Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ústavný súd pozastavil účinnosť zmeny Trestného poriadku o kajúcnikoch. Žilinka označil rozhodnutie za zásadné
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie podnety voči decembrovej novele Trestného zákona a pozastavil účinnosť ustanovení o nepoužiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich obvinených. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku toto rozhodnutie zamedzí negatívnym a nenapraviteľným následkom v trestných konaniach. Kým opozícia verdikt víta ako ochranu právneho štátu, predstavitelia vládnej koalície deklarujú rešpekt k súdu a čakajú na písomné odôvodnenie.
Žilinka hovorí o záchrane spravodlivosti
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie podnety týkajúce sa poslednej novely Trestného zákona od skupiny 51 poslancov parlamentu, generálneho prokurátora Maroša Žilinku aj od Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a spojil ich do spoločného konania. Súd zároveň pozastavil účinnosť článku týkajúceho sa takzvaných kajúcnikov, podľa ktorého sa za nepoužiteľný dôkaz považuje ten, ktorý pochádza od osoby s poskytnutým benefitom, ak v konaní nevypovedala pravdivo o všetkých podstatných skutočnostiach.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že toto rozhodnutie považuje za zásadné, pretože pozastavenie účinnosti normy zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu, pričom zároveň zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti.
Riziko pre živé kauzy a práva poškodených
Podľa hovorkyne Ústavného súdu Martiny Ferencovej dospel súd k záveru, že v prípade nevyhovenia návrhu na pozastavenie účinnosti by bezpochyby došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených aj samotných spolupracujúcich obvinených. Ohrozené mohli byť aj práva poškodených v prípade, ak by sa na výpovede spolupracujúcich obvinených neprihliadalo a v dôsledku dôkaznej núdze by boli konania ukončené inak než odsúdením páchateľov.
Ferencová ďalej vysvetlila, že všeobecná formulácia v Trestnom poriadku evokuje predstavu, že dotknutá osoba je dôkazne diskvalifikovaná aj v trestnom konaní vedenom proti nej samotnej, čo generuje predpoklad porušenia základného práva na obhajobu. Súd tiež zdôraznil dôležitosť dôvery v stálosť objektívneho práva, keďže prokuratúra sa s viacerými obvinenými na statuse spolupracujúcej osoby už dohodla a zásah do týchto vzťahov by bol bezprostredný a reálny.
Opozícia reagovala
Pozastavenie účinnosti sa však netýka ustanovenia, podľa ktorého súd pri dôkazoch od osôb s benefitmi uvádza aj hodnotenie ich dôveryhodnosti, ani zmien týkajúcich sa trestných činov marenia volebnej kampane a popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko reagovalo, že pozastavenie účinnosti je jasným úspechom a víťazstvom rozumu, pričom pripomenulo, že legislatívu od začiatku označovalo za protiústavnú.
Predsedníčka SaS Mária Kolíková rozhodnutie označila za dobrú správu a poukázala na prípady drogových gangov na Špecializovanom trestnom súde, kde by nová úprava podľa nej zamedzovala riadnemu súdnemu konaniu.
KDH privítalo rozhodnutie ako potvrdenie, že Ústavný súd zostáva pilierom ústavnosti a garanciou nezávislosti sudcov. Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel zdôraznil, že pozastavenie paragrafov chráni rozpracované pojednávania, ktoré by inak mohli pomôcť obžalovaným v kauze Očistec vrátane Tibora Gašpara.
Zdržanlivosť na vládnej úrovni
Predseda parlamentu Richard Raši za stranu Hlas-SD uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektuje a počká na písomné zdôvodnenie, pričom podotkol, že koalícia za novelu hlasovala v dobrej viere. Podobne sa vyjadril aj poslanec Smeru-SD Richard Glück, ktorý konštatoval, že sú v tejto veci zdržanliví a čakajú na definitívne rozhodnutie o súlade s ústavou.
Novela, ktorej časť je teraz pozastavená, nadobudla účinnosť koncom decembra 2025 a okrem úpravy o kajúcnikoch zaviedla aj princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. K aktuálnemu rozhodnutiu pripojili odlišné stanoviská štyria sudcovia, a to Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.