Trnavčania si zvolili za primátora hipstera na bicykli. Stačil mu jediný bilbord
Novým primátorom Trnavy sa v sobotných komunálnych voľbách stal 32-ročný právnik Peter Bročka (nezávislý). Vyplýva to z neoficiálnych volebných výsledkov. Po roku 1989 je to v Trnave prvý primátor, ktorý zvíťazil bez podpory politickej strany. Doteraz bolo kreslo prvého muža v meste obsadené vždy kandidátom pravice.
Nový primátor Trnavy Peter Bročka.
Bročkovi stačil na víťazstvo jediný bilbord a minimálna kampaň. Napriek tomu nechal za sebou kandidáta pravicovej koalície Jána Žitňanského, kandidáta vládneho Smeru-SD Bystríka Stanka, aj ďalších dvoch kandidátov. Bročka sa ako dobrovoľník pravidelne staral o parkovú zeleň na Kalvárii, po jeho zvolení na post prvého muža mesta mieni v týchto aktivitách pokračovať. S obyvateľmi Trnavy chce pravidelne behávať a na dopravu po meste plánuje namiesto služobného auta používať služobný bicykel.
"Chcel by som poďakovať ľuďom, ktorí mi dôverovali a dúfam, že ich dôveru nesklamem,“ povedal novozvolený primátor na svojej prvej tlačovej besede. Za svojimi predvolebnými sľubmi si stojí, nič z nich nechce korigovať.
"Skôr budem sľuby pridávať, pretože pred voľbami som ich mal málo,“ poznamenal. Medzi prvými krokmi po zvolení nebude chýbať podľa jeho vyjadrenia návšteva mestského úradu a rozhovory s vedením spoločností, v ktorých má mesto podiel.
Voličov Bročku oslovili jeho myšlienky budovania občianskej spoločnosti, rozvoja komunitného života či lepšej starostlivosti o zeleň. Bročka zvíťazil napriek tomu, že vo volebnom programe nemal budovanie nových ciest alebo chodníkov, ani žiadne iné investičné akcie.
Zaujímavosťou je, že všetci primátori Trnavy zvolení po roku 1989 mali priezvisko začínajúce na písmeno B. Prvým bol Imrich Borbély, ďalším Štefan Bošnák a naposledy sedel v kresle primátora Vladimír Butko, ktorého 12. decembra vystrieda Peter Bročka.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.