Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Mrazivé výročie v Poprade: Pellegrini pripomína hrôzy, vidí nebezpečné paralely s dnešnou spoločnosťou
Prezident Peter Pellegrini sa dnes zúčastnil v Poprade na pietnom podujatí pri príležitosti 84. výročia prvého transportu Židov zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz. Počas pietnej spomienky na železničnej stanici vyzval na zastavenie nenávisti a odmietnutie dehumanizácie vo verejnom priestore. Hlava štátu zdôraznila tragédiu tisíc mladých žien a dievčat, ktoré boli deportované v dobytčích vagónoch.
V Poprade si Peter Pellegrini pripomenul prvý transport Židov zo Slovenska.
„Stanica je miesto odchodov i návratov. Miesto rozlúčok aj zvítaní. Železničná stanica v Poprade sa pred 84 rokmi stala dejiskom bolesti a utrpenia. Miestom, odkiaľ sa tisíc slovenských dievčat a žien židovského pôvodu vydalo na jednosmernú cestu v ústrety smrti,“ povedal prezident SR.
Prezident zároveň upozornil, že nenávisť a diskriminácia nesmú mať v spoločnosti miesto. Poukázal aj na znepokojivé paralely so súčasnosťou. „Vo vojnách opäť trpia a zomierajú nevinní ľudia. V slovenskej spoločnosti čelíme prejavom nenávisti, keď namiesto slov a argumentov znejú útoky, urážky a klamstvá. Keď dehonestácia názorových oponentov vedie k volaniu po ich dehumanizácii,“ skonštatoval Pellegrini. Zároveň vyzdvihol odvahu a statočnosť ľudí, ktorí sa postavili proti nacizmu a chránili iných. „Nadviažme na túto časť histórie. S hrdosťou a vedomím, že každá nespravodlivosť je skôr alebo neskôr odsúdená na porážku,“ poznamenal prezident. Zdôraznil, že je našou úlohou odovzdávať pamäť obetí ďalším generáciám a udržiavať historickú pamäť živú prostredníctvom vzdelávania, kultúry a spomienok.
Prvý transport s tisíckou židovských dievčat bol vypravený zo stanice v Poprade 25. marca 1942 o 20:20. Dievčatá sa niekoľko dní predtým zhromažďovali v popradských kasárňach, kde bolo zriadené sústreďovacie centrum s kapacitou 1 200 osôb. V domnienke, že idú za prácou, nastúpili do dobytčích vagónov, pričom netušili, že ich čaká takmer istá smrť. Transport smeroval cez Žilinu a Čadcu a územie Slovenska opustil nadránom 26. marca pri obci Skalité. Do cieľa dorazilo 999 živých žien, ktoré následne podrobili selekcii. Podľa svedectiev prežilo väznenie z prvého transportu približne 20 dievčat. Týmto transportom sa začala prvá vlna deportácií zo Slovenska, ktorá trvala do októbra 1942. Počas nej bolo vyvezených viac ako 57-tisíc židovských obyvateľov. Druhá vlna nasledovala po roku 1944 počas nacistickej okupácie a zasiahla ďalších približne 13 500 ľudí. Celkovo tak zahynulo viac ako 70-tisíc židovských občanov zo Slovenska.
Pod Tatrami spomínali na prvý židovský transport
Pietnou spomienkou si dnes na železničnej stanici v Poprade pripomenuli 84. výročie prvého transportu Židov zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz. V dobytčích vagónoch bolo 999 mladých žien a dievčat vo veku od 16 rokov, z ktorých sa z tábora vrátilo približne dvadsať. V súčasnosti už na Slovensku podľa vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka nenájdeme žiadnu preživšiu, a pravdepodobne ani nikoho z prvej vlny deportácií, v rámci ktorých bolo v 57 transportoch vyvezených takmer 58-tisíc ľudí. Veniec k pamätnej tabuli na prvý transport, umiestnenej na budove železničnej stanice, dnes počas spomienky položil aj prezident Peter Pellegrini.
Vojnová Slovenská republika bola vôbec prvou krajinou po nacistickom Nemecku, ktorá spustila masové deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Odštartoval ich spomínaný transport židovských dievčat a žien z Popradu 25. marca 1942. Deportácie prebiehali v dvoch vlnách. Prvá trvala od marca do októbra 1942, druhá od septembra 1944. Celý proces sa opieral o protižidovskú legislatívu prijatú 9. septembra 1941, známu ako Židovský kódex. Tá podľa Korčoka zostáva mementom zlyhania ľudskosti a štátnej moci.
