Kamery majú hľadať vinníka, nie zabrániť nehode. Rušňovodiči idú do protestu, je to šikana, kritizujú
Po nedávnych ťažkých zrážkach vlakov a následnom zistení, že zlyhal človek, na seba opatrenia nenechali dlho čakať. Rezort dopravy oznámil, že jedným z nich budú kamery sledujúce rušňovodiča. To však vyvolalo odpor, ktorý viedol až k protestu. Strojvodcovia tvrdia, že sledovanie kabíny nemá zmysel - podľa nich toto opatrenie povedie k zbytočnému stresu a samotným nehodám nezabráni.
Video
Ráž ukázal kľúčové zábery zo zrážky vlakov pri Pezinku
Zdroj:
ta3
Nehody na železnici viacerí odborníci pripisujú dlhodobému nedostatku rušňovodičov, slabej komunikácii medzi jednotlivými železničiarmi a v neposlednom rade nie úplne dobrému stavu infraštruktúry.
Vyšetrovanie zrážky vlakov pri Pezinku však ukazuje, že jednou z hlavných príčin bol prejazd na červenú. Zároveň nehoda zvýraznila problém nekomunikácie medzi výpravcom, dispečerom a rušňovodičom, rovnako ako chýbajúci bezpečnostný systému ETCS, ktorý by vlaky zastavil. Viacero vodičov sa následne začalo ozývať, že pracujú pod tlakom a bez potrebného oddychu, keďže chýba personál.
Zatiaľ čo ministerstvo dopravy tesne po prešetrení nehody uviedlo, že je potrebné personál preškoliť, prišlo aj s radikálnejším riešením – kamerovým záznamom jazdy rušňovodičov. „Jedným z rýchlejších opatrení je edukácia rušňovodičov a ich odborné preškoľovanie,” potvrdil tento krok Matej Franc, šéf Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS).
Protest prebehne 1.apríla od 11,30 na Námestí slobody v Bratislave. „Je to dosť blízko úradu vlády aj ministerstva dopravy a chceme, aby zodpovední počuli náš názor. Určite Vám záleží na bezpečnosti dopravy, preto určite príďte v čo najväčšom počte,” uviedla federácia strojvodcov na svojej stránke s tým, aby si vodiči priniesli píšťalky, rapkáče, či bubny. Tí, ktorí sa nemôžu zúčastniť osobne, môžu v uvedenom čase trúbiť vo vlaku.
Kamery nehodám nezabránia
Podľa slov viceprezidenta federácie strojvodcov Petra Dubovského môže kamerovanie šoféra skôr uškodiť než pomôcť a zároveň nijako nehodám nepredchádza. Má iba objasniť príčiny havárie či potvrdiť pochybenie na strane človeka, až potom, čo k nej príde. „Nepomôže zabrániť nehode v prípadoch únavy a náhlych zdravotných indispozícií rušňovodičov ani nezlepší často nevyhovujúce pracovné prostredie,” dodal.
Dubovský sa odvoláva na stanovisko českého Centra dopravného výskumu, ktoré vyplynulo z analýzy vypracovanej pre ich federáciu strojvodcov. Inštitúcia v ňom uviedla, že človek sa menej sústredí na jazdu ak je sledovaný a tiež, že sa vtedy správa neprirodzene. Záznam by sa tiež použil iba v prípade problému, čo podľa výskumníkov vedie k zatajeniu drobných chýb, z ktorých sa systém poučí najviac.
„Moderná bezpečnosť v doprave stojí skôr na tom, že ľudia sami hlásia svoje drobné pochybenia a ,skoronehody'. Akonáhle na stanovište rušňovodiča umiestnime kameru, ktorú môže manažment použiť na náhodnú kontrolu alebo hľadanie vinníka, táto dôvera mizne,” dodal viceprezident. Hlavným problémom je však stále strata pozornosti rušňovodiča, čo vedie k častejším chybám.
Šéf strojvodcov zároveň zdôraznil, že teraz by malo byť skôr cieľom zistiť postoj rušňovodičov k monitoringu a nájsť výhody, ktoré by kamerový systém mohol priniesť priamo zamestnancom. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) sa však na nedávnej tlačovej besede vyjadril, že protest rešpektujú, no absolvoval stretnutia s odborármi zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
„Rozumieme tomu, že ide o zásah do súkromia. Bude to nastavené tak, aby bolo vidno iba na ruky rušňovodiča – aby sa minimalizoval zásah do ich súkromia. Nemá to byť nástroj na ich šikanu. V každom prípade budú záznamy použité len pre prípad nehody. Chcem teda aj na rušňovodičov apelovať. Ak pracovníci banky vedia celú svoju pracovnú dobu sedieť pod kamerami, rušňovodič by to tiež mal strpieť, má za sebou tisíce ľudí. Je treba o tom diskutovať, ale ide o spoločensky chránený záujem,” uviedol Ráž.
Od protestov neustúpime
Podľa šéfa federácie však štát ignoruje odbornú diskusiu, preto od protestu neustúpili. Potvrdil iba pracovné stretnutia. „Na nich nám protistrana objasňovala ako to bude vyzerať. Nemáme vedomosť o tom, že by protistrana disponovala nejakým odborným posudkom s vplyvom tohto opatrenia. Od protestu by sme určite upustili, ak by vláda modifikovala svoje uznesenie a zmienka o kamerách by tam nebola a zároveň by sa posilnili investície do budovania zabezpečovacích zariadení a komunikačnej siete GSM-R,” vysvetlil Dubovský podmienky strojvodcov.
