Viac ako 10 miliónov za referendum, kde jednou z otázok je renta za 2,7 milióna

Referendum, ktoré vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini bude desiate v poradí a najdrahším za posledné obdobie. Na jeho prípravu a vykonanie ministerstvo vnútra predpokladá, že bude potrebných vyše 10 miliónov eur.

Každé referendum je trochu iné, jeho cena závisí od detailov (počet otázok, termín, logistika). Oficiálnu sumu vždy schvaľuje vláda a financuje ju ministerstvo financií. Aj referendum v roku 2023 stálo okolo 10 miliónov eur.

Najdôležitejšia otázka nebude

Referendum má len dve otázky, týkajúce sa zrušenia tzv. doživotnej renty napr. premiéra Roberta Fica a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendová otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie súčasnej vlády nebude predmetom referenda. Dôvodom je, že v tejto veci už v minulosti dvakrát rozhodol Ústavný súd. A konečné slovo má pri vyhlasovaní referenda prezident republiky, ktorý túto otázku na referendum nedal.

Hlavne kvôli tejto otázke referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. V petícii vyzbierala za jeho konanie, nie požadovaných 350-tisíc, ale viac ako 380-tisíc podpisov občanov.

Jediné úspešné

Dovedna, v samostatnej Slovenskej republike, bolo 9 referend, z ktorých bolo jediné úspešné – v roku 2003 o vstupe Slovenska do Európskej únie. Prvé sa konalo v roku 1994 a ďalšie sa dvakrát týkali privatizácie strategických podnikov, vstupu do NATO, priamej voľby prezidenta, či predčasných volieb. Tieto referendá od roku 1994 do roku 2000 stáli daňových poplatníkov spolu približne 3 – 7 miliónov eur (v prepočte z vtedy platných slovenských korún).

Po prvom a jedinom úspešnom referende v roku 2003 boli všetky ďalšie neúspešné. Ústava stanovuje, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

V roku 2010 bolo v referende viac otázok, ale jedna z nich sa opäť týkala skrátenia volebného obdobia, ale aj zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenia imunity poslancov a zníženie ich počtu, či internetového hlasovania. Medzitým bolo referendum o rodine a v roku 2023 boli dokonca dve referendá – o zmene ústavy a skrátený volebného obdobia poslancov NR SR. Všetky zase neúspešné.

Náklady môžu byť aj vyššie

Náklady na referendum rastú v závislosti od inflácie, drahšej logistiky, či IT služieb. Takže cena za ľudové hlasovanie 4. júla môže byť napokon až 12 miliónov.

„Finančné prostriedky budú čerpané na úhradu výdavkov spojených s materiálno-technickým a organizačným zabezpečením referenda, a to najmä na materiálne zabezpečenie volebných komisií, vyplatenie odmien členom a zapisovateľom volebných komisií, cestovné náhrady, stravovanie, občerstvenie, na tlač a distribúciu volebných materiálov, obálok, materiálu na vybavenie volebných miestností, na prevádzku a nevyhnutné úpravy volebných miestností, na zabezpečenie hlasovania poštou, na ochranu verejného poriadku a ochranu volebných miestností v deň konania referenda a na ďalšie nevyhnutné výdavky,“ uviedlo pre Pravdu detailne ministerstvo vnútra. K tomu je potrebné pripočítať aj náklady na spracovanie výsledkov Štatistickým úradom.

Doživotná renta je oveľa „lacnejšia“

Jedna otázka z dvoch vyhlásených referenda je tá o zrušení doživotnej renty „napr. Roberta Fica“. Terajšiemu premiérovi sa má vyplácať tzv. renta pre bývalých premiérov podľa zákona. Čiže sa vypláca z verejných zdrojov a jej výška je naviazaná na plat premiéra. Orientačne je to mesačne 4 – 5 tisíc eur, ročne zhruba od 48-tisíc až 60-tisíc eur. Ak by sa suma spriemerovala za 50 rokov vyjde to asi na 2,7 milióna eur.

Táto suma nie je fixná, mení sa podľa platov vo verejnej správy a renta sa vypláca len za určitých podmienok, pri výkone funkcie na určitý čas. Týka sa aj iných bývalých premiérov a majú ju aj bývalí prezidenti, ktorí však majú financie fixné, pričom k dispozícii na rozdiel od bývalých premiérov majú aj iné výhody, napr. kanceláriu, ochranku.