Pellegrini podpísal novelu Trestného zákona. Opozícia ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta

„Rozhodol som sa, že tento návrh nevrátim ako celok do Národnej rady (NR) SR späť na prerokovanie, nevyužijem svoje právo veta, ale ho podpíšem v takom znení, ako bol schválený NR SR,“ povedal Pellegrini. Pripomenul, že jeho podpisom nie sú dotknuté práva všetkých ostatných, ktorí môžu využiť aj podanie na Ústavný súd SR alebo použiť iné prostriedky.

Pôvodný návrh novely Trestného zákona podľa hlavy štátu vychádzal z potreby riešiť zvýšenú mieru kriminality. S vrátením tzv. horalkového zákona Pellegrini súhlasí a plne ho podporuje. „Je úplne legitímne, aby vláda v prípade, že sa vyvíja v spoločnosti nejaký jav, ktorý nie úplne dobre postihuje naše zákony, aby ho kedykoľvek mohla opraviť alebo vylepšiť,“ poznamenal.

Zároveň poukázal na to, že počas legislatívneho procesu sa cez pozmeňujúce návrhy dostali do tohto zákona aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré vzbudili veľkú diskusiu v spoločnosti aj v odborných kruhoch.

Jednou z takýchto tém je bod týkajúci sa tzv. kajúcnikov. „V právnom štáte nemôžeme akceptovať, aby bol niekto odsúdený len na základe výpovede niekoho, u koho je zrejmé, že páchal trestnú činnosť, ba dokonca v mnohých iných výpovediach klamal,“ poznamenal Pellegrini. Vláda má podľa neho plné právo rozhodnúť sa, aké trestné činy budú považované za trestné činy a aké sadzby budú ľuďom hroziť. „Nemá to z môjho pohľadu žiadny problém s ústavnými právami občanov na Slovensku,“ dodal prezident.

Diskutovanou otázkou je trestný čin popierania povojnového usporiadania v Slovenskej republike. Ide o tzv. Benešove dekréty. „Je to vážna téma, ktorú veľmi neobratne otvorila opozičná politická strana a táto téma vyvolala veľké vášne medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na našom území,“ povedal Pellegrini. Týmto ustanovením nesmie byť podľa neho dotknuté právo, aby sa ktokoľvek mohol súdnou cestou brániť voči konfiškácii majetku. „Právo človeka brániť sa na súde týmto nie je dotknuté, ale odmietam, aby niekto verejne na tribúnach podnecoval občiansku nespokojnosť len tým, že bude spochybňovať historické udalosti, ktoré sa dotýkajú nielen Slovenska, ale aj Česka,“ skonštatoval prezident.

Hlava štátu tiež súhlasí s tým, aby boli akékoľvek voľby na Slovensku vždy slobodné, demokratické, vyjadrovali slobodný názor občanov SR a nijakým spôsobom do nich nemohli zasahovať iné krajiny alebo organizácie financované zahraničným kapitálom. „Výsledok volieb má byť autonómne rozhodnutie občanov SR, a preto súhlasím s tým, aby trestným činom bolo aj marenie volieb alebo ovplyvňovanie prostredníctvom tretích krajín alebo iných mocností a peňazí zo zahraničia,“ uviedol Pellegrini.

Žilinka: Je mi ľúto, že nebol vypočutý odborný názor

Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi je ľúto, že nebol vypočutý odborný názor a došlo k podpisu novely Trestného zákona. Žilinka to uviedol na sociálnej sieti.

„Ako generálnemu prokurátorovi SR mi je ľúto, že nebol vypočutý odborný názor prokuratúry vychádzajúci z každodennej aplikačnej praxe prokurátorov vykonávajúcich dozor nad zákonnosťou v prípravnom trestnom konaní a zastupujúcich štát v konaní súdnom vo veciach najzávažnejších foriem trestnej činnosti najviac ohrozujúcich spoločnosť a došlo k podpisu schválenej trestnej novely,“ uviedol generálny prokurátor.

Rezort spravodlivosti podpis prezidenta ocenil

Ministerstvo spravodlivosti ocenilo, že prezident Peter Pellegrini podpísal novelu Trestného zákona. Ohradilo sa tiež voči zavádzajúcim interpretáciám o použití tzv. kajúcnikov. Rezort tvrdí, že novelizovaný Trestný zákon má za cieľ napraviť skrivodlivosti, ktoré v rokoch 2020 až 2023 napáchali bývalé vlády. Informoval o tom na sociálnej sieti.

