Haraburdy, smrad a Husák. Pod zemou zastal čas, hovorí študent, ktorý ukazuje realitu bunkrov

Hovoríme o úkrytoch civilnej ochrany, nie o krytoch – tie sú na hrnci, upozorňuje nás v rámci prípravy rozhovoru Adam. „Bunkre“ pod východoslovenskou metropolou, do ktorých by sa mali ľudia skryť napríklad v prípade vypuknutia vojny či jadrovej hrozby, mapuje už niekoľko rokov a objavuje pritom poriadne skvosty.

V čase, keď sa medzinárodné právo porušuje na dennej báze a na východ od Slovenska prebieha vojenský konflikt, v nich nachádza vysadené dvere z pántov či zápach z kanalizácie. Úkryty CO ho fascinujú natoľko, že sa o nich rozhodol dokonca napísať aj prácu v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti. No nezaujímajú ho len tie v Košiciach, spolu s občianskym združením Ochranné stavby skúma tieto objekty po celom Slovensku.

V rozhovore hovorí:

• aký zápach sa šíri v niektorých úkrytoch,
• obrazy, ktorých politikov našiel v podzemí,
• že úkryty slúžia ako sklady harabúrd,
• čo by nemalo chýbať v modernom „bunkri“,
• kde, a ako sa stavali úkryty CO.

V Košiciach mapujete úkryty civilnej ochrany. Kde sa nachádza najbližší k vášmu bydlisku? Vedeli by ste si predstaviť v ňom stráviť niekoľko dní?

Blízko môjho bydliska sa nachádzajú dva úkryty, jeden na Hurbanovej ulici, druhý na Hlinkovej. Úkryt na Hlinkovej sa nachádza v pivničných priestoroch pod panelovým domom. Ide o tlakovo odolný úkryt 4. triedy odolnosti, v ktorom je možné ukryť 150 ľudí. Je to jeden z mála úkrytov pre obyvateľstvo v Košiciach a jeho správcom je bytový podnik mesta Košice. Bližší úkryt na Hurbanovej je rovnako 4. triedy odolnosti s kapacitou 170 ukrývaných. Materiál CO je vyradený, dokonca aj samotný úkryt je v stave na vyradenie, pretože slúži detskému domovu ako sklad – stoličky, lôžka, staré spotrebiče a nábytok. Kvôli poruche kanalizačného systému sa minulý rok šíril zápach a je ťažké predstaviť si ukryť sa na takomto mieste, rovnako aj v mnohých ďalších úkrytoch.

Štát ohlásil minulý rok rekonštrukciu „bunkrov“, keďže mnohé sú v zlom stave. Ako sú na tom tie v Košiciach? Čo vás na ich stave najviac prekvapilo?

Čo sa týka stavu úkrytov v Košiciach, jednoducho povedané, ich stav je podľa mňa nevyhovujúci, či už sa to týka samotného vybavenia úkrytov, alebo vo všeobecnosti. Tým, že sa tejto téme venujem už dlhší čas, tak v podstate ma neprekvapuje nič, možno by som iba povedal, že úkryty majú spĺňať určité parametre, bohužiaľ, v mnohých prípadoch to tak nie je.

Malo by podľa vás vybavenie zodpovedať aktuálnemu storočiu? Ako by teda mali moderné úkryty vyzerať?

Myslím si, že takmer v každom úkryte, kde sa nachádza materiál CO, tak absolútne nezodpovedá dnešnej dobe. Sú to napríklad staré lekárničky alebo plynové masky a technologické vybavenie. Dnešnej dobe zodpovedajú už asi len obväzy a nejaké brašny. Je ťažké povedať, ako presne by mal vyzerať moderný úkryt. Záleží na tom, či ho chceme na dlhodobý, alebo krátkodobý pobyt. V obidvoch prípadoch sú to podzemné priestory so železobetónovými stenami, tlakovo plynotesné dvere, viacero vchodov a východov v prípade zavalenia, filtroventilačné zariadenie, pri ktorom si myslím, že by bolo vhodné ho modernizovať, aspoň určité lekárske vybavenie, rádiomaják, plynové masky a hasiace prístroje. V prípade dlhodobého ukrytia by nesmeli chýbať senzory kontroly vzduchu, studňa ako zásoba pitnej vody, dieselagregát, v prípade odpojenia od elektrickej siete z vonkajšieho priestoru, nejaké jedlo, napríklad konzervy alebo MRE (trvanlivé jedlo, z angl. meal ready to eat, pozn. red.), toalety a lôžka.

Sú všetky v zlom stave alebo ste narazili aj na pozitívne výnimky?

Myslím si, že väčšina áno, ale nájde sa aj malé percento výnimiek. Sú to zväčša úkryty v priemyselných areáloch, nemocniciach, na železniciach alebo v telekomunikáciách.

Mnohé sú dnes aj v rukách súkromníkov. Vidno rozdiel medzi nimi a tými v rukách štátu?

V obidvoch prípadoch dochádza k zanedbávaniu, ale v prípade súkromníkov je to horšie. Pre nich je to iba záťaž, ktorej by sa chceli iba zbaviť.

V Košiciach žije vyše 223-tisíc obyvateľov. Koľko ľudí by sa podľa vás vedelo ukryť v existujúcich „bunkroch“?

K minulému roku bolo zabezpečené ukrytie obyvateľstva v odolných a plynotesných úkrytoch okolo desať percent, ale toto číslo sa každý rok znižuje. Obyvatelia by sa mohli ukryť v JUBS (jednoduché úkryty budované svojpomocne, pozn. red.), v rámci ktorých je možné ukryť 100 percent ľudí, ale v tomto prípade je podľa môjho názoru problém so zákonom, napríklad nie je v zákone stanovená finančná náhrada za kúpu materiálu na opevnenie priestorov, nepíše sa o stíhaní v prípade, že JUBS nebude v stave pohotovosti – tu je potrebná zmena.

