Slovenské „bezplatné“ zdravotníctvo sa už podobá tomu americkému. Viac ako my na odvodoch platia iba Nemci

Viete, koľko zaplatíte na zdravotných odvodoch zo svojho platu? Analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) zrátali, že slovenský zamestnanec s priemernou mzdou, čo je okolo 1 500 eur v hrubom, na verejné zdravotné poistenie zaplatí približne 3 264 eur ročne. Táto suma je podľa expertov porovnateľná s tými nákladmi, ktoré na zdravotné poistenie vynakladajú obyvatelia USA – teda krajiny, ktorá má povesť tej s najmenej dostupným zdravotníctvom, najmä pre jeho drahotu.

Slováci pritom ani zďaleka nemajú také vysoké príjmy ako Američania. „Priemerná mzda je v USA dva- až trikrát vyššia, pričom individuálne zdravotné poistenie tam stojí okolo sedemtisíc eur ročne,“ vysvetľuje analytik INESS Martin Vlachynský. Náklady bežného občana na zdravotníctvo u nás a v Spojených štátoch sú teda porovnateľné – pri dvojnásobne vyšších mzdách platia Američania na zdravotné poistenie dvojnásobne vyššiu cenu.

Vlachynský však upozorňuje, že americký poistenec v skutočnosti zaplatí menej – konečná cena bude nižšia po zarátaní dotácií, daňových kreditov a zliav. „Rozdiel medzi ‚sociálnym‘ Slovenskom a ‚drahými‘ USA nie je až taký priepastný, ako sa môže zdať,“ konštatuje expert. Tiež pripomína, že vyššiu sadzbu zdravotných odvodov ako Slovensko má v Európe už len Nemecko.

Ďalšou vecou je to, že na zdravotnú starostlivosť neprispievame len povinnými odvodmi z platov. Stále viac pacientov sa stretáva s tým, že za ošetrenie v ambulancii lekára si treba priplatiť – či už ide o návštevu pediatra, špecialistu alebo všeobecného lekára. Z prieskumu analytickej spoločnosti Advance Healthcare Management Institute (AHMI) z leta tohto roku jednoznačne vyplýva, že poplatky v ambulanciách sú čoraz bežnejšou „súčasťou bezplatného“ zdravotníctva a od roku 2023 významne narástli a rozšírili sa.

Pol miliardy na poplatkoch

Prieskum ukázal, že každý štvrtý pacient na Slovensku musel zaplatiť nejakú sumu pri návšteve všeobecného lekára; najčastejšia výška „ošetrovného“ bola okolo 10 eur. Podobnou sumou prispievali do ambulantných pokladníc aj viacerí rodičia – až 38 percent respondentov uviedlo, že poplatky sa vyberali pri návšteve všeobecného lekára pre deti. Týka sa to všetkých regiónov naprieč Slovenskom, no prieskum ukázal, že v Trenčianskom a Trnavskom kraji si poplatky od pacientov pýtajú častejšie. Menej sa s touto praxou stretávajú obyvatelia Nitrianskeho a Košického kraja.

U špecialistov – súkromných aj nemocničných – platil už každý druhý účastník prieskumu. Podľa údajov AHMI v porovnaní so situáciou spred dvoch rokov podiel lekárov vyberajúcich poplatky narástol a stúpla aj priemerná suma, ktorú pacient musí zaplatiť. „Priemer u platiacich je 21 eur za návštevu. Ide o nárast zo 17 eur, čo predstavuje zvýšenie o 24 percent,“ konštatuje autorka prieskumu a analytička AHMI Henrieta Tulejová vo svojom blogu na Denníku N.

K podobným záverom dospelo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré si tiež tento rok posvietilo na chaos s poplatkami u lekárov. Rezort sa pýtal pacientov, či pri návšteve lekára platili nejaký poplatok. Viac ako 40 percent opýtaných muselo vytiahnuť peňaženku u špecialistu a takmer štvrtina aj u všeobecného lekára. V prvom prípade platili priemerne 20 eur, v druhom približne 11 eur.

Hoci na prvý pohľad ide o pomerne drobné a únosné platby, pre tisíce ľudí sú aj tieto sadzby odrádzajúce. Verejný ochranca práv Robert Dobrovodský upozorňuje, že poplatky za rôzne služby môžu výrazne obmedziť prístup pacienta k potrebnej zdravotnej starostlivosti. „Finančné bariéry v podobe poplatkov vplývajú na využívanie potrebnej zdravotnej starostlivosti najmä u zraniteľných skupín, ako sú nízkopríjmové domácnosti, starší ľudia alebo chronicky chorí pacienti,“ poukázal ombudsman.

Ambulancie však aj z drobných, ale pravidelných poplatkov dokážu ročne vyzbierať výraznú sumu. Tulejová z AHMI píše, že na základe údajov z prieskumu sa celkový objem zdrojov z poplatkov v ambulanciách odhaduje na 493 miliónov eur. „Poplatky predstavujú pre ambulancie až 25 percent dodatočných zdrojov oproti úhradám z verejného poistenia,“ konštatuje analytička vo svojom blogu.

