Samosprávy chcú väčšiu decentralizáciu moci. Žiadajú právo veta aj nový systém financovania

Nová publikácia má predstaviť zmeny, ktoré by územné samosprávy premenili na stabilných partnerov štátu. Jozef Viskupič, predseda združenia SK8 a predseda Trnavského kraja, vysvetlil, že v regiónoch často museli práve župy suplovať štát a že nestačí nalievať peniaze do starých štruktúr, aby došlo k zmene úlohy samospráv a obcí.

Predseda ZMOS-u a primátor Partizánskeho Jozef Božík prezradil, že príprava dokumentu trvala dokonca až 2 roky a má priniesť predovšetkým kvalitnejšie služby pre občana. „V Poľsku a v Čechách pochopili, že spokojnosť občana začína v mieste bydliska,“ uviedol.

Zástupcovia združení mali podľa neho diskutovať aj s ministrom informatizácie a investícií Samuelom Migaľom (nom. Smer). „Diskutovali o tom, aby distribúcia do regiónov miest a obcí bola jednoduchšia, aby sme doručili kvalitnejšie služby a jednoduchšie investície,“ informoval.

„Mojím prianím je, aby sme našli odvahu tieto kroky uskutočniť,“ vyslovil predstaviteľ Bratislavského kraja Juraj Droba. Vyslovil aj svoju dôveru, že z materiálu sa stane podklad pre rokovania s vládou a pre reformu, ktorá je „potrebná ako soľ“.

Publikáciu predstavitelia oboch združení symbolicky vložili do obálky a pripravili na zaslanie trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, predsedovi Národnej rady SR Richardovi Rašimu (Hlas) a predsedovi vlády Robertovi Ficovi (Smer).

Dokument požaduje prijať ústavný zákon, ktorý by kodifikoval základné samosprávne rámce, či zaviesť povinné konzultácie s vládou. Okrem toho požaduje veto, ktoré by mohlo byť použité pri neodôvodnených či nekonzultovaných legislatívnych zásahoch.

Podpredseda SK8 a predseda Banskobystrického kraja Ondrej Lunter upozornil, že problémom je najmä tempo, akým štát prijíma nové zákony. Podľa neho sa legislatíva často pripravuje príliš rýchlo a bez dostatočného premyslenia. „Samosprávy sú síce prizývané do prípravy legislatívy, no často nie sú vypočuté,“ dodala predsedníčka ZMOS-u a starostka obce Janova Lehota Božena Kováčová. Zároveň upozornila, že problémom verejnej správy nie sú len duplicitné, ale neraz aj triplicitné kompetencie medzi štátom a samosprávami.

„Uviazli sme v rezortistickej slučke a kompetenčnej slučke,“ poznamenala Brbora Lukáčová, spoluzostavovateľka dokumentu a riaditeľka odboru stratégie riadenia a pripravovania projektov Bratislavského kraja. Súčasťou návrhov je preto aj takzvaný kompetenčný audit, ktorý by mal preskúmať, kto má aké úlohy v štáte skutočne vykonávať. Cieľom je odstrániť duplicity medzi štátnou správou a samosprávou a zároveň presunúť niektoré kompetencie bližšie k obyvateľom. „Najdrahšia služba je tá, ktorú sme nespravili a nedoručili svojim obyvateľom,“ uviedla a zároveň poprosila zúčastnených, aby si vymazali slovíčko „ušetriť“ zo slovníka. Audity majú podľa nej zaistiť, aby službu vykonával ten, kto to robí najlepšie, nielen najlacnejšie.

Viac spolupráce medzi obcami

Samosprávy zároveň hovoria o potrebe povinnej spolupráce medzi obcami, prípadne o možnosti ich dobrovoľného spájania tam, kde malé obce nedokážu efektívne fungovať. Dokument navrhuje vytvorenie integrovanejšieho modelu na regionálnej úrovni, čo by v praxi mohlo znamenať zrušenie niektorých okresných úradov alebo presun ich kompetencií na samosprávy či iné štátne orgány. Základným princípom má byť subsidiarita – teda aby rozhodnutia robila tá úroveň správy, ktorá je k občanom najbližšie.

