Armáda bude v podzemí, civili hore. Vo Vajnoroch začali stavať novú nemocnicu. Ako bude vyzerať?

Vajnorská nemocnica je spoločným projektom dvoch ministerstiev – obrany a zdravotníctva. Ako uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer), pred samotným výkopom z pozemkov rezortu obrany vyviezli 80-tisíc ton sutín a spravili pyrotechnické a ekologické prieskumy. „Postupne budeme opúšťať jednotlivé celky, ktoré boli pôvodne našou vojenskou základňou a budeme ju uvoľňovať pre ďalšie projekty, ktoré budú súčasťou tejto nemocnice,“ uviedol.

Kým obrana sa postará o infraštruktúru, obsah nemocnice bude v starostlivosti ministerstva zdravotníctva a lekárskej fakulty. Celý komplex sa bude rozprestierať na ploche 35 hektárov. V rámci areálu by mala mať svoje miesto aj Detská fakultná nemocnica či univerzitný kampus. V stredu sa v areáli nachádzalo len niekoľko stavebných strojov a mobilných kontajnerových buniek.

Fungovať budú nezávisle

Nová univerzitná nemocnica bude slúžiť nielen Bratislavčanom, ale aj obyvateľom celého Slovenska. Kaliňák jej výstavbu označil za míľnik v posune kvality zdravotnej starostlivosti. „Bude to najväčšia nemocnica na Slovensku, ktorá bude absorbovať všetky dôležité súčasti kvalitnej zdravotnej starostlivosti 21. storočia,“ povedal na stavenisku.

V optimálnom modeli štandardnej prevádzky, keď väčšina izieb bude jednolôžkových, počíta s kapacitou 1 270 lôžok vrátane tých na infekčnom a pneumologickom oddelení či JIS. V maximálnom modeli, teda napríklad počas krízovej situácie, keď bude treba zvýšiť kapacitu, je možné nemocnicu „nafúknuť“ na 1 467 lôžok. Z jednolôžkových izieb by sa v tom prípade urobili dvojlôžkové. V minulosti sa skloňovala kapacita 950 lôžok, tá však vychádzala z minimalistického modelu.

V civilnej časti nemocnice má byť celkovo 37 operačných sál, z ktorých 21 bude multiodborových. Päť bude na oddeleniach, napríklad aj na gynekológii. Desať sál bude v takzvanom zákrokovom centre. Nemocnica bude mať aj dennú verejnú časť, kde sa ráta s 250 ambulanciami – od zubných a všeobecných lekárov, cez chirurgov, ORL, pneumológov, infektológov a ďalšie špecializácie.

Spodná – armádna – časť bude mať viacero režimových pracovísk, jedna z nich je medicínska. Počty lôžok vo vojenskej časti nemocnice sú tajné, bude však samostatne funkčná. „Každá z tých dvoch častí bude vedieť fungovať nezávisle. Spodný bezpečnostný trakt má jedine navyše funkciu, že dokáže podporovať vrch v prípade, že by došlo k núdzi alebo poškodeniu,“ priblížil Kaliňák.

Medicínsky plán bude v januári

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) tvrdí, že zatiaľ ide všetko podľa plánu. Medicínsky plán chce predstaviť médiám a na zdravotníckom výbore v parlamente v druhej polovici januára. „Keď dobehne dlhoočakávaný audit v rámci bratislavských nemocníc, potom budeme hovoriť aj o tom, ako si predstavujeme celkovú víziu bratislavského zdravotníctva,“ povedal.

„Ambíciou je, aby hrubá stavba stála do konca roku 2027,“ vyjadril sa Šaško. Stavebne pripravená na zavádzanie technológií by podľa Kaliňáka mala byť v roku 2028, potom bude nasledovať privezenie technológií, „oživovanie“ a skúšobná prevádzka. Ako celok by mohla stáť v roku 2030.

Šéf zdravotníctva sa vyjadril, že Vajnory sa stanú symbolom jednej z najvýznamnejších investícií v moderných dejinách slovenského zdravotníctva. „Oficiálnym spustením výstavby novej Univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika robíme zásadný krok k tomu, aby Slovenská republika konečne mala koncové zariadenie, odborne, technologicky aj ľudsky tak vybavené, ktoré bude spĺňať najmodernejšie štandardy, na ktoré sme sa chodili pozerať do zahraničia,“ vyzdvihol.

