Strategická diaľnica sa mení na fiasko: miliardový tender na D1 padol na pravidlách diaľničiarov. Ráž reaguje: Vrátili sme sa o dva roky dozadu

Ide o tú časť diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, ktorá slovenským motoristom zatiaľ chýba najviac. Aktualne D1 končí v Žiline a pokračuje až za Ružomberkom. NDS chýbajúcu infraštruktúru stavia v rámci niekoľkých úsekov, jeden z nich – zahŕňajúci tunel Višňové – má byť sprejazdnený ešte do konca tohto roka. Práve naňho sa má napojiť 13,5 km dlhý úsek Turany – Hubová. Aktuálne rozhodnutie ÚVO však jeho výstavbu posúva, lebo NDS musí hľadať staviteľa nanovo.

Najdrahšia súťaž v histórii Slovenska čo sa týka cestnej infraštruktúry na úsek D1 Turany – Hubová, začala byť pod drobnohľadom už vlani, krátko po spustení. Viacero stavebných firiem podalo námietky voči podmienkam tendra krátko po jeho otvorení. Jedna z námietok bola, že NDS si stanovila neadekvátne pravidlá. Nastavením parametrov sa preto začal zaoberať ÚVO a pár mesiacov na to úrad pozastavil obstarávanie, kým nerozhodol ako ďalej.

Užšia súťaž podľa slov predsedu ÚVO Petra Kuboviča prebiehala v dvoch kolách, pričom v prvom sa hlásili uchádzači a do druhého mali postúpiť tí, ktorí splnili podmienky. Následne z nich mala vyhrať tender firma s najnižšou cenovou ponukou. K tomu však nedošlo, pretože hneď v prvej fáze napadli podmienky súťaže spoločnosti Metrostav DS, Hochtief SK, Yucon a Doprastav.

V rámci sporu uchádzačom čiastočne vyhovel Kubovič, no posúdením výčitiek sa proces oddialil, keďže výsledok tendra sa nedá vyhlásiť pokiaľ úrad neodobrí, že je všetko v poriadku. Firma Hochtief SK následne zažalovala ÚVO za rozhodnutie o nevyhoveniu ich výhradám a žiadala o preskúmanie, pretože konanie NDS podľa Hochtiefu nebolo správne posúdené.

„K tomuto prípadu mi vydala stanovisko osobitná komisia ktorá uviedla svoj právny názor na skutkový stav a následne som vykonával procesné úkony vo vzťahu k NDS – dvakrát sa dožadovali stanoviska a vysvetľovania postupu,” vysvetlil predseda.

Nespravodlivé podmienky

Kubovič následne priznal, že NDS nastavila podmienky zapojenia sa skutočne diskriminačne a niektorých uchádzačov tým vyselektovala. V rozhodnutí o zrušení tendra uviedol, že štátnu zákazku obrovskej hodnoty by tak prakticky mohla získať firma iba preto, že v tendri nebola iná či naopak bola iba slabá konkurencia, keďže pravidlom eliminovali potenciálnych uchádzačov.

Diaľničiari podľa úradu postavili podmienky účasti na referenciách na tunelové stavby, ale stanovili tam problematické pravilo, ktoré vylúčilo možnosť preukázať referencie formou subdodávky. Na 60 a neskôr na 50 percent musel uchádzač preukázať, že má skúsenosti so stavbou tunela vlastnými kapacitami – teda svojimi pracovníkmi.

Toto však NDS nepremietla do výslednej zmluvy, a tým podľa Kuboviča stratila podmienka logiku. V praxi by totiž mohol už v realizačnej fáze postaviť tunel akýkoľvek subdodávateľ, pokojne aj vo forme 100 percentnej subdodávky – čo porušuje pravidlá verejného obstarávania.

NDS sa voči rozhodnutiu úradu môže odvolať. Ak sa však obráti na súdy, celý proces hľadania realizátora sa natiahne, preto by aj podľa úradu bolo lepšie tender vypísať nanovo. Obstarávanie bolo aj po roku iba na začiatku, nemali ešte ani predložené ponuky a podmienky preto podľa Kuboviča vedia ešte efektívne opraviť a vyhlásiť.

Rozhodnutiu ukončiť súťaž predsedom úradu sa ale dalo predísť a diaľničná spoločnosť tým mohla ušetriť čas. „NDS mohla reagovať na námietky uchádzača, ktorý sa sťažoval, on ich komunikoval a napádal tú istú časť tendra ako ja. Mohla mu vyhovieť a upraviť podmienky, čím by predišla tomuto konaniu. NDS ale zastávala názor, že tak, ako to nastavila, je to správne a išla líniou, že trvá na podmienkach,” uzavrel predseda úradu.

Úlohou ÚVO je zabezpečiť, aby neboli projekty štátu šité na mieru konkrétnym firmám. „Takéto rozhodnutie sa neprijímalo ľahko, všetci by sme chceli mať D1 rýchlo hotovú už niekoľko rokov, ale identifikovali sme problémy vo vyhlásenej súťaži,” zhrnul Kubovič s tým, že NDS nezostáva nič iné, ako celé verejné obstarávanie zopakovať.

