Audit v nemocniciach ukázal zásadné problémy. Fico hovorí o šokujúcich skutočnostiach, Šaško avizuje kroky

Minister ocenil, že na konferencii je reprezentatívna účasť a prišli zástupcovia celého sektora. Je to podľa neho dôkaz, že zdravotníctvo nie je okrajovou témou, ale je oň celospoločenský záujem. „Ideme hľadať nielen opatrenia, ktoré súvisia napríklad s holdingovým a centrálnym riadením, ale najmä opatrenia, ktoré systematicky zmenia motivácie všetkých účastníkov zdravotníckeho systému. Iba tak vieme zacieliť, aby naše nemocnice boli dlhodobo udržateľné, aby prestali byť synonymom neustále rastúcich strát a opakovaných oddlžení,“ avizoval minister.

Konferencia má podľa neho jednoduchý, no zásadný cieľ – ozdraviť nemocnice tak, aby boli dlhodobo udržateľné, výkonné a najmä bezpečné pre pacienta. Spomenul i audit, ktorý poukázal na kroky, ktoré musí rezort zdravotníctva vykonať. Avizoval, že predstaví opatrenia, ktorých vplyv bude následne ministerstvo sledovať.

Hlava štátu vo svojom príhovore zdôraznila, že aktéri naprieč celým sektorom i politickým spektrom by mali byť schopní v zásadných otázkach nachádzať zhodu. Prezident tiež zdôraznil význam kontinuity. „Keďže sa nevieme na politickej sfére, naprieč politickým spektrom, medzi opozíciou a koalíciou, zjednotiť na zásadných prioritách, ktoré majú presah cez jedno volebné obdobie, tak sme svedkami diskontinuity po nástupe každej novej vlády, ktorá prichádza s novými prioritami, ruší tie pôvodné a pretrháva celý proces, ktorý nás mal viesť niekde v lepšej budúcnosti,“ upozornil.

Pellegrini privítal, že pozvanie prijali aj premiér a predseda parlamentu. Vysiela to podľa neho signál, že sa o zdravotníctve začína rozprávať konštruktívne a s víziou. Rezort označil za premiérsku tému.

Predseda NR SR Raši vyzdvihol rolu nemocníc v slovenskom zdravotníctve. Poukázal, že pacient sa na ne často spolieha pri svojich zdravotných problémoch. Vyhlásil, že slovenské zdravotníctvo je podľa neho špičkové a na európskej úrovni.

Poukázal však aj na to, že je často pre občanov bez poplatku, čo označil za unikát. „Dnes si treba povedať pravdu aj o tom, koľko zdrojov reálne máme, kde je možná úspora, aké opatrenie vieme urobiť, ale treba si povedať aj pravdu, či náhodou ten dlh, ktorý vznikne aj na základe všetkých opatrení, nie je preto, lebo v štátoch, v ktorých dlh nevzniká, sa na tom buď podieľa pacient – a to je politická otázka, či chceme pacientovi ponúknuť, aby si platil a či mu neznemožníme zdravotnú starostlivosť, alebo či ten rozdiel, ktorý vznikne, nie je nevyhnutný do systému dofinancovať,“ upozornil.

