Nenápadné signály, ktoré môžu skončiť tragédiou. Štát chystá opatrenia: rodičom budú hroziť pokuty za ignorovanie problémov detí

Stretnutie k téme radikalizácie detí a mládeže spojilo ministrov aj odborníkov z praxe. Za jeden stôl si sadli minister zdravotníctva Kamil Šaško, minister školstva Tomáš Drucker , minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas), ako aj zástupcovia rezortu spravodlivosti a tiež práce, sociálnych vecí a rodiny, aby riešili nielen prevenciu extrémizmu, ale aj zhoršujúce sa psychické zdravie mladých.

Ambíciou rokovania bolo najmä prepojiť systémy, ktoré dnes fungujú skôr izolovane. Podľa ministra vnútra je hlavným problémom práve ich nekompatibilita. Škola dnes môže vedieť len o známkach, dochádzke, pochvalách, pokarhaniach. Zdravotný stav žiaka sme poznať len so súhlasom rodiča a o trestoch mladistvých sa dozvie len pri ohrození školy alebo pri zákaze priblíženia.

„Našou úlohou je, aby sme toto celé zladili a poskytovali efektívnu ochranu a prevenciu,“ uviedol minister vnútra. Diskusia má pokračovať ďalším stretnutím, kde sa otvorí ďalšia citlivá téma – nastavenie pravidiel používania sociálnych sietí pre deti a mládež.

Ministri zároveň naznačujú, že legislatíva by sa mohla pohnúť rýchlo. „Aj preto sa stretávame už tretíkrát a v takomto širokom zložení, aby sme vychytali muchy a aby návrh medzirezortným pripomienkovým konaním prešiel čo najhladšie a následne mohol byť schválený vládou. Verím, že aj v Národnej rade,“ priblížil Šutaj Eštok.

Za neriešenie hrozia rodičom pokuty

Drucker v tejto súvislosti zdôrazňuje aj zodpovednosť rodičov. Od začiatku roka podľa neho platí prísnejší režim, ktorý ich zaväzuje riešiť rizikové správanie detí. Štát pritom má vybudovanú sieť centier podpory a poradenstva, ktoré sú schopné pomôcť aj v zložitejších prípadoch.

„Ak si nevie poradiť školské prostredie, tak rodič má povinnosť pre vlastné dieťa zabezpečiť takúto podporu. Štát ju poskytuje, štát ju platí. Ak rodič nekoná, môže byť dokonca finančne sankcionovaný v priestupkovom konaní,“ upozorňuje minister.

Školy podľa neho zároveň dostali do rúk nové nástroje na zvládanie konfliktných situácií. „Ak sa narúša školské prostredie, a môže to byť aj narúšanie zo strany rodičov, škola má nástroj – môže zakázať takým rodičom vstup do školy,“ vysvetľuje Drucker.

Aká je realita na školách?

Podľa riaditeľa IPčka Mareka Madra sú pri riešení radikalizácie mladých ľudí kľúčové tri kroky: lepšie prepojenie služieb, dostupnejšia pomoc a aktívna prítomnosť v online priestore, kde sa radikalizácia často začína. Práve internet podľa neho mladým ľuďom nielen formuje prežívanie, ale v extrémnych prípadoch im ponúka aj „nástroje“, ako riešiť frustráciu útokmi a násilím – či už voči sebe, alebo okoliu.

Obavy odborníkov pritom nevychádzajú len z teórie, ale aj z konkrétnych udalostí, ktoré Slovensko za posledné obdobie zažilo. Už v júni 2020 otriasol krajinou útok na základnej škole vo Vrútkach, kde bývalý žiak po vniknutí do budovy nožom zabil zástupcu riaditeľky školy, ktorý sa mu snažil zabrániť v ďalšom postupe. Zranené boli aj viaceré deti a pedagógovia.

