Umierame, aj tak nechodíme na prehliadky
Len asi 25 % oprávnených žien absolvuje mamografický skríning, priemer EÚ je 54 %, pri skríningu krčka maternice je účasť Sloveniek okolo 44 % oproti 56 % v EÚ. Od minulého leta síce máme aj zákon o skríningových programoch a vlani v lete vzniklo aj Národné skríningové centrum. Ministerstvo zdravotníctva si sľubuje lepšiu prevenciu, ale ľuďom sa nedajú prehliadky prikázať. Prídu až v pokročilom štádiu choroby.
Video
Ako zmenil systém skríningovej mamografie? Odpovedá riaditeľka Národného onkologického inštitútu
Pôvodne bola mamografia hradená zdravotnou poisťovňou od veku 40 rokov. Ako to bolo a ako to bude?
V rezorte zdravotníctva sa už vystriedalo viac ako 20 ministrov, viacerí z nich znovu a znovu úplne zmenili systém, financovanie, prístup k zdravotným poisťovniam. Všetci však tvrdili, že treba viac preventívnych prehliadok a bude menej vážne chorých a zdravotná starostlivosť bude aj lacnejšia. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) označil tému skríningov za jednu z kľúčových priorít zdravotnej politiky. „Prevencia je základný nástroj pre zdravie populácie a my sme na to aj vyčlenili potrebné zdroje. Patríme medzi krajiny s najvyššou mierou odvrátiteľných úmrtí. Na jednej strane ide o chybu štátu, ale aj nás všetkých, ľudia sa musia viac zaujímať o svoje zdravie,” zdôraznil, že cieľom štátu je dosiahnuť 60 až 70-pecentnú účasť na skríningoch.
Momentálne na Slovensku existujú štátne skríningy zamerané na onkologické choroby. Na rakovinu prsníka, rakovinu krčka maternice, rakovinu hrubého čreva a konečníka. V poslednej diagnóze sme tretí najhorší v úmrtnosti. Podľa správy OCECD za rok 2025 je celková účasť obyvateľov Slovenska na skríningoch nižšia ako európsky priemer. Len asi 25 % celkovo oprávnených žien absolvuje mamografický skríning, vo veku 50–69 rokov je to 43%, ale priemer EÚ je 54 %, pri skríningu krčka maternice je účasť Sloveniek okolo 44 % oproti 56 % v EÚ, skríning hrubého čreva je podobná ako v EÚ zhruba 49%.
Každý 12. je chorý
Podľa údajov zdravotných poisťovní z tých, čo na prehliadku prišli, zachytili pozitívne prípady u približne 8 % ľudí. Znamená to, že každý 12. človek už potreboval liečbu. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová upozornila, že na Slovensku sa na preventívnych programoch zúčastňuje približne 30 percent populácie, kým v Česku je to okolo 60 percent. „Motivácia nie je jednotná. Časť ľudí chce, ale naráža na prekážky, ďalší prevenciu odmietajú,“ skonštatovala. Pre existujúce skríningové programy sa pripravujú nové zlepšenia, aj skríning rakoviny pľúc a prostaty.
Prečo sa vyhýbame skríningu?
Závažné ochorenie sa dá pri preventívnej prehliadke zistiť a zachytiť v počiatočnom štádiu. V niektorých regiónoch je dôvodom aj komplikovaná doprava do nemocnice. Najčastejšou výhovorkou je čas, strach, či nepohodlie pri vyšetrení. To býva častou výhovorkou žien preto, aby napríklad neabsolvovali mamografické vyšetrenie.
Práve Národné skríningové centrum by sa malo zamerať na oslovovanie ľudí. Na Slovensku stále chýba funkčný register, systém je čiastočne roztrieštený medzi poisťovne, poskytovateľov a štát. Legislatíva Slovenska síce počíta aj s vytvorením Národného skríningového registra. S tým, že ľudia chodia málo na preventívne vyšetrenia „bojujú“ aj iné krajiny. Preto sa odborníci zhodujú, že by pomohlo ešte aktívnejšie a jednoznačné pozývanie, mobilné jednotky v regiónoch i kratšie čakacie doby na výsledok. Na Slovensku chýba funkčný centrálny register, systém je čiastočne roztrieštený medzi poisťovne, poskytovateľov a štát. Národné skríningové centrum to má zmeniť.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.