Lekári však argumentujú tým, že náklady prudko rastú a nemajú primerane zaplatené ani bežné vyšetrenia. Na výber vraj nemajú – buď siahnu na peňaženky pacientov, alebo prevádzku ambulancie nezvládnu.

Bez poplatku neošetria

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trpí podfinancovaním, píše sa ďalej v publikácii k prieskumu. V posledných rokoch síce významnejšie narástli zdroje do slovenského zdravotníctva, no nie až tak do ambulancií. „Lekári v ambulanciách sú súkromné subjekty a nemôžu sa zadlžiť ako nemocnice. Mnohí z nich preto pristúpili k zavedeniu alebo navýšeniu neoficiálnych poplatkov,“ vysvetľuje analytička Tulejová.

Súčasnú situáciu v poplatkoch je možné výstižne označiť ako zhoršujúci sa chaos. Bez jednotných pravidiel vznikajú veľké sociálne nerovnosti a regionálne bariéry v prístupe k lekárom. „V prieskume až 30 percent pacientov uviedlo, že odložilo návštevu lekára, pretože sa báli poplatkov – či na to budú mať a či budú ošetrení, ak nebudú môcť zaplatiť. Podiel takýchto pacientov narástol z 23 percent v roku 2023,“ prináša zistenia z prieskumu zdravotná analytička.

Časť pacientov sa dokonca stretla aj s odmietnutím: 13 percent pacientov lekár odmietol ošetriť bez úhrady a ďalších 16 percent bolo ošetrených, ale s podmienkou, že nabudúce budú musieť zaplatiť.

Okrem poplatkov za návštevy sa platia aj ročné príspevky, píše ďalej Tulejová. „Platí ich 14 percent dospelých a 15 percent rodičov,“ konštatuje. Priemerná výška týchto poplatkov v porovnaní s rokom 2023 stúpla o 62 percent – z 50 eur na 81 eur. Tým, že za rok navštívime viacerých lekárov, celková suma nákladov na poplatky je ešte vyššia. Podľa výsledkov prieskumu poistenci v priemere nechajú v ambulanciách 95 eur ročne.

„To je však priemer – niektorí pacienti zatiaľ neplatia, ale niektorí môžu platiť významne viac, aj 300 eur a viac ročne. Okrem toho všetci, samozrejme, platia ďalšie doplatky za lieky a zdravotnícke pomôcky,“ uvádza zdravotnícka analytička s tým, že u lekárov platia všetky príjmové skupiny – ľudia s nadštandardným príjmom aj tí s príjmom nižším ako 600 eur mesačne, pričom pre všetkých je výška poplatku rovnaká, bez ohľadu na výšku príjmov.

Veľký objem zdrojov v poplatkoch súvisí aj s tým, že máme na Slovensku vysoký počet návštev u lekárov – 11 návštev na obyvateľa za rok. Priemer v krajinách OECD pritom bol na úrovni šiestich návštev ročne.

Sú všetky poplatky legálne?

V prieskume sa ďalej uvádza, že významná časť respondentov priznala, že nedostala potvrdenie o zaplatení (35 – 45 percent) a 11 až 16 percent pacientov nevedelo, za čo platili. Ľudia, ktorí poznali dôvod, uvádzali až desať rôznych typov poplatkov. Niektoré z nich sa pravdepodobne vyberajú nad rámec zákona.

„Najčastejšie uvádzali poplatky za objednanie na presný termín vyšetrenia (23 – 32 percent podľa typu lekára). Tento poplatok má byť dnes podľa zákona súčasťou vyšetrenia a za objednanie sa nie je možné vyberať poplatok – ani u lekára, ani prostredníctvom tretej strany, napríklad objednávkového portálu,“ upozornila Tulejová. Ďalším príkladom je aj tzv. kompenzačný poplatok na infláciu – skúsenosti s takýmto poplatkom nahlásilo približne 10 percent respondentov.

„Problémom je, že dnes neexistuje dobre zadefinovaný systém ochrany pacientov. Na rozdiel od transparentne stanovovaných doplatkov na lieky nie sú poplatky v ambulanciách jednotne regulované a neexistuje ani ochranný limit na maximálnu sumu, ktorú pacient môže zaplatiť za rok,“ konštatuje expertka AHMI. Cenníky poskytovateľov sú síce povinne predkladané odborom zdravotníctva v župách, tie však nemajú kompetenciu ich schvaľovať alebo odmietať – len ich berú na vedomie.

Pacient síce môže požiadať o kontrolu u konkrétneho lekára, ale v takom prípade musí byť prevádzkovateľovi ambulancie odhalené meno sťažujúceho sa. „Ak v okrese existuje len jeden alebo dvaja lekári v nejakej špecializácii, napríklad diabetológovia, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sťažovateľa nebude mať kto ošetriť,“ opisuje možné dosahy Tulejová.

Aj župy sa snažia zachovať v regióne dostupnosť ambulantnej starostlivosti, preto sa s kontrolami a pokutami snažia nakladať „citlivo“, aby nemotivovali lekárov k rozviazaniu zmlúv so zdravotnými poisťovňami a prechodu do čisto súkromnej praxe, hradenej v plnom rozsahu pacientmi.