Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Žilinka navrhol Ústavnému súdu, aby transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov označil za protiústavnú
Generálny prokurátor Maroš Žilinka doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky stanovisko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Video
Pellegrini sa pod zrušenie ÚOO nepodpíše, parlament prirovnal ku gladiátorskej aréne
Prezident Peter Pellegrini ani po prelomení veta zákon o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov nepodpíše. Kritizoval dianie v parlamente, ktorý prirovnal ku gladiátorskej aréne. Archívne video.
Zdroj:
FB Petra Pellegriniho
„V stanovisku Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby vyhovel návrhu navrhovateľov a vyslovil, že skráteným legislatívnym konaním, transformáciou Úradu na ochranu oznamovateľov na iný úrad, spojenou so zánikom výkonu funkcií jeho vedúcich predstaviteľov a zmenou postavenia chránených oznamovateľov, došlo k porušeniam čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky," napísal Žilinka na sociálnej sieti.
Zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý mal od 1. januára nahradiť doterajší ÚOO, schválil v decembri parlament napriek vetu prezidenta Petra Pellegriniho. Po prelomení veta prezident upozornil, že sa pri svojom rozhodnutí neriadi želaniami či očakávaniami koalície ani opozície. Vrátenie zákona odôvodnil absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie.
Ústavný súd následne 17. decembra 2025 zrušenie úradu dočasne pozastavil. Súd na svojej internetovej stránke informoval, že v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 63 poslancov Národnej rady SR na začatie konania o súlade zákona z 12. decembra 2025 o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o Európskej únii rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň pozastavuje účinnosť zákona. „Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok,“ zdôraznil ÚS SR.
Novelu vlani expresne presadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Pri jeho obhajobe v pléne NR SR tvrdil, že „nový úrad bude nezávislý, s celoštátnou pôsobnosťou. Preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti, a zároveň zabezpečí ochranu oznamovateľov v rovnakom rozsahu ako doteraz.“ Zároveň odmietol, že by išlo o účelovú zmenu. Netreba zabudnúť dodať, že minister vnútra dostal od ÚOO v tom čase tri pokuty vo výške 114-tisíc eur. Práve sankcie bol podľa vedenia úradu dôvodom jeho rušenia. Minister vnútra tiež vyhlásil, že úrad je „hlásnou trúbou opozície“. Po novom sa podľa neho zavedú vyvážené pravidlá. Opozícia kritizovala nielen likvidáciu podoby úradu, ale aj skrátené legislatívne konanie.
To kritizoval od začiatku aj generálny prokurátor. Minister vnútra podľa Žilinku zvolil „neštandardný spôsob kreovania“ nového úradu a zúžil ochranu whistleblowerov bez zreteľa na právo EÚ. Generálny prokurátor vtedy upozornil, že pri vzniku zákona Šutaj Eštok nerešpektoval princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania.
Chýry o rušení ÚOO sa doniesli aj do Bruselu. Európska komisia koncom januára oznámila, že v súvislosti s prijatím predmetného zákona začala konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.