Voľby a mladí voliči: Psychológ vysvetľuje, či sú 16-roční pripravení rozhodovať
Smer i Hlas chcú presadiť zmeny vo volebnom zákone. Zatiaľ ale nehovoria o znížení veku pre prvovoličov. Vo viacerých krajinách v Európe, ale aj Latinskej Amerike, je to už bežné. Čo sa to psychológ Marek Madro?
Fico debatoval so študentmi na Úrade vlády
Záznam diskusie premiéra Roberta Fica so študentmi na Úrade vlády SR.
Hlas aj Smer hovoria o zmenách volebného zákona. Strana Smer hlavne o rušení voľby zo zahraničia. Strana Hlas už minulý rok pripravila novelu k zákonu, ku ktorej však mali napokon výhrady koaliční partneri a preto sa neposunula ďalej. Teraz by chcela k téme volieb vrátiť.
Potvrdil to predseda poslaneckého klubu za Hlas Róbert Puci, v stredu, po poslednej koaličnej rade. Novela zákona o politických stranách, ktorú pripravil Hlas, bola už vlani aj v medzirezortnom pripomienkovaní. Kvôli výhradám koaličných partnerov sa o nej ďalej nerokovalo. Teraz podľa Puciho politickí partneri „vyťahujú jednotlivé možné zmeny k voľbám, tak možno si k tomu znovu sadneme“, dodal.
Opozícia chce voľby pre 16-ročných
Už minulý rok navrhli niektoré strany znížiť volebný vek. Hnutie Slovensko Igora Matoviča navrhovalo urobiť tak pre všetky typy volieb u nás, Progresívne Slovensko aspoň v komunálnych a regionálnych voľbách. Opozícia argumentuje, že mladí majú dnes už viac informácií o politike a mali by mať väčší vplyv na rozhodovanie o svojej budúcnosti.
Zásadným argumentom pre zníženie veku voľby je aj to, že ak človek začne voliť skôr, je väčšia šanca, že bude voliť celý život. Tínedžeri už v tomto veku môžu pracovať alebo brigádovať, čiže platia aj dane a sú i čiastočne trestne zodpovední. Isté je, že spoločensky dozrievajú rýchlejšie.
Zrelosť neprichádza s vekom
„Či vedia šestnásťroční reálne posúdiť politickú situáciu, nie je úplne čiernobiela otázka. Aj medzi dospelými existujú veľké rozdiely v tom, ako sa orientujú v politike alebo ako kriticky pracujú s informáciami,“ vysvetil psychológ, riaditeľ IPčka Marek Madro.
Pokiaľ ide o otázku „dostatočnej zrelosti“, psychológia skôr ukazuje, že zrelosť nie je viazaná len na konkrétny vek. Niektorí šestnásťroční mladí ľudia dokážu premýšľať o spoločenských témach veľmi zodpovedne, zatiaľ čo niektorí dospelí sa o politiku vôbec nezaujímajú.
„Demokracia je v princípe postavená na tom, že hlas majú rôzne generácie – mladí, ľudia v strednom veku aj seniori. Preto by bolo veľmi problematické hovoriť napríklad o tom, že ľudia nad určitý vek by už nemali voliť. Každá generácia prináša iný pohľad a inú životnú skúsenosť,“ dodal Madro.
Lídrom je náš sused
V Európskej únii sú dve krajiny, kde môžu 16-roční voliť v národných, parlamentných, voľbách. Ide o Rakúsko a Maltu. Rakúsko bolo prvou krajinou Európy v roku 2007, ktorá umožnila tínedžerom voliť vo všetkých typoch volieb. V Malte to majú zavedené od roku 2018.
Väčšina štátov sveta má stále volebný vek 18 rokov, ale niektoré krajiny umožňujú voliť už od 16 rokov v komunálnych alebo európskych voľbách. V Nemecku a v Belgicku môžu voliť do Európskeho parlamentu, ale v Nemecku aj v komunálnych a spolkových voľbách. V Estónsku mladí volia v komunálnych voľbách.
Hoaxy a manipulácia
Dôležitou témou sú pri rozhodovaní, aj o voľbách, sociálne siete. „Mladí ľudia z nich dnes čerpajú veľkú časť informácií o svete, vrátane politiky. Ale to platí aj pre mnohých dospelých. Problém preto nie je len v samotných sieťach, ale skôr v tom, či ľudia, bez ohľadu na vek, dokážu informácie kriticky vyhodnocovať,“ vysvetlil psychológ.
Preto podľa neho treba posilňovať mediálnu gramotnosť a schopnosť rozlišovať medzi faktami, manipuláciou a emóciami. Ak by na Slovensku existovala možnosť dobrovoľnej voľby od 16 rokov, pravdepodobne by sa zapojila len časť mladých. Rovnako je to aj pri dospelých voličoch – účasť nikdy nie je stopercentná.
Priekopníci v Latinskej Amerike
V krajinách Latinskej Ameriky je hlasovanie vo voľbách pre 16-ročných možné, ale dobrovoľné. A to v Brazílii, v Argentíne, ale aj v Ekvádore, Nikaragui, či dokonca na Kube.
V niektorých štátoch sa o takejto možnosti – zapojiť mladých do politického života – diskutuje roky. Aktuálne veľmi intenzívne vo Veľkej Británii, pričom v Škótsku a vo Walese už tínedžeri volia v regionálnych voľbách. Pravidelne sa politické strany, opozičné i vládne, venujú tejto téme v Španielsku, Francúzsku, ale aj Taliansku, či Portugalsku.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.