Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Fico avizuje májovú návštevu Merza na Slovensku, žiada odklad ETS2 a kritizuje EÚ
Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz by mal navštíviť Slovensko do konca mája, oznámil v piatok na neformálnom samite EÚ v cyperskej Nikózii predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD). Presný termín neuviedol, informuje osobitný spravodajca TASR.
Fico zdôraznil, že s nemeckým kancelárom má na viaceré témy vrátane automobilového priemyslu podobné názory. Oznámenie návštevy označil za veľmi dôležité pre bilaterálne vzťahy, ako aj celú Európsku úniu.
Slovenský premiér telefonoval s Merzom v januári. Vtedy vyjadril nádej, že nemecký kancelár čoskoro príde na Slovensko. Na Slovensku podľa Fica pôsobí niekoľko stoviek nemeckých firiem a slovenská ekonomika je vzhľadom na obrovskú koncentráciu výroby áut osobitne závislá od hospodárskeho vývoja v Nemecku.
Slovensko bude žiadať odloženie ETS2
Fico z Cypru vo videopríhovore, ktorý odznel v piatok na výročnom sneme Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) v Bratislave, tiež uviedol, že Slovensko bude žiadať odloženie systému emisných povoleniek ETS2 minimálne do roku 2030.
Fico varuje pred kolapsom priemyslu
„Pri systéme ETS vláda SR tvrdí, že zavedenie tohto systému prichádza v najnevhodnejší čas a že pri súčasných ekonomických a sociálnych podmienkach budú negatívne dosahy znásobené. Budeme preto žiadať odloženie realizácie systému ETS2 minimálne do roku 2030,“ spresnil premiér.
„V systéme obchodovania s emisnými povolenkami by mala pokračovať možnosť prideľovania bezplatných emisných povoleniek, a to predovšetkým pre energeticky náročné odvetvia,“ povedal predseda vlády.
Upozornil, že neformálny samit Európskej únie (EÚ) nepriniesol žiadny posun. „Preto som opätovne v mene vlády SR jasne pomenoval, aký mix opatrení potrebujeme. Nie je možné, aby schéma pružnej štátnej pomoci pre veľké firmy zostala viazaná výlučne na možnosti národných rozpočtov. Takýto prístup vytvára obrovské riziko ďalšej ekonomickej nerovnováhy medzi jednotlivými členskými štátmi, keďže niektoré budú môcť poskytnúť významnú pomoc, kým iné možno žiadnu,“ priblížil.
„Vyzval som Európsku komisiu, aby preskúmala všetky možnosti ako využiť nevyčerpané európske fondy na podporu priemyslu. Ide o originálnu slovenskú iniciatívu, pre ktorú získavame podporu ďalších členských štátov EÚ,“ doplnil.
Slovensko je podľa neho v paradoxnej situácii – 85 % všetkej vyrobenej elektriny tvorí elektrina bezuhlíková. SR úplne prestala využívať hnedé uhlie. „Sme čistý vývozcom elektriny a máme dobré prepojenia so susedmi. Napriek tomu platíme za elektrinu viac ako 100 eur za megawatthodinu. To nemôže byť odmena pre Slovenky a Slovákov za to, aký progres sme dosiahli v energetickej transformácii. Aj preto som dnes opäť volal po opatreniach na európskej úrovni, ako je ‚dekapling‘, teda oddelenie cenotvorby elektriny od ceny plynu, ako aj vytváranie regionálnych búrz pre obchodovanie s elektrinou zohľadňujúcich národné špecifiká. Burza v Lipsku nie je pre nás žiadne terno,“ dodal premiér.
Únia sa vzďaľuje od Spojených štátov
Po summite Fico tiež uviedol, že EÚ sa v mnohých témach vzďaľuje od Spojených štátov. Podľa neho to ukázali diskusie o vojne na Blízkom východe, informuje osobitný spravodajca TASR.
Fico ďalej skritizoval Európsku komisiu za absenciu nových návrhov na stabilizáciu vysokých cien energií v dôsledku vojny, ktorú začali USA a Izrael útokom na Irán 28. februára. „Zdá sa, že nám chýba schopnosť reagovať urgentne, okamžite a prijímať rozhodnutia, ktoré by nám pomohli,“ vyhlásil premiér.
Pri akej cene ropy hrozia svetu veľké problémy? Odborník na energetickú bezpečnosť Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej krízy
EÚ sa podľa neho snaží preniesť tlak na národné rozpočty. „Ale my nie sme schopní sanovať svetovú energetickú krízu nejakými opatreniami, ktoré prijímame na úrovni národného rozpočtu, to predsa od nás nemôže nikto očakávať,“ zdôraznil. Podľa neho je nevyhnutné prijať celoúnijné opatrenia, pretože medzi krajinami existujú značné rozdiely.
Veľa nesplnených očakávaní
Lídri členských štátov EÚ rokovali aj o plánovanom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034 v hodnote 1,8 bilióna eur. Fico verí, že krajiny dosiahnu politickú dohodu do konca roku 2026. Očakáva ešte zložité rokovania, pričom slovenská vláda je podľa neho pripravená aj na kompromisy. „Záleží nám najmä na kohéznej politike, ktorá vedie k odstraňovaniu regionálnych rozdielov, a záleží nám aj na tom, aby bola silná poľnohospodárska politika,“ zdôraznil Fico.
Prezidenti a premiéri dvadsaťsedmičky hovorili počas summitu aj o politike rozširovania. EÚ podľa jeho slov vytvorila veľa očakávaní, no nenaplnila ich. „Sú krajiny, ktoré poctivo robili reformy, pripravovali sa na vstup do EÚ a zrazu z našej strany ako keby nebol dostatočne veľký záujem o vstup týchto krajín,“ poznamenal, pričom toto konanie označil za nebezpečné. Medzi najviac pripravené krajiny označil Čiernu Horu, Srbsko a Albánsko.
Ďalej doplnil, že SR podporuje európsku perspektívu Ukrajiny, avšak krajiny podľa neho musia splniť stanovené podmienky pre vstup podobne ako iné kandidátske krajiny.
Kritizoval tiež, že odblokovanie 90-miliardovej pôžičky EÚ pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027 bolo počas summitu „prezentované ako veľké víťazstvo“. Opäť pripomenul, že sa Slovensko spolu s Maďarskom a Českom na poskytovaní úveru nebude zúčastňovať.
Fico stretol na červenom koberci Tuska. Poliakovi na summite EÚ Orbán nechýbal
Slovenský premiér Robert Fico a poľský predseda vlády Donald Tuska na summite EÚ v Nikózii. Zdroj: ÚV SR Čítajte viac...
„Odmietam byť pasívnym prijímateľom nejakej agendy, ktorá prichádza z Bruselu,“ vyhlásil s tým, že SR chce byť počas rokovaní aktívnym hráčom. Zdôraznil však, že EÚ je podľa neho životný priestor a presadzuje celoeurópske riešenia.
Predtým Fico na Cypre vyhlásil, že podľa neho je podstatne väčším úspechom než poskytnutie pôžičky opätovné otvorenie ropovodu Družba, za ktoré slovenská vláda urputne bojovala.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.