Premiér Robert Fico zasa povedal, že pacienta nezaujíma, kto je vlastník nemocnice, chce dobrú, prístupnú zdravotnú starostlivosť. „Ak pacient príde do nemocnice a nájde tam dobré prostredie a kvalitných lekárov, jeho vôbec nezaujíma, kto je vlastníkom, ako má táto nemocnica zabezpečené financovanie cez zdravotné poisťovne,“ povedal vo svojom príhovore. Uviedol, že slovenské zdravotníctvo dlhodobo čelí nedostatku financií. Zabezpečiť potrebné financovanie označil za jednu zo svojich úloh, druhou sú na základe jeho slov legislatívne návrhy právnej formy nemocníc. Fico pripomenul, že zdravotníctvo napriek konsolidácii dostalo v minulom aj v tomto roku viac peňazí. Avšak situáciu v zdravotníctve nie je podľa neho možné takto sanovať dlhodobo. „Musíme hľadať iné formy financovania slovenského zdravotníctva,“ vyhlásil. Ako príklad uviedol vojenskú nemocnicu v Prešove, ktorej výstavba je financovaná z rozpočtu Ministerstva obrany SR. Ďalšou možnosťou je nová právna forma nemocníc. „Nielen preto, že chceme zdokonaliť vnútornú kontrolu, transparentnosť a zodpovednosť, ale aj preto, aby nám to umožnilo využívať nové finančné nástroje,“ spresnil a uviedol, že európske banky bežne financujú zdravotnícke projekty. „Takáto banka ale nepôjde financovať slovenskú nemocnicu, pokiaľ v nej nebude urobený elementárny poriadok,“ zdôraznil premiér.

Navrhol prijatie ústavného zákona o zdravotníckej infraštruktúre. „Urobme ústavný zákon o kritickej zdravotníckej infraštruktúre a povedzme, bude tam patriť 19 fakultných nemocníc, bude tam patriť päť špecializovaných ústavov, ktoré máme, a tieto nebudú privatizovateľné podľa ústavy, nebude možné ich dať do ekonomického prenájmu, ale za to musí prísť odpoveď v podobe, že zavedieme nejaké nové právne formy, ako zabezpečovať, že kontrola, transparentnosť a výkony budú na inej úrovni, ako to vidíme v tomto okamihu,“ objasnil. Podľa neho je dôležité, aby opatrenia na zlepšenie zdravotníctva boli prijímané v dialógu a aby na nich bola celospoločenská zhoda.

Šaško: Pilotný audit v piatich nemocniciach ukázal viaceré zásadné skutočnosti

Pilotný audit fungovania štátnych nemocníc, ktorý Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nariadilo v piatich štátnych nemocniciach na Slovensku, ukázal viaceré zásadné skutočnosti, informoval minister Šaško. Potenciál na zlepšenie bol identifikovaný v oblasti využívania personálnych kapacít, materiálno-technického zabezpečenia, nákupu liekov a štandardizácii dát. Tiež v oblasti nastavenia financovania či v efektivite nemocníc.

„Efektivita už nemôže byť iba nejaký slogan a jednoducho ak náklady rastú rýchlejšie ako výkon, ak sa neriešia procesy a kontrola, dlh sa bude tvoriť aj naďalej, aj pri vyšších rozpočtoch. A toto je realita, ktorú musíme prijať bez výhovoriek a musíme ju konečne začať adresovať,“ vyhlásil minister. Zlepšiť podľa neho treba využívanie operačných sál, plánovanie výkonov, obsadenosť nemocníc či logistiku služieb. „To sú konkrétne veci, ktoré sa dajú a ktoré sa musia riadiť, aj keď ich budeme riadiť, prejaví sa to v čakacích dobách a v udržateľnosti,“ dodal šéf rezortu.

Avizoval, že na konferencii plánuje v súvislosti s výsledkami auditu predstaviť osem konkrétnych opatrení. Týkať sa majú využívania kapacít, najmä operačných sál, plánovania výkonov a služieb, nákupov liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu či verejných obstarávaní. Má ísť tiež o opatrenia zamerané na finančnú disciplínu a záväzky. Opatrenia budú podľa Šaška sledované, vyhodnocované a štvrťročne odpočtované. „Budú to opatrenia, pri ktorých sa dá povedať, či sú buď splnené alebo sú nesplnené, či sa to zlepšilo alebo nezlepšilo,“ spresnil Šaško.

Z dokumentu, ktorý na sociálnej sieti zverejnila opozičná poslankyňa Národnej rady SR a členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) vyplýva, že potenciálna báza pre úspory v piatich analyzovaných nemocniciach predstavuje 91,3 milióna eur ročne. Priniesť by ich mohlo dodržiavanie limitov platového automatu, úspory prostredníctvom redukcie nadčasov, odmeňovania a príplatkov či optimalizácia kolektívnych zmlúv pri návrate na zákonné minimum.

