Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Rekordný rok pre letisko v Bratislave. V rebríčku ACI skončilo v top trojke
Letisko M. R. Štefánika v Bratislave patrilo v roku 2025 medzi najrýchlejšie rastúce v Európe. S dvojciferným nárastom počtu cestujúcich o 25,2 percenta obsadilo tretie miesto medzi najúspešnejšími stredne veľkými letiskami na kontinente.
Letisko M. R. Štefánika
Vyplýva to z výročných štatistík združenia európskych letísk ACI Europe. Priemerný medziročný rast počtu cestujúcich na európskych letiskách pritom vlani dosiahol len 4,4 percenta.
Združenie ACI Europe (Airport Council International Europe) zastrešuje viac než 600 letísk v 55 krajinách Európy a Kaukazu. Svoje členské letiská rozdeľuje do kategórií podľa počtu odbavených cestujúcich, pričom bratislavské letisko zaraďuje medzi stredne veľké, teda s ročným objemom od jedného do desiatich miliónov pasažierov.
Video
Letisko v Bratislave pre bombu evakuovali, tvoria sa kolóny, ľudia postávajú pred budovou (Video 31.07.2024)
„Bratislavské letisko odbavilo vlani historicky rekordný počet cestujúcich – 2 438 215 cestujúcich na príletoch a odletoch, najviac od svojho vzniku, o 25 % viac ako v roku 2024. Dvojciferný rast pritom nebol vlani na európskych letiskách bežný. Vďaka množstvu nových leteckých spojení navyše očakávame dvojciferný rast aj v roku 2026, pričom podľa odhadov ACI Europe budú letiská v Európe rásť priemerným medziročným tempom 3,3 percent,” vysvetlil Dušan Novota, generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika.
Bratislavské letisko sa zároveň vlani dostalo nad úroveň z obdobia pred pandémiou. Počet cestujúcich prekonal hodnoty z roku 2019 a miera obnovy dosiahla 106 percent. Napriek tomu sa až 41 percent letísk v Európe stále pohybuje pod predpandemickými číslami.
V rámci trhu EÚ+ patrili v roku 2025 medzi najrýchlejšie rastúce letiská tie na Slovensku (+20,2 %), v Poľsku (+14,4 %), Maďarsku (+11,1 %) a Slovinsku (+10,7 %), uvádza ACI Europe.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.