Slovensko je raritou v EÚ. Nemáme ani jednu mešitu

Slovensko nemá oficiálnu mešitu. Sme jedinou krajinou v Európskej únii bez naozajstnej mešity. Dokonca aj medzi susednými krajinami. Mešitu má moslimská komunita v Budapešti, v Prahe sú dve a vo Viedni je ich niekoľko, dokonca aj tzv. veľká. Podobne je na tom aj Varšava.

Veľká mešita znamená, že stavba má aj vežu zvanú minaret a samotná modlitebňa je veľká miestnosť pre stovky modliacich. A stáva sa centrom islamu v krajine.

Len modlitebne

Na Slovensku žije relatívne málo moslimov, podľa odhadov niečo medzi 5 a 10 tisíc. Islam je síce organizovaný od roku 2000. Moslimovia sa tak väčšinou stretávajú v menších modlitebniach alebo komunitných centrách.

„Islamskú komunitu na Slovensku tvoria rôznorodé skupiny veriacich a nemá ani jednotné vedenie, ako je to bežné u kresťanských cirkví,“ uviedlo ministerstvo kultúry, ktoré má v kompetencii registráciu cirkví a náboženských spoločenstiev. "Podľa našich informácií je v SR prevádzkovaných sedem moslimských mešít a modlitební, a to prevažne v prenajatých priestoroch, " dodalo.

Mešita v Petržalke

Jediný pokus postaviť mešitu bol v Bratislave, v Petržalke. Projekt vyvolal veľkú politickú diskusiu a proti vystúpili viacerí politici a časť verejnosti. Moslimská komunita chcela postaviť islamské kultúrne centrum s modlitebňou bez veľkého minaretu. Projekt pripravovala organizácia Islamská nadácia na Slovensku.

V roku 2015 sa proti mešitám postavil vtedajší i terajší premiér Robert Fico, ktorý povedal, že „na Slovensku nemá vzniknúť ucelená moslimská komunita“. Viacerí politici otvorene hovorili, že nechcú, aby sa islam stal oficiálne registrovaným náboženstvom.

Stavebné povolenie mesta alebo obce

Stavba sakrálnych priestorov závisí len od splnenia podmienok príslušnej stavebnej legislatívy a nesúvisí s tým, či je alebo nie je cirkev registrovaná.

Podobne ako pri výstavbe iných budov, aj náboženských, rozhodujú o stavbe miestne stavebné úrady. Na povolenie je potrebné, aby bola stavba v súlade s územným plánom. Ten schvaľuje obecné alebo mestské zastupiteľstvo. Poslanci v obciach a mestách Slovenska zatiaľ o mešite nerozhodovali, jediný pokus bol ten spomínaný pred niekoľkými rokmi v Bratislave.

V ústave právo viery

V tom čase sa aj začala diskusia, ako stavbu mešít obmedziť, alebo úplne zakázať. Ústavou je garantované právo občana prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru. Ale právo na registráciu cirkvi či náboženského združenia závisí od štátu.

Pri registrácii nejde o právo cirkev založiť, ale samotná cirkev získa právnu subjektivitu. A množstvo výhod.

SNS proti islamu

Práve pri registrácií cirkví sa v minulosti aktivizovala SNS. Výsledkom jej poslaneckej iniciatívy v roku 2017 bolo zvýšenie počtu členov na registráciu cirkvi. Limit sa zvýšil z 20 tisíc na 50 tisíc členov.

Malo sa zabrániť „špekulatívnym registráciám“ rôznych falošných cirkví, ktoré by sa registrovali len kvôli štátnym dotáciám a výhodám. Ale v pozadí išlo predovšetkým zastaviť islam.

Čestné vyhlásenia pri registrácii o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, musí teraz dať najmenej 50 tisíc plnoletých členov cirkvi, ktorí majú trvalý pobyt na území SR a sú jej občanmi. Musia poznať základné články viery a uviesť všetky svoje údaje.

Legálne sú aj malé komunity

U nás však aj malé náboženské komunity existujú legálne. Nemajú toľko členov, koľko vyžaduje zákonná hranica 50 tisíc a pritom fungujú.

„Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré vyvíjali svoju činnosť na základe štátneho súhlasu pred rokom 1991, sa považujú za registrované bez ohľadu na počet ich členov, ktorý je vyžadovaný len pri ich registrácii,“ vysvetlili zástupcovia ministerstva kultúry.

Islam u susedov

V Rakúsku je asi 800 tisíc moslimov, oficiálne uznaný islam tam majú viac ako sto rokov. Dôvod je však historický, keď uznali štát Bosna, uznali aj islam. Aj v Česku i v Maďarsku je registrovaný islam, aj keď je v každej krajine asi 3O tisíc moslimov i mešity.