Zverejnený dokument poukazuje napríklad na to, že napriek nárastu nákladov na hospitalizácie sa ich počet nezvýšil. Zároveň podľa neho v nemocniciach prevyšuje zákonom stanovený normatív na počet lôžok o takmer 24 percent, čo predstavuje výrazný nadstav. Naopak, počet sestier je nedostatočný. Materiál tiež poukazuje na to, že operačné sály v nemocniciach sú počas ranných zmien využívané iba na 40 percent, pričom po 15.00 h nie sú využívané takmer vôbec. Dokument hovorí napríklad aj o neštruktúrovaných a nepresných dátach týkajúcich sa výkonov.

Podľa opozície konferencia nepriniesla konkrétne riešenia

Opozícia kritizuje, že štvrtková konferencia Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo nepriniesla nové ani konkrétne riešenia problémov nemocníc. Upozorňuje, že výsledky pilotného auditu neboli zverejnené v plnom rozsahu. Podľa opozičných poslancov prezentované zistenia nie sú nové a dlhodobo sa o nich vie, vláde vyčítajú absenciu jasných termínov a záväzkov.

Poslankyňa Národnej rady SR a členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) poukázala na to, že audit len potvrdil dlhodobo známe problémy štátnych nemocníc, ktoré sú podľa nej neefektívne, hospodária zle a dostávajú viac peňazí aj napriek slabšiemu výkonu. Upozornila tiež na nesúlad medzi rastom nákladov a výkonom nemocníc, ako aj na nadstav lekárov a nedostatok sestier. „Náklady piatich konkrétnych štátnych nemocníc – len štátnych – stúpli za päť rokov o 59 percent. Počet hospitalizácií sa nezvýšil. (…) To znamená, že systém nekolabuje pre nedostatok peňazí, ale pre značnú neefektivitu,“ uviedla.

Poslanec Tomáš Szalay (SaS) zdôraznil, že problém zdravotníctva je systémový a podľa neho ho nemožno riešiť čiastkovými opatreniami. Kritizoval nízku motiváciu nemocníc zvyšovať výkon a poukázal aj na nedostatky v riadení či dochádzke zdravotníkov. Za riešenie označil zmenu fungovania nemocníc a ich transformáciu na akciové spoločnosti. „Slovenské zdravotníctvo nemá v prvom rade problém s peniazmi, má problém s efektivitou. Ak nič neurobíme, bude nás to stáť viac a nedosiahneme viac zdravotného benefitu pre občanov,“ dodal.

Poslanec za PS Oskar Dvořák upozornil, že konferencia nepriniesla konkrétne záväzky ani riešenia. Kritizoval, že nezazneli konkrétne kroky a termíny ich riešenia. „Počuli sme pomenovanie problémov, ktoré sú známe už roky, ale nepočuli sme jasné termíny ani konkrétne kroky, ako ich riešiť,“ poznamenal.

Konferenciu skritizoval aj poslanec za KDH Peter Stachura. Označil ju za „bizarné divadlo“ a spochybnil aj samotný audit, ku ktorému sa verejnosť nedostala. Prezentované dáta v rámci auditu podľa neho neboli porovnávané korektne. „Je tu Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, ktorý je štátnou akciovkou. Máte Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorá je sama osebe obrovským špecifikom. Máte tu menšie nemocnice a ak zlejete tieto dáta dokopy, samozrejme, že tam prichádza aj veľa nesprávnych údajov,“ podotkol.

Bývalý minister zdravotníctva a poslanec za Hnutie Slovensko Marek Krajčí rovnako označil prezentované zistenia za opakovanie už známych analýz. Podľa neho podobné závery priniesol už v minulosti Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). „Ja sa pýtam, z akého dôvodu minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) neimplementoval tie závery ÚHP do dnešného dňa a usporiadal takéto divadlo, ako som počul, za pravdepodobne 100.000 eur,“ povedal.