Projekt tiež zatiaľ nemá právoplatné územné rozhodnutie, konanie sa síce začalo v októbri 2025, no ešte nebolo vydané a proces povoľovania preto stále pokračuje.

Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža však rozhodnutie ÚVO priamo poškodzuje záujmy krajiny a vracia proces výstavby posledného chýbajúceho úseku D1 o dva roky dozadu. Vyhlásenie novej súťaže podľa slov ministra oberie štát o viac než miliardu eur. Ráž zdôraznil, že v novembri minulý rok ten istý úrad označil podmienky za férové. Zároveň preto naznačil, že zámery úradu mohli byť motivované postrannými úmyslami. Hlava rezortu sa tiež ohradila, že o záveroch úradu sa dozvedeli súčasne s verejnosťou.

Diaľnica do Košíc bez úseku nebude

Strategická časť diaľnice medzi Bratislavou a Košicami mala byť symbolom schopnosti štátu budovať dlhé diaľnice – a ukázalo sa, že mu to zrovna nejde. Nachádzať sa má v území Žilinského kraja, na rozhraní okresov Martin, Dolný Kubín a Ružomberok. Úsek dlhý takmer 14 km začína pri rieke Váh pri Dubnej Skale a Turanoch, kde sa má napojiť na existujúcu diaľnicu. Jeho cieľom je prepojiť sever Slovenska medzi Žilinou a Ružomberkom, čím by sa odstránilo úzke hrdlo, ktorými prechádzajú kamióny v regióne Oravy a Liptova.

„Diaľnica D1 je súčasťou celoeuropskej TEN-T siete, pričom plní významnú vnútroštátnu ako aj medzinárodnú dopravnú funkciu, keďže prepája dôležité oblasti Slovenska od Bratislavy cez celé údolie Váhu do oblasti Vysokých Tatier a cez Prešov a Košice po najvýchodnejšie časti Slovenska,” uviedla NDS dôležitosť komplexnej diaľnice.

Projekt však dlhodobo naráža na limity krajiny, keďže trasa vedie cez územia s vysokou ochranou prírody (Malá a Veľká Fatra, Natura 2000). To v minulosti spôsobilo zrušenie povolení a zmeny trasovania, čo trvanie projektu značne predĺžilo. V križovatke Turany 2 má pokračovať popri rieke Váh ďalej, pričom práve tu križuje priechod pre zver medzi Malou a Veľkou Fatrou – preto je potrebné vybudovať dva mosty pre zvieratá.

Z údolia Váhu má prechádzať do dvoch tunelov – Korbeľka (s dĺžkou 6 km) a Havran (dlhý 3 km), ktoré pôjdu tesne po sebe. Koridor je úzky, preto je to komplikácia. Medzi tunelmi je plánovaná iba krátka pasáž na mostoch, v rámci obce Strakovany. Tunel Havran vyústi za dedinou Švošov, po čom sa diaľnica napojí na D1 Hubová – Ivachnová, križovatkou Hubová. Blízko pri nej projekt počíta so Strediskom správy a údržby Švošov, prístupné bude mostom nad riekou Váh.

Práve dva tunely a tri mosty robia z diaľnice mimoriadne komplikovaný stavebný projekt. Tie síce majú minimalizovať stret vodičov so zverou, no zároveň výrazne predražujú stavbu a robia ju technicky náročnou. Verejné obstarávanie, teda hľadanie realizátora, vyhlásila NDS ešte v auguste 2024 s predpokladanou cenou 1,473 miliardy eur, pričom dielo vláda označila za strategickú investíciu. Dokončiť sa mala do sedem rokov od začatia výstavby.

Diaľničiari ešte pracujú na časti D1 Dubová – Ivachnová, ktorá je obchvatom Ružomberka a má byť prístupná v priebehu nasledujúceho roka. Posledným chýbajúcim kúskom D1 zostane práve trasa pri Turanoch. Kým nebude dobudovaná, severná vetva D1 zostane nekompletná a kapacitne obciam nič nepomôže, čo má dopad aj na ekonomiku regiónu. Orava, Liptov a Turiec zostane dopravne rozdelený.

Dôvodom, prečo sa ešte ani nezačal stavať, sú však aj chýbajúce peniaze. Finančný model, teda v akom pomere bude za stavbu platiť štát a odkiaľ vezme zostávajúce zdroje, nie je jasný. Nenávratný príspevok sa pohybuje okolo 5,5 milióna eur. Najčastejšie sa preto skloňuje forma PPP, keďže nie je reálne dofinancovať miliardový projekt zo štátnej kasy.

V takom prípade by stavbu vybudoval aj zaplatil súkromník, a prevzal jej prevádzku. Následne by mu projekt Slovensko splácalo dve až tri dekády a až potom by prešiel do štátneho vlastníctva.