„Bezprostredne po schválení predmetnej novely v Národnej rade SR sme verejnosť informovali, ako sa zmení prístup ku takzvaným kajúcnikom v trestnom konaní. Pokiaľ bude takýto svedok usvedčený, že v minulosti klamal v podstatnej okolnosti, môže byť jeho výpoveď nepoužiteľná. Nevylučuje to však použitie jeho výpovede, súd bude totiž naďalej hodnotiť jeho dôveryhodnosť tak ako doteraz a skúmať celý kontext prípadu,“ vysvetlil rezort. Takýto postup považuje za základný predpoklad právneho štátu.

Ako doplnilo ministerstvo, Európsky súd pre ľudské práva Slovenskú republiku opakovane upozorňoval na riziká výpovedí svedkov, ktorí dostávajú benefity za svoju spoluprácu. Takisto kritizoval nedostatočné overovanie výpovedí svedkov či rozličné výhody mimo súdnej kontroly. „V právnom štáte môžu byť totiž páchatelia odsúdení len na základe preukázaných dôkazov a konzistentných svedeckých výpovedí,“ dodalo MS SR.

Rezort sa zároveň ohradil voči tvrdeniam, že „novela vylučuje použitie kajúcnikov, pretože prináša najmä radikálnu zmenu v posudzovaní dôveryhodnosti spolupracujúcich obvinených“. Hovorí o jednostrannej interpretácii médií, ktoré podľa neho „nekriticky preberajú lživé naratívy opozície“.

Forró rezignoval z funkcie poradcu

Krisztián Forró v utorok podal prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu rezignáciu na funkciu poradcu pre národnostné komunity pre podpis novely Trestného zákona. Forró v minulosti uviedol, že prezidenta požiadal o nepodpísanie novely. Poukázal na novelizáciu týkajúcu sa Benešových dekrétov.

„Po dnešnom rozhodnutí som ani nemohol urobiť inak. Dnes som pánovi prezidentovi podal svoju rezignáciu na funkciu poradcu pre národnostné komunity. Pre mňa je verejná služba prijateľná len vtedy, ak je za každých okolností v súlade s mojimi zásadami – právnou istotou, úctou a dôstojnosťou našej komunity,“ napísal Forró.

Dodal, že v práci neprestáva a naďalej bude otvorene a dôsledne stáť pri Maďaroch žijúcich na Slovensku aj pri všetkých národnostných komunitách. Hlava štátu vzala rozhodnutie Forróa na vedomie a poďakovala sa mu za spoluprácu, uviedla pre TASR hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková.

Prezident podľa PS zlyhal

Prezident SR Peter Pellegrini podľa opozičného PS podpisom novely Trestného zákona zlyhal. Podľa hnutia mal možnosť postaviť sa na stranu ľudí, širokej verejnosti aj odborníkov, no vybral si stranu mafie. PS to uviedlo na sociálnej sieti.

„Podpísal likvidáciu kajúcnikov aj kriminalizáciu opozície. Zápas za demokraciu musíme vyhrať bez neho. Podávame podnet na Ústavný súd, kde žiadame aj pozastavenie účinnosti tejto škandalóznej novely. Slobodné, demokratické Slovensko ubránime spoločne s občanmi a našimi partnermi v opozícii,“ napísalo hnutie.

SaS ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta podpísať novelu Trestného zákona

Opozičná SaS ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho podpísať novelu Trestného zákona. Vládna koalícia podľa jej slov novelou zásadne oslabuje boj proti organizovanému zločinu a korupcii. Prezident sa podľa SaS týmto krokom vedome postavil na stranu tých, pre ktorých bol zákon ušitý. Strana zároveň v tejto súvislosti avizuje podanie na Ústavný súd SR. TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Podľa predsedu strany Branislava Gröhlinga sa prezident podpisom pod zákon zaradil medzi jeho spoluautorov. „Peter Pellegrini sa týmto podpisom stal súčasťou mafiánskej noci, keď vládna koalícia v parlamente schvaľovala zákony na mieru obžalovaným, korupčníkom a ľuďom napojeným na mafiu. Mal šancu zastaviť otvorenie brán organizovanému zločinu, no namiesto toho ich prezident vlastnoručne otvoril. Toto nie je príkladný výkon nezávislej hlavy štátu, toto je spoluzodpovednosť,“ uviedol.

Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková označuje podpis zákona za zásadné zlyhanie prezidenta. „Prezident zlyhal vo svojej úlohe, keď podpísal zákon, ktorý otvára Slovensko mafii. Tento zákon pomáha Tiborovi Gašparovi, ktorý sa mal dávno postaviť pred súd, a pomáha iným korupčníkom a mafiánom, proti ktorým bol inštitút spolupracujúceho obvineného kľúčovým nástrojom. Ak tento zákon zostane v platnosti, môžeme tento inštitút rovno vymazať z trestného procesu,“ podotkla.

