Najnovšie

Koalícia cúvla a ruší vlastný zákon. Nový úrad končí skôr, než začal fungovať

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní zrušili zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento úrad mal nahradiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Zrušenie zákona prišlo do parlamentu cez pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona.

17.3.2026 18:48 , Aktualizované: 17.3.2026 19:07
odoberať
Google News
zdieľať
Video

Poslanci rokujú o transformácii ÚOO na nový úrad, vystupuje prevažne opozícia

Zdroj: TASR

„Keďže zákon nenadobudol právne účinky v dôsledku pozastavenia jeho účinnosti Ústavným súdom SR a zároveň je v dôsledku jeho platnosti pozastavené hodnotenie žiadostí o platbu z plánu obnovy a odolnosti Európskou komisiou, navrhuje sa jeho zrušenie ako celku vrátane všetkých jeho novelizačných článkov,“ odôvodnili koaliční poslanci pozmeňujúci návrh.

Na zrušení zákona sa dohodli koaliční partneri. Dôvodom bolo aj podanie na ÚS. To spôsobilo časovú komplikáciu, pre ktorú je ohrozené poskytnutie ďalších platieb z plánu obnovy.

Podľa koaličného poslanca Petra Kmeca (Hlas-SD) vyplýva z tejto situácie poučenie, že treba intenzívnejšie rokovať s Európskou komisiou (EK). „Tam sa urobila chyba, treba uznať,“ povedal po hlasovaní novinárom. S výsledkom je spokojný, pretože sa podarí uvoľniť peniaze, ktoré boli podľa jeho slov „zadržiavané“. „Neviem vám povedať, kto tam mal vyjednávať. Pozmeňovacích návrhov prichádzalo postupne viac a viac, takže nedošlo k postupnej komunikácii s Európskou komisiou,“ skonštatoval. Pôvodný návrh bol podľa Kmeca odkomunikovaný s EK. „Boli odsúhlasené pôvodné návrhy a potom došlo pozmeňujúcimi návrhmi k tomu nešťastnému konfliktu s Komisiou, že Komisia potom povedala, že tie ďalšie pozmeňujúce návrhy nie sú správne predložené,“ ozrejmil.

Šéfka poslaneckého klubu opozičného PS Zuzana Mesterová upozornila, že podľa koalície bolo zrušenie ÚOO dôležité, pretože existovala veľká hrozba. „A teraz zrušenie zrušenia zrušili. A čo tie hrozby už nie sú, alebo ani nikdy neboli? Musíme sa už začať rozprávať o tom, že tu niektorí ľudia očividne klamú a tými klamstvami ako keby zavádzajú verejnosť a hazardujú s budúcnosťou Slovenska,“ pripomenula. Opozičný poslanec Július Jakab (Slovensko-Za ľudí) doplnil, že vláda takto ukazuje svoju „babráckosť“. Odkedy sa dostala k moci, nerieši podľa neho nič iné ako rušenie demokratických inštitúcií, ktoré poukazujú na ich prešľapy. „V tomto prípade ale Slovensko malo prísť o 600 miliónov eur, čo chvalabohu túto vládu zastavilo, taktiež aj Ústavný súd, ktorý zastavil túto vládu, a dnes sme videli, ako potupne museli ustúpiť,“ povedal novinárom.

Národná rada SR schválila zákon o transformácii ÚOO v decembri 2025. Nová legislatíva mala priniesť viaceré zmeny. Nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú mal prevziať od ministerstva spravodlivosti. Zákon mal riešiť aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Prezident SR Peter Pellegrini legislatívu vetoval a vrátil na prerokovanie do parlamentu. Poslanci ju však následne opätovne schválili. ÚS ešte predtým, ako zákon vstúpil do platnosti, pozastavil jeho účinnosť. Na súd sa obrátila opozícia.

Poškodzovanie vojnových pamätníkov

Do Trestného zákona pribudne nový trestný čin. Po novom ním bude aj poškodzovanie vojnových hrobov, vojenských hrobov a pamätníkov holokaustu. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili.

Po novom tak pri znehodnotení či poškodení miesta, kde sú uložené ľudské ostatky vojnovej alebo vojenskej obete, pamätníku obetí holokaustu alebo inej genocídy, náhrobku či pamätníku, ktoré pripomínajú vojnovú či vojenskú udalosť, a spôsobení menšej škody bude hroziť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri väčšej škode alebo odsúdení za takýto čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch je trest stanovený na odňatie slobody až na dva roky.

V prípade, ak by páchateľ spáchal čin z osobitného motívu, za krízovej situácie, ako verejný činiteľ, závažnejším spôsobom alebo by ním spôsobil značnú škodu, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden rok až päť rokov. V prípade, ak by spáchal daný čin ako člen nebezpečného zoskupenia, spôsobil by ním škodu veľkého rozsahu alebo by ho spáchal na území požívajúcom ochranu, hrozil by mu trest odňatia slobody na dva až šesť rokov.

Koaliční poslanci, ktorí za úpravou stoja argumentovali, že na poškodenie vojenských a vojnových pamätníkov treba s prihliadnutím na ich význam pozerať inak a odlišovať ich od poškodenia iných „bežných“ vecí.

Novela má nadobudnúť účinnosť 1. apríla.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy