Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Videá z lietadla nestačia: opozícia chce predvolať premiéra na koberec. Ficove cesty podľa Jurík vyvolávajú mnohé otázky
Opozícia zvolala mimoriadny parlamentný výbor pre európske záležitosti, na ktorý si chce predvolať premiéra Roberta Fica. Cieľom je, aby verejne a v parlamente vysvetlil svoje zahraničné cesty, stretnutia so svetovými lídrami a závery, ktoré z nich vyvodzuje.
Jurík (PS) a Bartek (Hlas) na ta3 o Ficových cestách a odvolávaní ministrov
Hosťami Témy dňa na ta3 boli podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík (PS) a poslanec NR SR Michal Bartek (Hlas).
Podpredsedníčka výboru Beáta Jurík v relácii Téma dňa na TA3 povedala, že zatiaľ nie je isté, či premiér príde. Kritizovala, že informácie o cestách prichádzajú najmä cez krátke videá z vládneho špeciálu, čo nepovažuje za štandardnú komunikáciu voči parlamentu ani verejnosti.
Jurík zároveň opakuje širšiu výhradu opozície: vláda podľa nej oslabuje kontrolnú funkciu parlamentu a premiér „sa nespovedá“ poslancom tak, ako by mal. Ako príklad uviedla, že koalícia podľa nej ani neotvorila riadny utorkový výbor pre európske záležitosti.
Poslanec Michal Bartek naopak hovorí, že premiér o rokovaniach informoval dostatočne a niektoré detaily ani nemôže rozoberať verejne. Zvolanie výboru spája aj s „klebety“ o tom, že mal premiér po stretnutí s Donald Trump hovoriť o jeho psychickom zdraví.
Fico sa vyjadril ku kauze Epstein
Robert Fico odpovedá na otázku, či sa niekedy stretol so Steveom Bannonom.
Bartek zľahčuje, že koaličný partner Andrej Danko usudzoval premiérove dojmy „z fotky“. Zároveň pripúšťa, že premiér môže na výbor prísť a povedať, čo môže, aby sa predišlo ďalším špekuláciám.
Do sporu vstupuje aj téma zverejnených dokumentov k Jeffrey Epstein. Jurík naznačuje, že výbor sa môže venovať aj širšiemu vplyvu americkej krajnej pravice a kontaktom, ktoré s tým podľa nej súvisia. Odmieta, že by išlo o bulvárne detaily, skôr o politické dosahy.
Jurík sa tiež odvoláva na informácie z médií vrátane Politico a „diplomatických zdrojov“, podľa ktorých mal byť premiér po stretnutí s Trumpom znepokojený. Argumentuje, že práve preto má opozícia právo pýtať sa na obsah rokovaní a na to, či premiér komunikoval podobné obavy aj európskym partnerom.
Bartek kontruje, že premiér tieto tvrdenia verejne poprel, a spochybňuje dôveryhodnosť autorov článku. V debate zároveň presúva dôraz z „dojmov“ na to, čo označuje za úspechy vlády: tvrdí, že Slovensko má nadštandardné kontakty so špičkami svetovej politiky a že to má prinášať konkrétne výsledky.
Ako príklad Bartek opakovane vytiahne víziu novej jadrovej elektrárne a energetickú konkurencieschopnosť. Zároveň kritizuje vedenie EÚ a menovite útočí na Kaju Kallasovú a Ursulu von der Leyenovú, pričom tvrdí, že EÚ je slabá a potrebuje „strategické prebudenie“.
Jurík zasa spochybňuje, či samotné stretnutia a fotky znamenajú reálny vplyv v EÚ. Pri Macronovi naznačuje, že prijatie premiéra mohlo súvisieť aj s „urgentnou potrebou riešiť znepokojivé informácie“ po americkom stretnutí, a opäť žiada jasné odpovede, čo sa dohodlo a čo vyrokoval.
Poslanci diskutovali aj o Ukrajine. Jurík pripomína návštevy opozície v Kyjeve a stretnutie s Volodymyrom Zelenským ako snahu udržiavať vzťahy. Bartek to rámcuje ako „politiku pre fotky“ a tvrdí, že Slovensko pomáha Ukrajine významne – najmä humanitárne a prakticky, no na prvom mieste majú byť záujmy Slovákov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.