sú právom a musia byť kladené výrazne vyššie očakávania a nároky. Je to exaktnejší spôsob merania – 20-tisíc respondentov, väčšia vzorka. Sú to voliči, ktorí odvolili, takže rozumiem, prečo sa ľudia pýtajú, ako bol ten rozdiel možný. Rozumiem znepokojeniu za tým, ale zároveň musím povedať, že tá enormne vysoká účasť bola nadštandardná oproti očakávaniu a tomu, čo sme videli v prieskumoch doteraz. Zamiešala karty.
My sme merali aj interný prieskum v piatok a v sobotu. Ešte v sobotu ráno sme videli, že je približne 20 zvyšných percent respondentov, ktorí stále neodvolili, a zároveň deklarovali, že si ani nie sú istí, koho budú voliť. Potom je to náročné odhadovať z prieskumov exaktne, pretože títo respondenti sa rozhodnú na poslednú chvíľu, voliči sa teda vedeli prikloniť k jednej alebo druhej strane. A túto informáciu, ako sa rozhodli napokon, zistia exit polly.
Ako si vysvetľujete odchýlky prieskumov pri stranách Hlas, Republika a Progresívne Slovensko?
Začal by som Republikou. Viaceré agentúry merali Republiku rôzne. Niektoré ju približovali k hranici zvoliteľnosti, iné nie. My v Ipsose sme ju mali nad hranicou zvoliteľnosti medzi 7–8 percentami. Zároveň ale platí, že mala veľký presah do voličov Smeru. Inak povedané, veľká časť voličov Republiky zvažovala voliť Smer. A faktom je, že ešte v stredajšom prieskume, kde tretina respondentov deklarovala, že nie je definitívne rozhodnutá a zvažujú viacero strán, označili mnohí z nich za rozhodujúci faktor to, že chcú voliť proti výhre Roberta Fica so Smerom a druhá veľká časť uviedla, že budú voliť proti tomu, aby zvíťazilo Progresívne Slovensko.
Zdá sa teda, že ako sme aj odhadovali, začal sa prejavovať takzvaný efekt snehovej gule, ktorý spolarizoval a mobilizoval elektoráty do takej miery, že od preferenčne menších strán prechádzali k týmto dvom lídrom. U Smeru sme nemali až také silné indície, že „vysaje“ Republiku. Nakoniec sa to ale veľmi pravdepodobne stalo. Republika takpovediac doplatila na nadštandardne vysoký výsledok Smeru.
Kto „vysal“ Demokratov, ktorých toľko ľudí zvažovalo ako druhú voľbu?
To je pravda. Aj v našom stredajšom prieskume ich 20 percent zvažovalo ako druhú či tretiu voľbu, teda ich v princípe neodmietali, ale to zvažovanie bolo v princípe slabé. Miera pravdepodobnosti, že by ich predsa len volili, bola relatívne slabá napriek tomu, že ju nevylučovali. A tých, čo boli presvedčení o voľbe Demokratov na prvom mieste, bolo asi len percento. Je to veľká neznáma. Buďto nastane emócia, že strhnú časť voličov a získajú dobrý výsledok, alebo naopak, v princípe doplatia na to isté, ako Republika, ale v ešte väčšej miere, pretože volatilita ich elektorátu bola ešte vyššia. Ešte viac ľudí nebolo presvedčených o ich voľbe. Mnohí z týchto „nerozhodnutých“ ľudí mali ako prvú voľbu Progresívne Slovensko, ale aj KDH a OĽaNO. S týmito tromi stranami mali Demokrati najväčší presah a vidíme, že všetky tri dosiahli veľmi dobrý výsledok.
Video
Šéf Ipsosu J. Hankovský o výsledkoch hnutia Sme rodina
Zdroj:
TV Pravda
V noci Boris Kollár hovoril, že Sme rodine nepraje vysoká účasť, napokon získali veľmi málo. Dalo sa to čakať?
Nepovedal by som priamo, že je za tým vysoká volebná účasť. Do určitej miery áno, kus pravdy za tým je. Sme rodina má pomerne malé voličské jadro, podobne ako Demokrati. Takže ak sa majú spoliehať na určitý fixný počet ľudí, ktorí by ich mali prísť voliť, tak s vyššou účasťou sa to jadro podielovo zmenšuje. Ale doplatili podľa mňa hlavne na to, že ich nezvažovalo dostatočne veľa ľudí, v našich modeloch dlho klesali a pri Sme rodina dokonca prieskumy naprieč agentúrami odhalili, ako hnutie padalo. A za ich nižší finálny výsledok mohol zrejme aj úspech Hlasu, ktorý figuroval ako strana, ktorá so Sme rodina mala presah elektorátu.
Pri kom sa potvrdili trendy, ktoré naznačovali prieskumy?
Sme rodina je najjasnejší príklad. Jednoznačne aj koalícia OĽaNO sa dlho pohybovala okolo šesť percent a objavovali sa pochybnosti, či prekoná sedempercentnú hranicu parlamentu, no potom začali v prieskumoch rásť, v našom poslednom predvolebnom modeli mali 8,2 percenta, v našom internom prieskume, ktorý sme si robili pre seba tesnejšie k voľbám, mali dokonca ešte viac. Ten trend jednoducho bolo vidieť. Stúpalo to postupne popri „kauzách“, ktoré hnutiu a celej koalícii prinášali veľký priestor sa zviditeľniť.
Z ostatných strán a toho, čo sa dalo odčítať z prieskumov, sa napríklad potvrdil aj volebný výsledok Sasky, že sa udržala okolo šiestich percent a dostala sa do parlamentu. Pri KDH to vyzeralo, že sa do parlamentu dostanú, bolo to pod šesť percent a napokon sú pod siedmimi. Neúspech Modrých bol tiež dlhodobo viditeľný v dátach a v reálnych výsledkoch to potvrdili aj voliči. Podobne aj Aliancia, Demokrati.
Pri kom sa nepotvrdili?
Nepotvrdila sa Republika, Hlas, čiastočne Sme rodina. Hlas bol napríklad lídrom druhej voľby. Mali obrovsky široký potenciál, veľmi veľa ľudí ich zvažovalo, často voličov Smeru. A síce sa nakoniec neudial efekt, že by tí voliči Smeru prešli k Hlasu, ale voliči tohto názorového spektra sa dokázali mobilizovať ešte efektívnejšie, než tam, kde sme čakali, že mobilizácia bude silnejšia, napríklad u Progresívneho Slovenska.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.