Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Exkluzívny pohľad do nezverejnenej poézie o holokauste od Ladislava Grosmana, autora scenára k oscarovému filmu Obchod na korze
Ladislava Grosmana preslávil scenár k filmu Obchod na korze, ale rodák z Humenného zjavne mal záľubu aj v poézii. Treba pritom zdôrazniť vo veľmi bolestných veršoch, pretože písal o utrpení počas holokaustu. Časť cenných písomností po ňom venovala jeho manželka Edita Grosmanová rodinnému priateľovi na Slovensku (literát zomrel už v roku 1981 v Izraeli, vdova až v roku 2020 v Kanade). Denník Pravda získal exkluzívnu možnosť nahliadnuť do pozostalosti po Grosmanovi. Meno veľmi dobrého kamaráta Grosmanovcov z dôvodu ochrany osobných údajov neuvádzame.
Kombinovaná snímka dobového plagátu filmu Obchod na korze a scenáristu Ladislava Grosmana (na fotografii z jeho mladosti). Foto: archív TASR a reprofoto M. Č.
Súčasťou tohto textu je fotogaléria, v ktorej si môžete pozrieť niektoré dokumenty Grosmana a iné fotografie. Hlavnou vzácnosťou je nepochybne rukou písaná báseň. Autor jej dal názov V koncentračnom tábore. O Grosmanovi sa teraz opäť hovorí na Slovensku, pretože práve 18. apríla je presne 60 rokov odvtedy, čo Akadémia filmových umení a vied v USA udelila prestížneho Oscara za film Obchod na korze. Filmovú drámu režírovali Ján Kadár a Elmar Klos, v hlavných hereckých úlohách nezabudnuteľne excelovali Jozef Kroner a Ida Kamińska.
Verše, ktoré napísal Grosman, pre zachovanie ich originality zverejňujeme bez úprav (bez čiarok i bodiek, bol to evidentne takpovediac hrubý rukopis). Na niektorých miestach sú preškrtnuté slová a nahradené inými, z čoho sa dá usúdiť, že naozaj ide o koncept, ktorý sa potom nedočkal definitívnej úpravy. Napriek tomu ide o mimoriadne cenný kúsok do mozaiky o Grosmanovej literárnej tvorbe, respektíve o pohľad na holokaust. A teraz už nasleduje báseň nazvaná V koncentračnom tábore.
Továrenské stroje hučia rachocú
rinčia fučia
ohňom plujú
oceľ kujú
v besnom cvali
sa železo kalí
a v pekelnom tom úli
človek k druhovi sa túli
v konečnom vyčerpaní.
Dusia nás, šliapu
nevinnosť našu nechápu
a v biede večnej, v utrpení
chvíľa predošlá v hroznejšiu mení.
V nás už vyschla nádej
len túžba žije
či zomrieť radšej?
keď päsť smrti v tvár nás bije
mdloba kolená podlamuje
a choroby sajú našu krv,
nepadneme ešte prv
než svitať bude?
Tu nemožno žiť
vo dne v noci
len kopať a ryť
bez nádeje, pomoci
vo dne v noci
len kopať a ryť
len kopať a ryť!
Ó ty noc prekliata
po polnoci už bila piata
bosí o hlade vo snehu
života na druhom brehu
tiahnu tiene chudé, ľudské podoby
v kolónach temných, podobných démonom
tiahnu tíško, mlčky k vlastným hrobom…
Lež prv než hrob ich pohltí
hroby iným pripravia
hroby temné
žaláre bolestné
za niekoľké hodiny
pre deti vlastnej rodiny
Korbáče hvízdajú vo vzduchu
na nohy, ruky, tváre vrahov dopadajú
rabov v pruhovanom rúchu
rabov v tme tvorenej, človek
čo ešte včera žil, miloval, sníval o láske
a dnes?
dnes v noci
bez nádeje bez pomoci
je sám
so sebou sám…
Kým Edita Grosmanová (rodená Friedmannová) prežila hrôzy holokaustu v Auschwitzi, naopak, Grosman mal šťastie, že ho neodvliekli zo slovenského štátu do tohto nacistického koncentračného tábora na okupovanom poľskom území. Útrapám sa však ako Žid nevyhol. Nasadili ho na nútené práce, čiže z neho spravili otroka len s tým rozdielom, že sa nenachádzal v blízkosti plynových komôr.
Druhá svetová vojna bola pre Grosmana krutá aj preto, že nacisti mu zabili veľa príbuzných. Medzi obeťami boli aj rodičia, ktorí zomreli pri nemeckom bombardovaní na slovenskom území. Grosman zažil horor, čo vyplýva z rozhovoru, ktorý Pravde poskytol v roku 2021 jeho syn George Grosman žijúci v Kanade. „Otcovi rodičia a traja súrodenci sa dostali do masového hrobu. Tatko si po vojne najal dvoch rovesníkov, aby mu pomohli pochovať ich dôstojne. Vybavil si povolenie na exhumáciu. Vlastnými rukami vyhrabávali mŕtvoly… Otrasné. Otec potom rodine urobil židovský pohreb tak, že sám odriekal modlitbu nad hrobmi. Pochoval ich na cintoríne pri Liptovskom Mikuláši."
V tomto interview George Grosman spresnil autorstvo svojho otca pri oscarovom filme. „To je film! To je film!" Týmto opakovaným výkrikom český spisovateľ Arnošt Lustig presviedčal Ladislava Grosmana, aby sa podujal na sfilmovanie svojej poviedky. „Tatko však upozornil, že scenár nikdy nenapísal, ale Lustig ho spojil s režisérom Jánom Kadárom a dopadlo to výborne," objasnil syn slávneho rodáka z Humenného, ktorý sa do tohto mesta aj po odchode z niekdajšieho Československa veľmi rád vracal.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.