Zemetrasenia ešte prídu, predpovedať sa nedajú. Kde by si expert na Slovensku nepostavil dom?

Pád časti betónového prístrešku na budove komárňanského centra dal do súvislosti po nešťastí, pri ktorom zahynul jeden človek a dvaja sa zranili, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Profesor Peter Moczo z Univerzity Komenského v Bratislave považuje vyjadrenie šéfa vnútra za úplne opodstatnené. „Je to legitímna otázka, či daná strecha, alebo prístrešok, mohol padnúť v dôsledku zemetrasenia. Či už priamo počas toho zemetrasenia, alebo následne v dôsledku poškodenia, ktoré spôsobilo to zemetrasenie. Odpoveď na to nikto nevie dať bez toho, aby to bolo preskúmané,“ uviedol Moczo.

Ak došlo ku škode kvôli takémuto „malému zemetraseniu, na takej vzdialenosti“, podľa profesora by sa mala prešetriť kvalita realizácie objektu. „To, že sa zemetrasná aktivita v komárňanskej oblasti po určitom čase, ktorý my nevieme kvantifikovať, obnoví, to je nesporné. Je to dôsledok neustálej tektoniky na území Slovenska,“ zdôraznil.

Poškodilo kostol z 13. storočia

Ján Madarás z Ústavy vied o Zemi SAV doplnil, že na základe výjazdov v teréne sa zatiaľ potvrdzuje smer škôd skôr na severovýchod a sever. „Tak sú lokalizované aj tie dotrasy. Je podstatný rozdiel už aj medzi susednými obcami,“ podotkol.

Ako príklad spomenul obec Vojka nad Dunajom, kde zaznamenali škody, ale v tri kilometre vzdialenej obce Bodíky už boli minimálne. V Holiciach zase podľa neho výrazne poškodilo kostol z 13. storočia, rovnako aj škôlku a zdravotné stredisko. Pre porovnanie, v obci Malá Lúč už škody neevidovali.

Víkendové zemetrasenie s magnitúdom 4,3 prinieslo podľa odborníkov 32 dotrasov, pričom dva najväčšia mali magnitúdo 2,8. Každý z dotrasov uvoľnil približne 180-krát menej energie ako hlavné zemetrasenie.

Kristián Csicsay z SAV poukázal, že pri škode vo Veľkej Pake došlo k zaujímavému efektu, keď praskli sklá vo svetlíkoch v priečnom múre. „To je typický prejav makroseizmeckej intenzity šesť,“ poznamenal.

Ako vznikajú zemetrasenia

Madarás vysvetlil, že príčinou zemetrasení od Afriky cez Stredozemné more až po naše územie je neustály tlak africkej dosky na európsku. Tektonické dosky sú rozdelené na menšie, vrátane dosky Alcapa (Alpy, Karpaty, Panónska oblasť, pozn. red.). „Tak, ako sa pohybujeme v rámci veľkých dosiek pri obrovských zemetraseniach, tak takisto aj vo vnútri tých menších dosiek vznikajú zemetrasenia,“ priblížil.

Čo sa teda deje pod povrchom zeme? Príčina tektonických zemetrasení je podľa experta z UK zrejmá.

„Najčastejšie na existujúcich zlomoch, to znamená na kontaktoch blokov zemskej kôry, dochádza v dôsledku vzájomnej pohybovej tendencie k hromadeniu napätia a deformácie. To, že sa hromadí napätie znamená, že po nejakom čase môže to napätie dosiahnuť hodnotu medze pevnosti, ktorá je daná statickým trením medzi dvomi blokmi. Vtedy, keď ju to nakumulované napätie mierne prekročí v dôsledku tektonických pohybov, tak dôjde k vzájomnému odskoku na kontakte blokov zemskej kôry, kde nakumulované napätie dosiahlo medzu pevnosti kontaktu,“ vysvetlil ďalej.

Profesor zároveň odmietol špekulácie, že cez víkend došlo na nešpecifikovanom mieste k explózii. „Nebol to žiaden výbuch, bolo to zemetrasenie. Najlepším dôkazom sú jednak účinky a séria dotrasov, ktoré by po explózii nenastali,“ ozrejmil.

Kde by dom nestaval

Veštenie o budúcich otrasoch však do práce expertov nepatrí. „Dnes nie je možné predpovedať čas, miesto a veľkosť budúceho zemetrasenia kdekoľvek na svete,“ zdôraznil Moczo. Naopak, s dotrasmi treba rátať po každom zemetrasení. „Vždy ich treba očakávať, nemožno ich vylúčiť. Samozrejme, môže sa dokonca stať, že dané zemetrasenie, ktoré vystraší ľudí a spôsobí škody, sa môže ukázať len ako predtras ešte väčšieho zemetrasenia,“ uzavrel.

Kde by si teda v rámci Slovenska rozhodne nepostavil dom? „Japonci aj Kalifornčania stavajú jadrové elektrárne aj v zemetrasne veľmi aktívnych oblastiach. Je to len vec toho, správne odhadnúť mieru zemetrasného ohrozenia a tomu prispôsobiť projekt a výstavbu. To je celá otázka,“ poukázal. Ak už dôjde k zemetraseniu, ľudia by sa mali podľa profesora ukryť tam, kde ich nemôžu ohroziť padajúce predmety a objektmi.

Obyvateľom, ktorí plánujú stavať dom by odporučil zistiť si viac o tom, či je miesto výstavby bezpečné z akýchkoľvek hľadísk. „Každý pamätá na to, že sa môže stať obeťou povodne alebo zosuvu pôdy, no do súboru prírodných ohrození patrí aj možnosť zemetrasenia. Mal by sa zaujímať o to, aká bola zemetrasná minulosť Slovenska, aké boli jeho makroseizmické účinky vo vzťahu k lokalite, na ktorej chce stavať,“ podotkol.

Incident v Komárne Moczo označil za tragédiu s tým, že na druhej strane ide o „užitočné memento“ zamyslieť sa nad kvalitou projektovania zástavby, a tiež nad tým, aby projektanti a stavbári vždy konzultovali a posúdili, aký typ stavby si vzhľadom na lokálne podmienky môžu dovoliť.

Zemetrasenia v Komárne

Ak sa pozrieme späť do minulosti, zemetrasenie, ku ktorému došlo 28. júla 1763 v Komárne spôsobilo smrť 63 ľudí, 120 zranilo a poškodilo 91 % budov a domov. Pri otrasoch 22. apríla 1783 zase poškodilo v Komárne viac ako 500 domov. „Čo bolo nepríjemné, nasledovalo storočie zvýšenej zemetrasnej aktivity,“ pokračoval.