Katastrofálny stav mostov donútil vládu konať: Trojmiliardový tender ale opraví len zlomok toho, čo sa rozpadáva

Ministerstvo dopravy už mesiace avizuje, že slovenské mosty sa dajú zachrániť iba pomocou partnerstva so súkromníkom, pretože štát na to nemá peniaze, ani čas – ich stav je natoľko havarijný, že by sa mohli rozpadnúť skôr, než sa dočkajú rekonštrukcie. V projekte úplne nahradia, alebo obnovia 575 mostov na cestách I. triedy v uspokojivom, zlom a veľmi zlom stave – teda tie, ktoré sú na IV., V. a VI. stupni stavu mostov. Celkovo za to štát zaplatí 2,6 miliardy eur.

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) má budúcich partnerov začať hľadať do konca januára 2026. Firmám, ktoré mosty pre Slovensko postavia či zrekonštruujú, ich bude musieť krajina splácať 30 rokov – ročne je to viac než 86 miliónov eur, ktoré rozpočet zaťažia na dekády. Investor v štúdii, ktorú k projektu vypracoval, tvrdí, že PPP financovanie je výhodnejšie. ÚHP však varuje, že to štúdia jednoznačne nepotvrdila.

Súťaž v hodnote takmer tri miliardy má byť ukončená do leta 2027, kedy chce rezort dopravy podpísať zmluvy. Práce na obnovách mostov majú prebehnúť od jari 2028 do konca roka 2032, teda do piatich rokov od podpisu zmluvy. Vtedy príde aj na úhradu prvej splátky, po odovzdaní mostov. Súkromné firmy majú mosty prevádzkovať do roka 2062 a následne ich po dosplácaní odovzdať štátu vo výbornom stave.

Opravy potrebujú aj mosty na cestách II. a III. triedy, ktoré ale nie sú štátne a nespravuje ich SSC. Majú ich pod sebou samosprávy. Rekonštrukcia tak zostane na starostoch, minister dopravy však sľúbil pomoc štátu. Podľa Ráža štát prenesie najdrahšie opravy mostov I. triedy na súkromníka a preto z vlastného rozpočtu potom zvládne opraviť zvyšné mosty.

Kraje sa však sťažovali, že na revitalizáciu nemajú peniaze. Rozpočet, ktorý im vláda ročne vyčlení, nestačí. Väčšina z tých mostov je pritom v havarijnom bode, no keďže nekrižujú dôležité trasy, štát im pozornosť nevenuje.

Viaceré mosty sa opravy nedočkajú

Podľa plánu rezortu najväčší počet mostov obnovia na strednom Slovensku. Štátni cestári majú v správe na cestách I. triedy 1762 mostov, obnovu z toho potrebujú 840 konštrukcií, no cez PPP zrekonštruujú iba necelý 600 z nich. Rážov model teda nepočíta s opravou väčšiny mostných stavieb, hoci sú na cestách I. triedy.

To znamená, že viaceré mosty, ktoré sa síce nachádzajú na hlavných ťahoch a sú súčasťou dôležitých spojníc, neopravia cez súkromníka. Ide o tretinu mostov, ktoré štát ako ich správca bude musieť obnoviť sám. Práve preto je sporné, či projekt za takmer tri miliardy nie je pridrahý na to, že nepokryje všetko.

„Podľa štúdie samotný projekt PPP problém s mostami nevyrieši, keďže do projektu nie sú zahrnuté mosty v najhoršom stave. Štúdia preto počíta s tým, že SSC bude ročne rekonštruovať aspoň 13 mostov počas trvania PPP projektu a následne aspoň 40,” zdôraznil nelogickosť projektu v hodnotení štúdie rezort financií.

Prvými mostami, ktoré štát vylúčil, sú tie v havarijnom stave. Dôvodom je, že ich rekonštrukcia sa nedá odložiť a projekt záchrany mostov sa musí pripraviť. Jednoducho povedané, tieto mosty môžu spadnúť skôr, než rezort vyberie partnera a naprojektuje opravy, preto nemá zmysel zahŕňať ich do zoznamu.

Vyňaté z modelu sú aj mostné stavby, ktorých rekonštrukcia už je naplánovaná na najbližšie dva roky v rámci SSC. Preto bude musieť byť projekt znova aktualizovaný. Kým v roku 2028 začne, niektoré mosty už budú opravené.

Ďalej sa opráv nedočkajú mosty križované železnicami. Nedá sa totiž presne odhadnúť, kedy by sa priechody opätovne spustili, pričom by akékoľvek práce spôsobili neúmerné množstvo výluk vlakov. Pre prepravcov a cestujúcich by to znamenalo výrazné komplikácie, mosty by sa totiž obnovovali hromadne.

Mosty, ktoré sú kultúrnym pamiatkami tiež nechajú na pospas. Vyžadujú si totiž individuálne posúdenie každej stavby, iný priebeh prác, archeologické výskumy, aj reštaurátorské práce. Ich rekonštrukcia by tak bola enormne drahá a bránila by aj obnove v čo najkratšom čase, čo je cieľom projektu. Zároveň môžu mať skryté riziká, ktoré sa objavia až po začatí prác.

Bude to rýchle a naraz, vraví Ráž

Hlavným argumentom, prečo sa chce ministerstvo dopravy vydať cestou PPP je, že mosty budú firmy opravovať naraz. Všetkých takmer 600 stavieb musia zrekonštruovať do piatich rokov. Je to krátky čas, štátu by to trvalo dekády a pre finančnú náročnosť aj obmedzené kapacity pracovníkov, by nemohli práce prebiehať súčasne v tak veľkom rozsahu.

„Je to pilotný projekt, ktorý môže preveriť efektivitu PPP v tejto oblasti a zároveň dosiahnuť hmatateľné zlepšenie bez nutnosti celoplošného riešenia. Vyžaduje však dobre nastavenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom,” odôvodnilo ministerstvo dopravy v materiáli predloženom na vláde.

Súkromník má zdroje a priebeh záchrany stavieb tak dokáže byť efektívny aj rýchly. Úspora času okrem iného znamená minimálne obmedzenia pre motoristov. Mosty sa podľa rezortu dopravy budú môcť používať oveľa skôr. Krajina sa však zadĺži približne na sedem ďalších vlád a projekty preplatí o asi miliardu, než keby ich opravuje sama. Navyše, zachráni sa iba tretina z mostov na štátnych cestách.

Podľa Ráža bude možné detailne rozrátať, či sa PPP oplatí až po ukončení tendra, keď sa s realizátorom vysúťaží aj finálna suma. V zmluve sa musí určiť presná hodnota projektu aj jeho ostatné parametre. Minister má iba odhady, koľko by obnova mostov stála, či aké presné riziká pripadnú súkromníkovi, alebo či bude PPP výhodné. Ide iba o modelové výpočty, všetko upresnia cenové ponuky firiem. Zároveň je to pre Ráža aj politické krytie – ak sa ukáže, že PPP Slovensku neprinesie dostatočnú hodnotu za peniaze, bude môcť projekt zastaviť či upraviť.

PPP nemusí byť výhodné, no môže byť efektívne

Rizikom verejno-súkromného partnerstva však je to, že štát nemá priamu kontrolu nad projektom, musí zaplatiť drahú a dlhú projektovú prípravu (v tomto prípade pri záchrane mostov sa suma šplhá na takmer 700 miliónov eur). Krajina tiež riskuje, že splátky nenastaví dobre a nemusí ich z rozpočtu zvládnuť, keďže bude platiť desiatky rokov. Okrem toho sú problémom aj celkové preplatenie projektu, než keby ho robí krajina sama, ale aj možné spory, ak jedna zo strán nedodrží zmluvu. To môže opäť stáť čas aj peniaze.

Z pohľadu porovnávania výhod a rizík sa tak PPP oplatí, no cestné stavby patria medzi najmenej ziskové projekty. Nemocnice či prístavy na seba dokážu zarobiť a generovať do rozpočtu peniaze, čím sa splátka štátu znižuje.

Na Slovensku už máme skúsenosť s PPP pri rýchlostnej ceste R1 v úsekoch od Nitry po Tekovské Nemce vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice a R7 od Bratislavy po Holice, rovnako ako pri diaľničnom obchvate Bratislavy diaľnice D4 od Jaroviec po Raču. No po rokoch sa tieto cestné projekty ukázali ako nevýhodné práve preto, že nie sú ekonomicky návratné. O ich výhodách pre šoférov a regióny však niet pochýb, štát z nich ale nemá zisk.