SaS zároveň oznamuje, že spolu s ďalšími opozičnými poslancami podá návrh na Ústavný súd SR. „Budeme žiadať pozastavenie účinnosti tohto zákona a jeho zhodenie zo stola. Teraz bude na Ústavnom súde, aby ochránil právny štát tam, kde zlyhala hlava štátu,“ uzatvára Kolíková.

Podpis novely kritizuje aj poslankyňa Národnej rady SR a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Podotkla, že proti novele otvorene protestuje odborná verejnosť i prokurátori, ktorí hovoria o fatálnom a negatívnom vplyve na boj so zločinom. „Asistovanie Pellegriniho pri oslabovaní trestného práva nemohlo prekvapiť, keďže spolupracujúci obvinení hovorili o úplatku 150.000 eur práve pre neho, a to v kauze predražených nákupov informačných systémov. Pellegrini v plnom rozsahu potvrdil, že zostáva pevnou súčasťou klanu, ktorý s cieľom zaistiť si beztrestnosť neváha rozvracať právny štát a ohrozovať bezpečnosť obyvateľstva,“ skonštatovala Remišová.

Poslanci Národnej rady SR schválili 11. decembra novelu Trestného zákona. Za drobnú krádež do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Do novej legislatívy pribudli v druhom čítaní ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

KDH: Prezident si vybral podporu zločinu

Prezident SR Peter Pellegrini v snahe vyhnúť sa konfliktu s premiérom Robertom Ficom (Smer) rezignoval na svoju ústavnú povinnosť chrániť bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky tým, že nevyužil právo veta pri novele trestného zákona. V reakcii na podpis novely to uviedlo opozičné KDH. TASR o tom informoval komunikačný odbor hnutia.

„Podpis novely trestného zákona je jasným signálom, že ochrana zločincov dostala prednosť pred ochranou slušných ľudí. V mnohom nás dokonca vracia naspäť do komunizmu. Je to darček pre tých, ktorí porušujú zákon, a pomáha aj podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer) v jeho kauzách,“ uviedol predseda hnutia Milan Majerský.

Podpredseda KDH Viliam Karas upozorňuje, že faktické zrušenie inštitútu kajúcnika obmedzí schopnosť štátu bojovať proti organizovanému zločinu, obchodu s drogami, podvodom či korupcii. „Kriminalizovanie statusov na sociálnych sieťach pri volebných kampaniach bude v praxi nerealizovateľné, ale umožní selektívne kriminalizovať politických oponentov. Prezident svojím rozhodnutím len potvrdil, že sa nedokázal odpútať od svojej materskej strany Smer ani od strany Hlas-SD,“ podotkol.

KDH poukázalo na to, že proti tejto novele sa jasne postavil generálny prokurátor, desiatky ďalších prokurátorov aj odborná právnická verejnosť. „Ich varovania boli ignorované. Vládna koalícia rozoberá štát tehličku po tehličke a prezident jej asistuje,“ podotklo. Zároveň deklarovalo, že sa obráti na Ústavný súd SR.

Pellegrini: Pozastavenie transformácie ÚOO potvrdilo sčasti moje výhrady

Pozastavenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a jeho nahradenia novým úradom sčasti potvrdilo výhrady prezidenta SR Petra Pellegriniho. Hlava štátu to uviedla v utorok. Ústavný súd podľa Pellegriniho potvrdil, že prijatý zákon vyvoláva pochybnosti.

„To ale neznamená, že to automaticky značí, že Ústavný súd ten zákon odmietne tak, ako napríklad odmietol zákon o neziskových organizáciách. Pamätajte na to, že aj pri veľkej novele Trestného poriadku a Trestného zákona Ústavný súd najprv pozastavil účinnosť týchto zákonov, ale potom rozhodol, že 95 percent všetkých tých ustanovení nie je v rozpore s ústavou a zákony začali platiť,“ uviedol prezident.

Nedá sa podľa neho prejudikovať, ako súd rozhodne. Doplnil, že môže označiť za protiústavnú iba časť ustanovení. Pellegrini zároveň podotkol, že bol za svoje vetovanie zákona kritizovaný opozíciou i koalíciou. Opozícii sa nepáčilo, že zákon vrátil parlamentu po niekoľkých dňoch po prvotnom prijatí. Koalícia kritizovala samotné veto prezidenta.

Zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý mal od 1. januára nahradiť doterajší ÚOO, schválil v decembri parlament napriek Pellegriniho vetu. Po prelomení veta prezident upozornil, že sa pri svojom rozhodnutí neriadi želaniami či očakávaniami koalície ani opozície. Vrátenie zákona odôvodnil absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie.

Ústavný súd SR v stredu (17. 12.) pozastavil účinnosť zákona. Návrh skupiny opozičných poslancov prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Opozícia v podaní namietala možný nesúlad zákona s Ústavou SR aj právom EÚ, ale tiež proces jeho prijatia v skrátenom legislatívnom konaní.