Nová strana, stará tvár. Návrat do politiky hlási bývalý podpredseda parlamentu, zbierať podpisy nemusel

Pčolinský bol jednou z najviditeľnejších tvárí hnutia Borisa Kollára – Sme rodina. Dvakrát bol zvolený za poslanca Národnej rady a od roku 2022 dokonca zastával funkciu podpredsedu parlamentu. Po neúspechu hnutia vo voľbách 2023 však Pčolinský opustil politiku – zo Sme rodina vystúpil a istý čas sa venoval podnikaniu.

Teraz sa na politickú scénu vracia s novým projektom, a to prostredníctvom už existujúceho politického subjektu. Aby nemusel zbierať 10-tisíc podpisov na oficiálnu registráciu novej strany, prebral vedenie v už existujúcej. Ide o pomerne neznámu stranu Srdce, vlastenci a dôchodcovia – Slovenská národná jednota. Pčolinský pre Pravdu uviedol, že stranu neodkúpil a vedenie v nej prevzal po rozhodnutí snemu. Predtým bol lídrom strany Vladimír Zeman, niekdajší člen ĽSNS.

Podľa Pčolinského predchádzali jeho vstupu do strany niekoľkomesačné rokovania s vedením vrátane bývalého predsedu Zemana. Na sneme schválili aj nové stanovy a nový názov. Po novom sa strana volá Bratia Slovenska.

Pčolinský tvrdí, že nechce, aby bola strana ideologicky vyhranená. Bratia Slovenska sa podľa neho nebudú profilovať ani napravo, ani naľavo a odmieta aj delenie na „progresívcov“ či „konzervatívcov“. Kampaň chce stavať práve na myšlienke spájania ľudí naprieč názorovými skupinami.

„My chceme osloviť všetkých voličov, ktorí majú plné zuby politiky a politikov,“ hovorí. Za zlyhanie štátu viní dlhoročných politických lídrov. Podľa Pčolinského Slovensko doviedli „do marazmu“ a do stavu, keď ľudia riešia existenčné problémy.

S bláznom sa vládnuť nedá

Otázku možných koaličných partnerov zatiaľ považuje za predčasnú. Tvrdí, že strana ešte len pripravuje program a až z neho majú vyplynúť prirodzené hranice. „Predstavu o programe už máme. Nemusí sa zhodovať s programami iných strán, z čoho vyplynú nejaké názorové rozdiely, ktoré môžu byť nezlučiteľné pre spoluprácu,“ vysvetľuje.

Jednu hranicu však pomenúva úplne jasne. Spoluprácu s Igorom Matovičom kategoricky vylučuje. Podľa Pčolinského problémom je najmä spôsob, akým fungoval vo vláde. „Nehovorím to kvôli tomu, že vystrája v parlamente, to je sekundárne. Ja som videl, ako funguje, keď je pri moci, ja som videl, ako vznikajú rozhodnutia, jeho ‚geniálne nápady‘. To boli veci z večera do rána a 200, 300 či 400 miliónov išlo hore-dole,“ dodáva.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa len ťažko dá predpovedať, s kým by sa Pčolinský v budúcnosti mohol spájať. „Slovo brat má vo svojom názve aj skupina Brat za brata, takže ostáva dúfať, že nepôjde týmto smerom,“ ironicky poznamenal politológ.

Konzervatívnejší profil Pčolinského ho môže ťahať doprava, predpokladá odborník. Mohol by však zvoliť aj pragmatický prístup, takže by hľadal partnerov, ktorí mu pomôžu získať viditeľnosť.

Vystúpiť či nevystúpiť z únie?

Pčolinský zatiaľ nevidí perspektívu spolupráce ani s hnutím Republika, najmä pre ich postoje voči Európskej únii. „Predstavitelia Republiky jeden čas organizovali referendum o vystúpení z Európskej únie a z NATO. Ja nemienim spochybňovať naše členstvo v Európskej únii,“ hovorí.

Úniu označuje za „životný priestor“ Slovenska. „Viac ako 80 percent našej ekonomiky je na Európsku úniu naviazaných. Pre mňa je nepredstaviteľné, že by sa dnes niekto vážne bavil o tom, či vystúpime, alebo nevystúpime. Treba úniu zreformovať, o tom niet pochýb, ale vystupovať z nej je dnes ekonomická samovražda,“ tvrdí.

Jeho brat Vladimír Pčolinský, bývalý šéf SIS, s ním do strany zatiaľ nevstupuje. Nový predseda Bratov Slovenska tvrdí, že stranu nechce budovať na známych menách ani bývalých politikoch. „Ja si myslím, že takto sa politika nemá robiť, že založím stranu a teraz tam zoberiem nejakého tenistu, nejakého futbalistu, nejakého bývalého politika či nejakého herca,“ vysvetľuje.

Strana má podľa neho približne 100 aktívnych členov. Na snem bola pozvaná takmer polovica z nich a väčšina sa aj zúčastnila. „Chcem stavať na existujúcich členoch a samozrejme rozvíjať stranu ďalej v rámci pôsobenia na celom území Slovenska,“ uzatvára.

Pčolinský sa v médiách vyjadril, že po ďalších parlamentných voľbách bude súčasťou skladania vlády. Podľa politológa to však reálne nie je. „Keby neexistoval Boris Kollár, pravdepodobne by sme o nejakom pánovi Pčolinskom jakživ nepočuli,“ hovorí Štefančík. Tieto vyhlásenia podľa neho urobil len preto, aby zaujal médiá, lebo inak by jeho politické aktivity ostali bez povšimnutia.