Ďalším príkladom radikalizácie bol útok pred bratislavským podnikom Tepláreň na Zámockej ulici z októbra 2022, keď mladý strelec zavraždil dvoch ľudí a ďalšiu osobu zranil. Vyšetrovanie aj odborníci neskôr upozorňovali, že útočník sa radikalizoval najmä prostredníctvom extrémistického obsahu na internete a online komunít šíriacich nenávisť. Jedným z najtragickejších prípadov bol aj útok študenta na škole v Spišskej Starej Vsi, kde mladý útočník začiatkom roka 2025 zaútočil nožom na zamestnankyňu školy a spolužiačky.

Jednotlivé prípady pritom ukazujú, že za násilným či extrémistickým správaním mladých býva často kombinácia psychických problémov, izolácie, frustrácie aj vplyvu online prostredia. Prečo sa radikalizácia medzi mladými objavuje častejšie a ako funguje jej prevencia v praxi, sme sa pýtali školského psychológa Viktora Križa z Inklucentra.

„Radikalizácia detí a mladých je problém od nepamäti, neonacistické skupiny sme tu mali v 90. rokoch, čoho výsledkom bol príbeh vraždy Daniela Tupého a mnohé iné,“ vysvetľuje.

Podľa neho je potreba „nadrezortnej“ spolupráce pri téme radikalizácie nesmierne dôležitá. „Sám sa ako expert zúčastňujem týchto okrúhlych stolov. Chcel by som ale veriť, že to neskončí iba pri tlačovkách a hodinových stretnutiach a prezentáciách, ale že to povedie k systémovým zmenám,“ uvádza s tým, že rokovania piatich rezortov spolu s expertmi vníma ako veľmi dobrú správu.

Najväčšou prevenciou sú láskaví ľudia

Absolútne kľúčový je podľa Križa systém prevencie. Slovenské školstvo má podľa neho v súčasnosti vybudovaný pomerne rozsiahly systém poradenstva a prevencie. Funguje v ňom osem krajských centier, približne sto okresných pracovísk aj viaceré špecializované centrá.

Na národnej úrovni celý systém zastrešuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. V posledných troch rokoch zároveň na školách výrazne pribudli školské podporné tímy, vďaka čomu dnes v školstve pôsobia tisíce odborníkov – od psychológov cez špeciálnych a sociálnych pedagógov až po logopédov.

„Najväčšia prevencia sú láskaví ľudia okolo dieťaťa, dobrá klíma v triede, podpora učiteľa a spolupráca s rodičom,“ zdôrazňuje odborník. Naopak, zlé vzťahy v škole, zlé vedenie školy sú podľa neho „dláždenou cestou k radikalizácii detí“. Zároveň upozorňuje, že systém má medzery – chýba viac odborníkov na prácu s rizikovými deťmi a zároveň treba zlepšiť podmienky učiteľov, aby mali viac ľudskej kapacity venovať sa im.

Online svet a digitálne technológie sú podľa Križa dnes na prvej priečke vysokorizikových faktorov. „Určite obmedzenia i zákaz v tejto téme sú namieste, o tom už ani niet pochýb,“ skonštatoval.

Zároveň približuje aj varovné signály, ktoré si môžu rodičia všímať. Patrí medzi ne najmä izolácia, samota, nekomunikácia, strata motivácie a záujmu, málo kamarátov alebo iba veľmi úzky okruh záujmov, ale aj potlačený hnev, agresivita alebo sebapoškodzovanie. Neznamená to však automaticky radikalizáciu. „Neplatí rovnica, že tieto príznaky sa jej rovnajú. Každé dieťa je do istej miery v ohrození a nikto sa nestáva radikálnym zo dňa na deň,“ poukazuje.

Podľa neho ide skôr o dlhodobý proces, ktorý súvisí s neriešenými problémami. „Ak majú deti dobré vzťahy s rodičmi, učiteľmi a v triede, je to najväčšia ochrana pred radikalizáciou,“ dodáva Križo.