Bývalý plavec Hakel učí a naučí deti plávať. Najprv to skúšajú v telocvični

Počas týždňového plaveckého výcviku, ako je zavedený na slovenských školách, sa deti poriadne plávať vlastne nenaučia. A podľa štatistík sa utopí viac detí, ktoré chodili na plavecký výcvik, než tých, ktoré sa nikdy plávať neučili.

Je to paradox, ktorý sa dá vysvetliť: tí, ktorí sa niekedy učili plávať, si veria viac ako neplavci a môžu preceniť svoje schopnosti. A v krízovej situácii spanikária. Aj rodičia týchto detí, po absolvovaní bežného výcviku, im viac veria a častejšie ich nechajú bez dozoru.

Rozhovor s autorom novej metódy plaveckého výcviku detí Branislavom Haklom:

Ako teda učíte – a naučíte – plávať deti novou metódou?

Na základe výskumu a mojich dlhoročných trénerských skúseností som vytvoril metódu, ktorá kombinuje prípravu na suchu s plaveckými hodinami vo vode. V troch cykloch, ktoré žiaci absolvujú počas troch rokov školskej dochádzky, sa z nich preukázateľne stanú plavci schopní preplávať 100 – 200 metrov. Prvý cyklus sa začína v 2. ročníku, druhý cyklus nasleduje v 3. ročníku a tretí v 4. ročníku.

Ako dlho trvá jeden cyklus?

Smernica ministerstva školstva odporúča najviac 20 hodín základného plaveckého výcviku. V praxi to však väčšinou vyzerá tak, že žiaci – najčastejšie tretiaci – chodia v jednom týždni 5-krát po sebe na plaváreň. Za takýto krátky čas nie je možné naučiť deti plávať. Preto sme výučbu plávania rozložili v čase na 10 týždňov, pričom týždenne žiaci absolvujú 1 hodinu suchej prípravy v rámci telesnej výchovy v školskej telocvični a následne – zväčša na ďalší deň – 1 hodinu v bazéne.

Aké výhody prináša takéto rozloženie v čase oproti týždenným plaveckým výcvikom?

Je ich hneď niekoľko. Najdôležitejšie však je, že žiaci majú dostatok času na pochopenie a precvičenie plaveckých techník. Fyzická záťaž nie je nárazová a detský organizmus má čas na regeneráciu. V prípade ochorenia žiak vymešká 1–2 plavecké hodiny. Po návrate dokáže dobehnúť zameškané a môže pokračovať vo výcviku.

Akými plaveckými spôsobmi začínate výučbu?

Prvý cyklus je zameraný na kraul a znak. Začíname nácvikom zadržania dychu a postupne pridávame techniku dýchania do vody, ktorá je kľúčová pre zdravé plávanie s hlavou pod hladinou. V opačnom prípade si človek blokuje krčnú chrbticu a svojmu telu viac škodí ako pomáha.

A čo plavecký spôsob prsia?

Prsia sú najzložitejší plavecký spôsob na pochopenie a výučbu kvôli náročnému načasovaniu, špecifickému vytočeniu chodidiel a protichodným pohybom nôh a rúk. Preto s ním začíname až v 2. cykle a prsiarska súhra nasleduje v 3. cykle.

Spomínali ste preukázateľné výsledky. Aké sú kritéria pre inovatívny plavecký výcvik?

Po prvom cykle dokáže až 95% našich žiakov zaplávať 50 metrov s plaveckými plutvami a malou plaveckou doskou. V druhom cykle sa táto vzdialenosť zdvojnásobí na 100 metrov a v záverečnom cykle to je 100–200 metrov už bez akýchkoľvek plaveckých pomôcok.

V susednom Česku sú plavecké výcviky povinnou súčasťou školského vyučovania. U nás to tak nie je. Prečo?

Bolo to rozhodnutie štátnych úradníkov. Kým podľa pôvodnej smernice ministerstva školstva roku 1979 bol plavecký výcvik aj na našich základných školách povinný a mal jednotnú štruktúru, nová smernica z roku 2009 výučbu plávania nešťastne oklieštila. A to do takej miery, že financovanie presunula na zákonných zástupcov a každá škola môže robiť plavecký výcvik, ako uzná za vhodné.

Znamená to, že ste zástancom povinných plaveckých výcvikov?

Jednoznačne áno, pretože plávanie je životne dôležitá zručnosť, ktorú sa dieťa nedokáže naučiť samo od seba. Potrebné je odborné vedenie kvalifikovaných inštruktorov a trénerov.

Viem, že ste pripravili o tejto metóde knihu. Je to príručka pre učiteľov, alebo pre rodičov?

V prvom rade to je kniha pre deti, ktorá má zaujímavou formou vzbudiť záujem o plávanie a prirodzene ich motivovať. Ako napovedá názov „V škole sa plávať isto naučím“, ide o príbehy spolužiakov z plaveckého výcviku. A to, že sa jedná o 1. cyklus, prezrádza podnadpis „Začíname“. V pláne je trojdielna knižná séria.

Je táto kniha niečím špecifická?

Zaujímavá je tým, že na konci každej kapitoly sú cvičenia na doma s ukážkami správneho držania tela, vďaka ktorému si budúci plavci zlepšia nielen svoju plaveckú techniku, ale aj celkovú telesnú kondíciu. Preto je kniha vhodná aj pre pedagógov a rodičov.

Prečo sa malé deti tak rýchlo utopia, že ich doslova nestihnú zachrániť?

Dieťa je v šoku, nekričí a detský organizmus je veľmi krehký, utopí sa za 20–30 sekúnd. Preto je veľmi nebezpečné, keď deti nevedia plávať. Treba ich to nielen učiť, ale aj naučiť. V poslednom období máme stále viac a viac neplavcov. Nielen medzi deťmi, ale aj medzi dospelými.

Na to, aby sa vaše výcviky presadili vo väčšom a ovplyvnili plaveckú gramotnosť treba veľa energie i záujem zmeniť zabehané systémy…

Už sme začali spolupracovať so Slovenskou asociáciou akvaparkov a kúpalísk, rokujeme so Združením miest a obcí a radi by sme vysvetlili naše postupy aj zástupcom ministerstva školstva i ministerstva športu. Veríme, že naše snaženie padne na úrodnú pôdu, pretože ide o veľmi dôležitú tému bezpečia a ochrany zdravia detí.

Pred letom netreba strácať čas. Kedy je optimálne, aby deti začali s plaveckým výcvikom?

Treba povedať, že fyzické a psychické danosti detí sú veľmi individuálne. Motoricky a mentálne pripravené prijímať informácie, spracovávať ich a chápať sú vo veku 5–6 rokov. Medzi 6. a 8. rokom majú deti úžasnú schopnosť napodobňovať, čo vidia, a sústrediť sa na danú činnosť. Tomuto období sa hovorí aj „zlatý vek motoriky“ a je ideálny na začatie výučby plávania.