Ján Baček, hovorca ZSSK, pre Pravdu zdôraznil, že ide o vyjadrenie postoja zamestnancov, ktoré neznamená prerušenie prevádzky vlakov. „So zástupcami zamestnancov komunikujeme o praktickom nastavení systému, ochrane dát a jasných pravidlách používania v prevádzke tak, aby bolo riešenie zrozumiteľné a funkčné v praxi,” uzavrel.
Z pohľadu ZSSK ide o jeden z nástrojov, ktorý pomáha lepšie zhodnotiť nehody. „Objektívnejšie vyhodnocovať rizikové situácie a následne prijímať účinnejšie preventívne opatrenia. Kamerové záznamy vnímame ako doplnkový bezpečnostný prvok, ktorý môže prispieť k lepšiemu poznaniu okolností vzniku mimoriadnych udalostí. Využívanie záznamov musí byť nastavené jasne, transparentne a v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov aj pracovnoprávnymi predpismi,” vysvetlil hovorca.
Zmysel telových kamier vidí ZSSK v zvýšení bezpečnosti vlakov a ochrane všetkých účastníkov prevádzky, vrátane rušňovodičov. Zo štúdie však vyplýva, že kamera v kabíne nie je efektívna práve preto, že nie je prevenciou – nebráni únave, zdravotným problémom vodiča a nevyrieši ani zlé pracovné podmienky. Zároveň sledovanie zvyšuje stres tým, že vytvára na vodičov nátlak.
„Neustály kamerový dozor bude, podľa nášho názoru, predstavovať predovšetkým ďalší stresový faktor pôsobiaci na rušňovodičov, bude im vytvárať ešte viac neprirodzené pracovné prostredie a znižovať ich ľudskú dôstojnosť,” uzavrel Dubovský.
Federácia spomína efekt pozorovateľa. Ak je človek sledovaný, podvedome mení svoje správanie – vodiči sa snažia prehnane pôsobiť, že dávajú pozor. „To uberá časť mentálnej kapacity človeka a kamera tak paradoxne odvádza pozornosť od riadenia a bezpečnosť jazdy sa môže zhoršiť,” vysvetlil šéf federácie. Zásadným psychologickým problémom rušňovodičov je však fakt, že nemajú vždy úplne presný a aktuálny prehľad o tom, čo sa deje na trati. Ich pozornosť nie je vždy ostrá, pretože jazda vlaku je monotónna v porovnaní s autom, kde je množstvo vnemov v krátkom čase.
Rušňovodič si môže zmenu všimnúť až neskôr, keďže robí aj veci, ktoré nesúvisia priamo s vedením vlaku. Musí komunikovať s výpravcom, sledovať kontrolky a hlásenia, riadiť sa nimi. To môže spôsobiť, že si všimne červenú na návestidle neskôr ako má, alebo vôbec.
„Tieto vedľajšie činnosti pôsobia rušivo, odvádzajú pozornosť od aktuálnej situácie v prevádzke a sú na železnici, podľa našich zistení, častou príčinou vzniku mimoriadnych udalostí,” zdôraznil Dubovský. Analýza českého inštitútu prízvukovala, že výskumu podrobili niekoľko desiatok nehôd a kamerový dozor nijako nezlepšil sústredenie sa strojvodcov – okrem extrémnych prípadov, keď boli vodiči vedome nedbanliví a kamera pri porušení pravidiel pôsobila odstrašujúco.
To však podľa centra nepatrí medzi najčastejšie príčiny havárií – tými sú únava, rozptýlenie v nesprávnej chvíli či iná strata pozornosti, napríklad sledovaním telefónu.
Podľa Jána Bačeka, hovorcu ZSSK, kamery nie sú jediným ani hlavným opatrením. Sú len časťou širšieho balíka, ktoré vyplývajú z Akčného plánu bezpečnosti železničnej dopravy. Ten zahŕňa kroky, po ktorých volajú aj rušňovodiči:
- Rozširovanie systému ETCS
- Rozšírenie rádiového systému GSM-R, ktorý zlepšuje komunikáciu medzi rušňovodičom a riadením dopravy
- Nákup trenažérov na výcvik rušňovodičov
- Posilnenie kontrol v prevádzke a sledovanie pracovného času rušňovodičov
Prioritou by mala byť úprava infraštruktúry – ako riešenie neprehľadných návestidiel či problémových miest na trati, no odborníci sa zhodujú, že najviac by pomohli automatické bezpečnostné systémy, ktoré v prípade problému zastavia vlak. Federácia strojvodcov tiež zdôraznila, že kľúčové sú investície do zabezpečovacích systémov, nie kamery. „Opatrenia sú potrebné. Ale len kvalitné zabezpečovacie zariadenie dokáže eliminovať prípadný ľudský omyl,” uzavrel Dubovský.
Ani súkromní prepravcovia nevidia v kamerách na rušňovodičoch prínos. Zavedenie telových kamier pre rušňovodičov bezpečnosť železničnej dopravy nezvýši. Je potrebné zavádzať riešenia, ktoré budú mať reálny vplyv,” vysvetlil šéf AROS-u Franc s tým, že prioritou by malo byť predvídateľné financovanie opravy železničných tratí a modernizácia ich zabezpečovacích zariadení. To by pomohlo tak nákladným, ako aj osobným vlakom.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.