Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vyhrotená debata, ostrý Korčok, Šutaj Eštok kontroval. Nezhodli sa, ani či bolo referendum alebo nie
Ostrý konfrontačný tón sprevádzal celú reláciu V politike na ta3, kde debatovali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a exminister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS).
Video
Ostrá debata Šutaja Eštoka a Korčoka v ta3
Zdroj:
ta3
Debata bola ostrá, Korčok nazval Šutaja Eštoka internetovým trollom, minister pri Korčokovi hovoril o jeho arogancii, vzájomne si adresovali rôzne obvinenia.
Už na začiatku sa nezhodli ani na tom, či prebehlo na Slovensku referendum pred niekoľkými rokmi o skrátení volebného obdobia. Keď sa Šutaj Eštok spýtal Korčoka, či sa toho referenda zúčastnil (vyhlásené bolo v roku 2022 a konalo sa v januári 2023), Korčok odpovedal, že nemohlo byť, lebo ústavný súd rozhodol, že sa takto skrátiť volebné obdobie nedá: “Vy ste boli na tom referende, ktoré nebolo?,” divil sa Korčok. Ste absolútne nekompetentný, domotaný a dezorientovaný, ak hovoríte, že som sa mal zúčastniť referenda, ktoré nebolo, tvrdil Korčok.
(Spomínané referendum sa uskutočnilo 21. januára 2023 s otázkou: Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?”. Zúčastnilo sa ho takmer 1,2 milióna ľudí a bolo neplatné, lebo sa ho zúčastnilo iba 27,25 % oprávnených voličov, aj keď drvivá väčšina na otázku odpovedala áno. – pozn. redakcie).
Šutaj Eštok zároveň mieni, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí prezident Peter Pellegrini v súvislosti s vyhlásením referenda o skrátení volebného obdobia tejto vlády, bude v súlade s Ústavou SR. Pripomenul, že k otázke o skrátení volebného obdobia existuje nález Ústavného súdu SR. „Zachytil som názory väčšiny ústavných právnikov, že tak, ako je otázka postavená, tak je v rozpore s ústavou,“ poznamenal. V prípade vyhlásenia referenda s dvoma otázkami o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a zrušení renty pre premiéra by podľa neho šlo o drahý prieskum verejnej mienky.
Ak by referendum o skrátení volebného obdobia prezident vypísal a bolo by platné, tak PS podľa Korčoka za predčasné voľby zahlasuje. Má pozitívny postoj aj k referendu len s dvoma otázkami.
Debatujúci sa dotkli aj vyhlásenia budúceho maďarského premiéra Pétera Magyara, že Viktor Orbán v roku 2023 poslal migrantov na hranice Slovenska, aby v predvolebnej kampani pomohol Robertovi Ficovi. Šutaj Eštok to označil za Magyarov „asi povolebný ošiaľ“ a podľa neho je to absolútne do neba volajúci nezmysel. Uviedol, že zodpovednosť za ochranu hraníc mala vtedajšia vláda Ľudovíta Ódora a kritizoval ich prístup, ktorý umožnil prejsť cez Slovensko 60-tisíc migrantom. Podrobil kritike aj vyhlásenia, že ľudia si majú na migráciu zvykať. Podľa Korčoka by mal premiér Robert Fico zdvihnúť telefón a zavolať Magyarovi a spýtal sa ho na toto závažné tvrdenie. „Má tak rozhasené vzťahy s budúcim maďarským premiérom, že nemá ani len toľko chochmesu, aby zdvihol telefón a pred občanmi SR povedal, že volal som Péterovi Magyarovi,“ uviedol Korčok a odporučil Šutajovi Eštokovi, aby sa na to spýtal rezortného maďarského kolegu.
Pre ministra vnútra Šutaja Eštoka sú Benešove dekréty nedotknuteľné. Opozičné hnutie PS podľa jeho člena Ivana Korčoka platnosť týchto dekrétov nikdy nespochybňovalo a neotváralo ich.
„Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku. Právnici hovoria, že sú vyhasnuté. Na ich základe sa nemôžu konať nové skutočnosti,“ povedal Korčok. Pozemkový fond podľa neho na základe dekrétov spochybňuje vlastníctvo ľudí a odníma im majetok. PS chce zastaviť prax, keď by legálne kúpený majetok mohol skonfiškovať pozemkový fond.
Šutaj Eštok si myslí, že PS chcelo touto témou získať jedno – dve percentá vo voľbách. „Pre mňa je tá situácia absolútne jasná, Benešove dekréty sú nedotknuteľné, bodka. Je to historická vec. O tejto téme sa Slovensko nemá ani baviť,“ podotkol.
V súvislosti s možným zmrazením paušálnych náhrad pre ministrov odporučil Korčok ministrovi vnútra predložiť takýto návrh na koaličnej rade a podmieniť jeho schválenie zablokovaním ostatných návrhov. Šutaj Eštok tvrdí, že Hlas nie je premiérskou stranou a nemá moc, aby na vládu priniesol návrh na zamrazenie paušálnych náhrad ministrov. Priblížil, že ministri Hlasu zriadili sociálny fond, kam budú posielať svoj nárast paušálnej náhrady. Peniaze potom odovzdajú sociálne znevýhodneným ľuďom. „To, že tu idete vytvárať nejaký ‚hlasácky‘ fond, je len dôkaz obrovskej politickej kapitulácie a vašej osobnej neschopnosti. Ste neschopný to presadiť,“ reagoval Korčok.
Korčok taktiež poukázal na spájanie opozičných strán. PS podľa neho nejde vytvárať spoločnú kandidátku do volieb. Hnutie si uvedomuje, že koaličnú vládu bude môcť vytvoriť len vtedy, ak neprepadnú hlasy iných opozičných strán, poznamenal.
Šéf Hlasu mieni, že téma podozrenia z nelegálneho financovania prezidentskej kampane zo strany Pellegriniho je uzavretá. Odmieta, aby bola spoločenská debata o tom, že každý, kto chcel podporiť Pellegriniho, musel za to dostať peniaze.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.