Proces s tragickým vyvrcholením sa podľa prezidenta Pellegriniho začal nenápadne. „Začal sa tým, čo so znepokojením pozorujeme aj dnes, prejavmi slovnej nenávisti, pohŕdania, predsudkami,“ povedal počas príhovoru na peróne. Hovoril aj o súčasných znepokojivých signáloch pripomínajúcich začiatok tejto cesty, ako je spochybňovanie obetí holokaustu a druhej svetovej vojny, cynizmus, i nedostatok úcty k občianskym a ľudským právam. „Vo vojnách opäť trpia a zomierajú nevinní ľudia. V slovenskej spoločnosti čelíme prejavom nenávisti, keď namiesto slov a argumentov znejú útoky, urážky, klamstvá, keď dehonestácia názorových oponentov vedie k volaniu po ich dehumanizácii, keď ľudia s inými postojmi sú ponižovaní alebo označovaní za nepriateľov,“ uviedol a vyzval k zastaveniu nenávisti. Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richard Duda poukázal na to, čo by dievčatá z transportu videli dnes. „Videli by cynický pragmatizmus. Akoby už neplatilo, že pravda je hodnota, že čestnosť je cnosť, že slušnosť je základ spolužitia. Videli by, že zákony už neslúžia spravodlivosti, ale chránia verných prisluhovačov. Videli by spoločnosť, v ktorej nenávisť nie je oblečená do vojenskej uniformy, ale obleku. Videli by, že politické body sa získavajú ochranou pred vymyslenými hrozbami, že sympatie sa získavajú vulgarizmami, krčmovou rétorikou a burcovaním vášní, videli by popieranie faktov a vedeckého poznania, uprednostňovanie šarlatánov pred odborníkmi,“ poznamenal.
Svedkovia transportov pomaly odchádzajú. „Prvú vlnu prežilo len niekoľko sto ľudí, z ktorých už na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou nežije nikto,“ poznamenal pre médiá vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Ostalo podľa jeho slov približne 200 preživších z druhej vlny, ktorí sa počas nej ukrývali na území Slovenska alebo Maďarska. Uctiť si obete holokaustu prichádzajú každoročne na železničnú stanicu v Poprade aj ich potomkovia. V stredu bol medzi nimi člen Židovskej náboženskej obce v Košiciach Peter Haber (77). V prvom transporte skončili dve sestry jeho otca. Zistil to iba náhodou, po mnohých rokoch. „Nebohý otec počas svojho života predpokladal, že jeho sestry skončili spolu s jeho bratmi aj rodičmi v Sobibore. Pravdu o tom, že boli v prvom transporte, sa už počas života nedozvedel,“ opísal pre agentúru SITA. Jeho mama bola s rodičmi deportovaná do Auschwitzu. Z rodiny prežila len ona, pričom prešla viacerými koncentračnými tábormi, prežila aj pochod smrti. „Keď sa nachádzala v tábore Bergen-Belsen bola úplne na pokraji síl, vážila 25 kilogramov, mala škvrnitý týfus. Cez Červený kríž sa dostala do Švédska, kde ju liečili. Po vyše roku ju tam postavili na nohy a na Slovensko sa vrátila v roku 1946,“ dodal Haber.
Už niekoľko rokov prichádza na pietnu spomienku so svojimi študentmi aj pedagóg Vladimír Andráš zo Strednej odbornej školy polytechnickej J. A. Baťu vo Svite, ktorý sa venuje výskumu židovských dievčat z Popradu a okolia z prvého transportu. Tých bolo podľa jeho slov šesťdesiat. „Postupne sme zatiaľ zistili, že z koncentračného tábora sa vrátilo sedem z nich a máme ich príbehy zdokumentované,“ povedal pre SITA. Na vyučovanie danej témy využíva podľa jeho slov aj pamätné dni spojené s holokaustom vrátane každoročnej spomienky na železničnej stanici.
Spomienkové podujatia k výročiu prvého transportu organizovali pod Tatrami spoločne SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave, Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci s Tatranskou galériou v Poprade, Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v SR a mestom Poprad sprievodný program. Okrem samotnej spomienky zahŕňal aj diskusiu a viaceré prednášky pre stredoškolákov i verejnosť.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.