Na Slovensku je len 1 500 úkrytov CO, ľudia sa zvyknú pýtať, keď počujú toto číslo, kam sa teda pôjdu schovať oni. Je možnosť ukryť sa na Slovensku dostatočná?

V prípade krízovej situácie sa počíta primárne s evakuáciou obyvateľstva na miesto mimo postihnutej oblasti.

Podarilo sa vám už zmapovať všetky košické úkryty? Koľko ich je približne?

V Košiciach je 120 odolných úkrytov s kapacitou 23 000 ukrývaných, 11 plynotesných s kapacitou 2 130, 12 384 jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne s kapacitou 234 442 ľudí.

Vediete si aj záznamy o ich stave a funkčnosti? Kde vidíte najväčšie nedostatky?

Z môjho pohľadu sú časté poruchy kanalizačného systému v dôsledku korózie, ktorá je často prítomná nielen v rámci kanalizácie. Gumové tesnenie na dverách, ktoré zabezpečuje plynotesnosť celej stavby, je často popraskané, ďalej to, že sa využívajú ako spomínaný sklad materiálu.

Evidenciu o úkrytoch CO si vedie aj štát. Natrafili ste aj na taký, ktorý bol v evidencii ako funkčný, ale nezodpovedalo to realite?

Takých je viacero, ale spomeniem zmienený úkryt na Hlinkovej, v ktorom je plynotesný poklop na núdzovom výleze vysadený z pántov. Alebo na Zborovskej ulici, kde je v plynotesných dverách diera akoby po výstrele.

Ak sa pozrieme na plán mesta Košice, v ktorej častiach sa nachádza najviac úkrytov?

Najviac stálych úkrytov sa nachádza v mestských častiach Sever, Juh a Staré mesto. Sídliská budované od 60. rokov, ako sú Terasa, Nad jazerom, Dargovských hrdinov či KVP, úkryty nemajú. V rámci sídliska KVP sa nachádza iba jeden, pod Základnou školou Janigova, alebo nedostavaný úkryt, na ktorého mieste vznikol panelový dom. Podľa môjho názoru výstavba úkrytov na týchto sídliskách súvisela najmä s ekonomikou. Masívna výstavba bytoviek a plnohodnotné budovanie úkrytov by bolo veľmi drahé. Na sídliskách sa často projektovali pivnice panelákov ako improvizované úkryty.

Menila sa podľa vás v priebehu 20. storočia stratégia ich výstavby s rastom populácie? Čo tieto úkryty hovoria o minulosti mesta a období, v ktorom vznikli?

Áno, samozrejme. Záležalo jednak na populácii, ale aj na medzinárodnej situácii. V 50. rokoch dochádzalo zväčša len k modernizácii niektorých protileteckých úkrytov z druhej svetovej vojny. V 60. rokoch sa spomalila výstavba kvôli ekonomickým problémom a v druhej polovici 60. rokov bola úplne pozastavená. Po roku 1969 sa znovu začala výstavba, ale nie všade, v 70. rokoch sa zvyšovala kapacita úkrytov a tiež technické vybavenie. Zvýšila sa doba ukrytia a začali sa stavať úkryty dvojúčelové. V 80. rokoch sa zvýšila doba ukrývania na 72 hodín a kapacita niektorých úkrytov bola až 900 osôb. V 90. rokoch sa ešte počítalo s výstavbou, ale nakoniec sa od toho upustilo. Všetky tieto úkryty podľa môjho názoru odzrkadľovali atmosféru druhej polovice 20. storočia, teda po druhej svetovej vojne, po ktorej bol nástup studenej vojny a svet sa rozdelil na východný a západný blok. Svoju úlohu zohral strach, zbrojenie, dobývanie vesmíru aj atómové zbrane.

Narážala som najmä na takzvané dvojúčelové úkryty. Myslí sa dnes pri výstavbe nových bytových domov na to, kde sa ukryjú ľudia?

Podľa môjho názoru nie, ale určite tam sú nejaké snahy.

Vedomosti o úkrytoch máte v malíčku – kedy bol vystavaný posledný úkryt CO? Prečo sa ich výstavba zastavila?

Posledný úkryt je pravdepodobne pod Janigovou. Dôvod, prečo sa úkryty prestali stavať, je jednoduchý. Po postupnom rozpade komunistických režimov zavŕšených samotným rozpadom ZSSR sa skončila studená vojna, zmenili sa priority štátu, ale aj samotný svet, znížilo sa napätie medzi veľmocami a bezprostredná hrozba jadrového konfliktu opadla. Peniaze boli investované inde, napríklad do ciest a nemocníc.

O úkrytoch ste napísali aj stredoškolskú odbornú prácu. Ako sa človek cíti, keď stojí v opustenom úkryte, ktorý bol určený na prežitie vojny?

Je to miesto, ktoré zastalo v čase v období studenej vojny. Bakelitové telefóny, niekedy obraz Gustáva Husáka na stene, na stenách plynové masky. Na vchode ťažké tlakovo plynotesné dvere a pavučiny visiace zo stropu.

Oblúkom sa vrátim na úvod. Myslíte si, že vzhľadom na veľké plány štátu obnovovať tieto úkryty rastie aj záujem a informovať ľudí o téme?

Určite áno.

Ak by dnes prišlo k reálnej krízovej situácii, myslíte si, že by ľudia vedeli, kam ísť?

Myslím si, že momentálne to takmer nikto z obyvateľov nevie, ale ak by došlo k takej situácii, tak by sa to dozvedeli.