Ďalšou témou je aj financovanie. Mestá, obce aj župy upozorňujú, že ich rozpočty sú dnes príliš závislé od jednej dane. Navrhujú preto, aby mali podiel nielen na dani z príjmu fyzických osôb, ale aj na dani z príjmu právnických osôb a určité percento z výnosu dane z pridanej hodnoty.

Ide o model, ktorý funguje napríklad v Česku a na ktorého skúsenostiach je postavená aj časť písomnosti. Podľa Luntera je systém spravodlivejší, pretože keď sa ekonomike darí, vyššie príjmy majú aj samosprávy. Napríklad Brezno by podľa prepočtov mohlo získať približne o sedem miliónov eur viac.

Prostredníctvom dokumentu žiadajú aj o obmedzenú zákonodarnú moc a zjednotenie označovania samosprávnych jednotiek pojmom „župa“. Zaviesť chcú povinnú medziobecnú spoluprácu, realizáciu kompetenčných auditov a samozrejme zachovať možnosť spájania obcí. Samotné zavádzanie publikácie do praxe však prinesie podľa zostavovateľov ešte mnoho úprav.

Reforma môže trvať roky

Po predstavení dokumentu nasledovala diskusia predstaviteľov združení a samospráv. Jaroslav Baška, podpredseda SK8 a predseda Trenčianskeho kraja, pripustil, že najnáročnejší bude dialóg s vládou práve o rozdelení kompetencií medzi štát a samosprávy. Ako príklad uviedol stredné školy, ktoré dnes zriaďujú aj župy, aj ministerstvo školstva. Podľa neho by ich pokojne mohli prevziať samosprávne kraje. „Z pohľadu financií by to bolo zrejme efektívnejšie,“ poznamenal.

Zároveň priznal, že presadiť zmeny nebude jednoduché a pôjde skôr o dlhodobý proces. „Nemaľujem si ružové scenáre. Pripraviť zmenu, ktorá bude vychádzať z dokumentu, bude trvať určité obdobie a bude mať presah aj na ďalšie vlády,“ povedal. Napriek tomu verí, že vláda bude musieť samosprávy počúvať, keďže zastupujú tisíce obcí a miest.

Diskusia sa dotkla aj spolupráce medzi obcami. Podľa Luntera by mala byť založená na tradícii takzvaných spádových obcí. Viaceré samosprávy už dnes fungujú v spoločných centrách služieb, ktoré im pomáhajú znižovať náklady. Na konkrétny príklad upozornil podpredseda ZMOS-u a starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák. „Jedna mzdárka zastrešuje všetkých zamestnancov,“ vysvetlil. Podľa neho je systém plne digitalizovaný a výrazne šetrí čas aj peniaze. „Starosta nie je poštár. Mzdy pre 28 obcí sme vyplatili za deväť dní,“ doplnil. Fenčák zároveň zdôraznil, že spolupráca medzi obcami existovala aj doteraz, len ju nevyžadovala legislatíva.

Samotný dokument pripravovala Barbora Lukáčová a Daniel Klimovský, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Zodpovední boli aj Viktor Maroši z oddelenia stratégií a verejných politík a Ján Marušinec, poradca – obaja z Trnavského samosprávneho kraja.

Podľa Klimovského publikáciat prináša reformu, ktorá by mala ovplyvniť každodenný život občanov. Nemalo by však ísť o ďalšie nalievanie peňazí do štruktúr či prekresľovanie hraníc. „Pracujeme s realitou,“ vyzval akademik. Vysvetlil, že pri príprave chceli vychádzať predovšetkým zo skutočných problémov občanov, nie z „excelových tabuliek“. Práve preto boli podľa neho niektoré diskusie počas prípravy značne vyostrené.

Únia miest Slovenska nebola prizvaná, pretože má svoj strategický dokument. ZMOS a SK8 predtým takúto písomnosť nemali.