Slováci prepadli online kasínam, v stávkach ročne prehrali 1,5 miliardy eur

Slováci uzatvorili v roku 2025 stávky v celkovej výške 26,77 miliardy eur, pričom na výhrach im bolo vyplatených 25,22 miliardy eur. Na hazardných hrách tak celkovo minuli 1,55 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje nárast o 7,2 %. Vyplynulo to z údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH).

Odvod do štátneho rozpočtu z hazardných hier dosiahol za rok 2025 podľa úradu 369,9 milióna eur, medziročne sa zvýšil o 22,67 milióna eur. Dominantné postavenie a medziročný rast zaznamenali internetové kasína, ktorých podiel na celkovom výťažku z hazardných hier bol 36,6 %.

Hazard sa sťahuje z ulíc na internet

Úrad poukázal na zásadnú zmenu spotrebiteľského správania. Slováci podľa jeho údajov po prvý raz v kamenných herniach a kasínach prehrali menej než v internetových kasínach, kde výťažok dosiahol 568,6 milióna eur. Kamenné prevádzky za online svetom zaostali o takmer 100 miliónov eur.

Tento trend je úzko spätý s prísnejšou reguláciou na komunálnej úrovni. Viaceré veľké slovenské mestá vrátane Bratislavy, Nitry či Galanty prijali nariadenia, ktorými zakázali hazard na svojom území. Práve postupné vypršanie starých licencií a následné zatváranie herní sa podpísalo pod medziročný pokles ich výťažku o 15,6 %. Hráči, ktorí stratili prístup ku kamenným prevádzkam, sa tak prirodzene presunuli do online priestoru.

Analytici: Trh rastie, ale tempo sa spomaľuje

Hoci sú celkové čísla rekordné, Inštitút pre reguláciu hazardných hier (IPRHH) upozorňuje na dôležitý detail. „Hazardný sektor síce naďalej mierne rastie, avšak tempo rastu sa zreteľne spomaľuje,“ uviedol riaditeľ inštitútu Dávid Lenčéš s tým, že v roku 2024 bol rast ešte na úrovni 9,6 %. Za spomalením vidí ekonomické faktory a obozretnejšie správanie ľudí.

Lenčéš zároveň zdôrazňuje, že štatistiky môžu byť pre laika mätúce. „Fakt, že hráči na území Slovenska prestávkovali 26,77 miliardy eur, neznamená, že tieto peniaze dnes chýbajú v ich peňaženkách. Reálny výťažok, o ktorý ľudia prišli, je 1,55 miliardy. Zvyšok sa im vrátil na výhrach,“ vysvetľuje. Navyše pripomína, že v objeme stávok sú započítaní aj cudzinci hrajúci na našom území.

Hrozba šedej zóny

Reštrikcie samospráv majú podľa IPRHH jasný dopad na fyzický trh. „Podľa odhadov sa v tomto roku zníži počet výherných automatov o viac ako 3 700 kusov oproti roku 2024,“ dopĺňa Lenčéš. Analytici však varujú, že časť hráčov môže končiť v nelegálnej „šedej zóne“ na stránkach bez slovenskej licencie.

Rovnaké obavy zdieľa aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), podľa ktorého sprísnenie pravidiel hazard nezrušilo, len ho presunulo z ulíc do domácností k internetu. „Hranie sa presunulo neraz priamo do domáceho prostredia hráčov,“ konštatoval NKÚ.

„Predpokladáme, že rast online hazardných hier bude pokračovať aj naďalej. Je to prirodzený dôsledok technologického pokroku a dostupnosti výkonných smartfónov,“ uviedla generálna riaditeľka úradu Libuša Baranová. Okrem kasín sa darilo aj číselným lotériám, na ktorých štát vybral na odvodoch o 3,6 milióna eur viac než rok predtým.

Úrad avizoval, že sa bude naďalej sústreďovať na rozvoj regulačných mechanizmov. Od januára 2026 sa ÚRHH stal hlavným orgánom dohľadu nad ochranou spotrebiteľa v tejto oblasti.

Komisár pre deti žiada zákaz reklám

Na rastúcu agresivitu hazardného marketingu v týchto dňoch upozornil aj komisár pre deti Jozef Mikloško. V súvislosti so skončenými Zimnými olympijskými hrami 2026 vyzval na okamžitú reguláciu reklamy na hazard počas športových prenosov v čase od 6.00 do 22.00 h. Podľa monitoringu Úradu komisára pre deti sa len počas jediného semifinálového hokejového zápasu objavilo 31 reklám na hazard.

„Je neprijateľné, aby sme v mene ‚podpory športu‘ dopustili štátom posvätenú cestu k závislosti,“ uviedol detský ombudsman Mikloško s tým, že štát takto len legitimuje dílerské praktiky marketingu pod rúškom zákonnej regulácie.