Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Fico podáva trestné oznámenie na Záleskú a žiada aj jej disciplinárne stíhanie. Sudkyňa nebude reagovať
Premiér a predseda strany Smer Robert Fico avizuje trestné oznámenie na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Pamelu Záleskú pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zároveň od ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) bude žiadať aj jej disciplinárne stíhanie. Spolu s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer) a advokátom Marekom Parom kritizuje sudkyňu pre prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. „Nebudem reagovať na výroky politikov alebo obžalovaných osôb, či ich právnych zástupcov. Pre sudcu je dôležité, čo odznie v súdnej sieni a nie na tlačových besedách alebo v médiách,“ odkázala Záleská.
Video
Fico avizuje trestné oznámenie na Záleskú v súvislosti s prípadom Kováčika
Zdroj:
Pravda
Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že sa sám stal obeťou zneužívania trestného práva v rokoch 2020 až 2023. Hovoril o systémovom zlyhaní a úmyselnom porušení práva. Najvyšší súd ako dovolací orgán zrušil odsudzujúce rozsudky bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Fico označil závery súdu za šokujúce.
„Podávame trestné oznámenie na sudkyňu Záleskú pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v jednej z najcitlivejších káuz, ktoré tu vôbec boli od 90. rokov,“ vyhlásil Fico s tým, že ide o kauzu poškodenia dobrého mena, zdravia i slobody Dušana Kováčika. Dodal, že zrušením rozsudku sa celá vec vracia naspäť na ŠTS. Ten má podľa neho pravdepodobne dve možnosti. Môže bývalého špeciálneho prokurátora oslobodiť alebo vrátiť celú vec na začiatok prípravného konania. „Budem žiadať ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby predložil návrh na disciplinárne stíhanie sudkyne Záleskej,“ oznámil tiež premiér. Očakáva to aj od predsedu ŠTS Michala Trubana, ktorý má tiež právomoc podávať na sudkyňu disciplinárku.
Najvyšší súd podľa Fica zrušil rozsudok v prípade Kováčika, pretože rozhodnutie bolo nezákonné. „Absolútne nezodpovedalo realite a dôkaznej situácii, ktorá bola k dispozícii, keď sa o veci rozhodovalo,“ tvrdil s tým, že si preštudoval odôvodnenie rozsudku. Záleská podľa neho rozhodovala v prípade ako zaujatá a išla do prípadu s tým, že ho nenávidí. „Dovolací rozsudok hovorí, že ešte predtým, ako Pamela Záleská dostala na stôl žalobu, už bola jasne rozhodnutá. Vedela, že musí Dušana Kováčika odsúdiť,“ povedal s tým, že sudkyňa hľadala dôkazy proti nemu a niektoré dôkazy si mala aj prispôsobovať. Záleská podľa Fica odsúdila Kováčika na 14 rokov bez dôkazov a zatajovala skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodovanie v danej veci.
V dovolacom rozsudku vidí Fico tri úrovne „totálneho“ zlyhania, a to zlyhanie nezákonnosti na úrovni vyšetrovateľov i prokurátorov, zároveň úroveň rozhodovania na ŠTS a rozhodovanie odvolacieho Najvyššieho súdu SR.
„Ak nebude v tomto učebnicovom príklade nezákonnosti vyvodená právna zodpovednosť voči sudkyni Pamele Záleskej, zabudnime na to, že tu platia nejaké pravidlá, zabudnime na akúkoľvek predstavu o právnom štáte,“ vyhlásil Fico. Zároveň kritizoval blízky vzťah sudkyne a novinárky Moniky Tódovej z Denníka N, ktorá o kauzách Kováčika informovala. Novinárka opakovane poprela, že by informácie získavala od sudkyne.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) na tlačovej konferencii avizoval, že tému chce riešiť aj na pôde Národnej rady SR. Diskusiu v parlamente označil za potrebnú, jej výsledkom môže byť podľa jeho slov aj návrh uznesenia, ktorý bude apelom smerom k vláde. Spolu s poradcom premiéra a advokátom Parom tvrdia, že zistenia z dovolacieho rozsudku sú dôkazom systémového zlyhania.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR 11. decembra 2025 rozhodol, že rozsudkom z 24. mája 2022, ktorým bol Dušan Kováčik uznaný za vinného, bol porušený zákon v neprospech obvineného a predmetný rozsudok na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska, ako aj samotného Kováčika, zrušil. Rovnako dovolací súd zrušil aj skorší rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Špecializovanému trestnému súdu zároveň najvyšší súd prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Rozhodnutie o dovolaní v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika nepredstavuje hodnotenie viny alebo neviny, ale procesný krok, ktorý vyplýva z právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho.
Video
Padol verdikt v kauze „úplatku v knihe“. Dušan Kováčik je vinný, rozhodol súd
Archívne video. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici rozhodol v tzv. kauze „úplatku v knihe“, v ktorej bol obvinený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Prokurátor Michal Stanislav žiadal pre Kováčika desať rokov väzenia a peňažný trest vo výške 120-tisíc eur.
Zdroj:
TV Pravda/Eva Štenclová
Najvyšší súd SR už na sklonku minulého roka uviedol, že súdy nemôžu a ani nesmú reagovať na politické interpretácie svojich rozhodnutí. O nevine Kováčika opakovane v súvislosti s rozhodnutím dovolacieho senátu hovorí predseda vlády Robert Fico.
Minister spravodlivosti Susko ešte v lete 2024 podal dovolanie vo veci odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika a zároveň rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý Kováčikovi uložil trest osem rokov väzenia. Reagoval tak na doručený podnet obhajcu odsúdeného, ktorý vyhodnotil ako opodstatnený.
Najvyšší súd (NS) SR uznal 24. mája 2022 Dušana Kováčika za vinného z toho, že prijal úplatok 50-tisíc eur za to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v roku 2017 nepodal sťažnosť proti prepusteniu šéfa zločineckej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Jeho vinu odvolací súd tiež uznal v prípade prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, keď neoprávnene poskytol spisy k trestným veciam bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Za to mu uložil trest osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.