Politológovia majú jasno: Pellegrini pri referende veľa možností nemá

Peter Pellegrini avizoval, že dnes rozhodne o referende v zákonnom stanovenej lehote. Kancelária prezidenta prijala petíciu strany Demokrati k vyhláseniu referenda už 23. marca. Mimoparlamentná strana Demokrati odovzdala vyzbieraných vyše 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády, obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica. Demokrati navrhujú, aby sa referendum konalo 27. júna 2026.

Pred vyhlásením stanoviska prezidenta Petra Pellegriniho sme sa spýtali na názor politológov:

Branislav Kováčik, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici

Ako sa môže k tejto veci prezident postaviť?

Prezident má v zásade tri možnosti. Po prvé, môže referendum vyhlásiť, ak dospeje k záveru, že mu nebráni žiadna ústavnoprávna prekážka. Po druhé, môže využiť čl. 95 ods. 2 ústavy a obrátiť sa na Ústavný súd, ak má pochybnosti o súlade otázky alebo otázok s ústavou; v takom prípade lehota na vyhlásenie neplynie. Po tretie, môže referendum v spornej otázke nevyhlásiť, ak sa vie oprieť o už existujúcu a dostatočne jasnú judikatúru Ústavného súdu.

Mohol by aj vyhlásiť referendum?

Teoreticky áno, ale pri prvej otázke by tým podľa mňa išiel proti veľmi silnej línii ústavnej judikatúry. Ústava po novele z roku 2023 naozaj umožňuje, aby si Národná rada skrátila volebné obdobie uznesením, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Lenže to je parlamentná cesta, nie referendová cesta. Ústavný súd v svojom náleze roku 2021 zdôraznil, že platný výsledok referenda má silu ústavného zákona a musí rešpektovať princíp právneho štátu a generality práva. Preto by vyhlásenie prvej otázky bolo právne mimoriadne problematické.

Môže ho vyhlásiť len s jednou otázkou?

Áno, aj to je reálna možnosť. Máme na to precedens z roku 2022, keď prezidentka poslala na Ústavný súd iba jednu referendovú otázku a od rozhodnutia súdu potom záviselo, či sa referendum uskutoční s jednou alebo s dvoma otázkami. Inak povedané, prezident nie je nútený pristúpiť k celej petícii ako k nedeliteľnému balíku.

Čo bude dôvodom, že ho odmietne?

Ak prezident prvú otázku odmietne, alebo ju pošle na Ústavný súd, najsilnejší argument je, že nejde o aplikáciu existujúcej ústavnej úpravy, ale o pokus jednorazovo prelomiť ústavu vo vzťahu ku konkrétnemu parlamentu. Presne proti tomu stojí judikatúra Ústavného súdu z rokov 2021 a 2022. Výsledkom referenda má byť všeobecné pravidlo, nie jednorazový príkaz orgánu verejnej moci v jednej konkrétnej politickej situácii.

Prezident nie je formálny vykonávateľ vôle petičného výboru. Navyše aj súčasná odborná debata upozorňuje, že ak prvá otázka nerešpektuje doterajšiu judikatúru, jej odmietnutie alebo predloženie na ústavný prieskum je právne logickejší krok než jej automatické vyhlásenie.

Ak by prezident vyhlásil referendum o otázke, ktorá len inými slovami sleduje to, čo už Ústavný súd dvakrát odmietol, nebol by to prejav úcty k demokracii, ale prejav rezignácie na princíp právneho štátu. A v parlamentnej demokracii neplatí, že všetko, čo je politicky žiadané, je aj ústavne dovolené.

Jozef Lenč, Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Ako sa môže k tejto veci prezident postaviť ?

V zásade má prezident republiky tri možnosti s istými variáciami. Konkrétne môže referendum vyhlásiť v podobe, ktorú navrhli autori petície, čo si myslím, že v kontexte ostatného rozhodnutia Ústavného súdu v otázke vyhlásenia referenda o predčasných voľbách skôr neurobí. Môže vyhlásiť referendum iba s otázkami, ktoré sa netýkajú vyjadrenia sa voličov ohľadom vyhlásenia predčasných parlamentných volieb, čo je najpravdepodobnejší scenár. Poslednou možnosťou je referendum nevyhlásiť, čo je naopak najmenej pravdepodobný scenár. Samozrejme pri všetkých troch možnostiach má prezident ešte ústavné právo „poradiť“ sa s Ústavným súdom, no finálne rozhodnutie, ktoré učiní, bude len jeho a bude len jedno z vyššie uvedených.

Mohol by aj vyhlásiť referendum?

Predpokladám, že referendum vyhlási, otázkou už je len to v akej podobe.

Povedzme aj len s jednu otázkou?

Predpokladám, že problematická, z hľadiska ústavy, je len jedna otázka a to tá o vyhlásení predčasných volieb. Ak by však Ústavný súd, či prezident z titulu svojich kompetencií rozhodol, že referendum má byť/môže byť len o jednej otázke, tak by mohol vyhlásiť referendum len s jednou otázkou.

Čo bude dôvodom, že ho odmietne?

Myslím si, že z hľadiska konformnosti rozhodnutia zo strany prezidenta bude ako argument proti vyhláseniu niektorej z otázok rozhodnutie Ústavného súdu. Nevyhlásenie referenda en bloc je málo pravdepodobné, no ak by tak prezident učinil, bude sa v argumentácii pravdepodobne opierať práve o nejaké judikatúry Ústavného súdu, alebo konštatovania ústavných právnikov.