Na financovanie nemocnice pôjdu peniaze z plánu obnovy aj eurofondov, no ponúka sa aj Európska investičná banka. „Zdrojov možností financovania je viacero. Snažíme sa nájsť jednoduchšiu a lacnejšiu,“ povedal šéf obrany. Celá nemocnica sa podľa starších údajov mala postaviť za 1,26 miliardy eur. Podľa Kaliňáka však išlo len o odhady a dnes to už neplatí. „Samotné súťaže budú následne určovať, do akých cien sa dostaneme,“ povedal Kaliňák.

Spodnú časť bude realizovať ministerstvo obrany a Vojenské spravodajstvo, zvyšok, teda nadzemná časť s medicínskym zariadením a mobiliárom, pôjde štandardnou verejnou súťažou. Ako uviedol Kaliňák pre Pravdu, do jesene, respektíve do konca roka 2026, musí byť známy zhotoviteľ hlavnej časti nemocnice. Predpokladá, že do marca by sa mohli začať prvé konzultácie.

Núdza o personál vraj nebude

Kaliňák ani Šaško sa neobávajú, že by vo vajnorskej nemocnici nemal kto pracovať. Aktuálne pracuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava 1 480 lekárov a približne 2 300 zdravotných sestier. Keďže spodná časť nemocnice bude patriť ozbrojeným silám, pracovať v nej bude aj vojenský personál. Šaško v tejto súvislosti hovoril o troch pilieroch. Optimalizácia siete bratislavských nemocníc podľa neho pôjde ruka v ruke zrejme aj so zatváraním niektorých budov zdravotníckych zariadení. „Počítame s tým, že tento personál bude presunutý sem,“ uviedol.

Druhým pilierom je podľa neho dokument s názvom Stratégia rozdeľovania ľudských zdrojov, ku ktorému sa v utorok skončilo medzirezortné pripomienkovanie. Lekári podľa Šaška dnes už nehovoria o tom, že by kľúčovou otázkou práce na Slovensku boli platy. „Už sú to pracovné podmienky,“ uviedol. Stratégia pomenúva, ako stabilizovať súčasný personál a ako zabezpečiť nový. Dokument musí ešte schváliť vláda koncom prvého kvartálu budúceho roka.

Tretím pilierom podľa ministra je, že pre medikov je lákadlom samotná nemocnica. Aktuálny nie je už podľa Šaška ani masívny odliv zdravotníkov do zahraničia. „To už nie je pravda. Štandardný odliv je, ale to je v poriadku, sme v priestore Európskej únie, ale odliv sa zastabilizoval,“ podotkol. Je presvedčený, že nový projekt bude, naopak, lákavý pre lekárov, ktorí odišli za prácou a lepšími podmienkami do cudziny.

Čo bude s dopravou

Strategická investícia zahŕňa podľa ministra obrany len areál nemocnice, teda dopravná infraštruktúra jej súčasťou nebude. Rokujú o nej však s ministerstvom dopravy a hlavným mestom. „Vytýčili sme si tri alebo štyri varianty priameho prepojenia s diaľničným obchvatom D4,“ priblížil Kaliňák. Má sa tak vyriešiť nielen napojenie na diaľnicu, ale aj problém Rybničnej ulice.

S hlavným mestom hovorili aj o predĺžení električkovej trate. Podľa Kaliňáka ide o „extrémne nákladný projekt“ a je otázne, či dokáže obslúžiť množstvo ľudí, ktorí budú smerovať do nemocnice. Efektívne sú skôr expresné autobusy, ktoré plánuje magistrát.

„My s ňou problém nemáme, my ju podporujeme, len pomer cena – výkon si asi mesto bude zvažovať. Chceme prispieť k tomu, aby bolo možné sprejazdniť Rybničnú, dokonca si myslím, že to chce mať iný pohľad na zjazd, ktorý prichádza do Vajnor. Je otázka, či to budú zvládať kruhové objazdy, alebo budeme musieť ísť do mimoúrovňových križovatiek,“ povedal. Obidve alternatívy považuje za prípustné.

Cudzinecká polícia a základňa tímu NATO (NFIU) by sa mali odsťahovať v priebehu dvoch rokov, zatiaľ výstavbu podľa Kaliňáka neovplyvňujú. Pre NATO majú k dispozícii priestory v Bratislave aj Malackách.