Dron ako nástroj zlodejov? V obci neďaleko Bratislavy sa sťažujú na večerné prelety nad súkromnými pozemkami

Malinovčanov varoval na sociálnej sieti vicestarosta a obecný poslanec Tomáš Čentéš. Dron zaznamenal krátko pred deviatou hodinou večer, keď lietal nad viacerými ulicami. I keď mohlo ísť podľa neho len o majiteľa zariadenia, ktorý nerešpektoval pravidlá, domnieva sa, že by dron mohol slúžiť na sondáž územia pre zlodejov.

Pohyb sa mu zdal podozrivý najmä preto, že si dron „vždy „oddýchol“ nad konkrétnou nehnuteľnosťou, pokukal a potom šiel ďalej“. „Takýto spôsob ovládania dronu nie je lege artis ani v prípade existujúceho povolenia,“ poznamenal Čentéš, ktorý je zároveň aj advokátom. Informáciu o preletoch vo večerných hodinách potvrdzovali v komentároch aj ďalší ľudia. Do diskusie sa pridali aj občania z vedľajších obcí, kde podľa opisu iný dron lietal desať až dvadsať metrov nad zemou.

Sťažnosti a upozornenia na drony nad súkromnými pozemkami nie sú v Malinove v poslednom období ojedinelé. Väčšinu z nich ľudia podľa Čentéša hlásia ústne – či už priamo na obecnom úrade, alebo počas debát v teréne, či na sociálnych sieťach. Nezanedbateľnej časti z nich podľa vicestarostu akákoľvek prítomnosť bezpilotného lietadla nad pozemkom prekáža, či už pre pocit straty súkromia, alebo ohrozenia ich bezpečia.

Zlodeji sú drzejší

Čentéš si myslí, že sa súvislosť medzi lietaním dronov a zlodejinami nedá vylúčiť. V krátkom čase predtým, ako k nejakej krádeži v Malinove došlo, totiž nad obcou zaznamenali prelety dronov.

„Predsa len, je to pre zlodejov zrejme pohodlnejšie, nenápadnejšie a účelnejšie, ako chodiť po obci a pozerať ľuďom od plotu do dvorov. Totiž, niektorí obyvatelia majú tendenciu každý prelet dronu ospravedlňovať tým, že určite o nič nejde a zľahčovať situáciu, ide však podľa nášho názoru síce o dobromyseľný, no čiastočne naivný pohľad. A práve tento pohľad môžu zlodeji využívať vo svoj prospech, pretože títo ľudia drony nehlásia,“ uviedol poslanec.

Zo skúseností hovorí, že medzi páchateľmi nevymizli ani staromódne praktiky. „Napríklad vieme o prípade, kedy sa o štvrtej ráno dvaja páni prešli jednou okrajovou ulicou, najprv zmapovali terén a keď vedeli, v ktorých dvoroch majú vonku bicykle, tak si páni o pol hodinu na to nerušene poslúžili. Paradoxne, týchto ľudí, čo pozerajú ľuďom do dvorov, by nám ako prví hlásili práve tí obyvatelia, ktorí podceňujú prítomnosť dronov,“ pokračoval Čentéš.

Poslanec hovorí, že k nelegálnemu obohacovaniu sa dochádza nielen v ich katastri, ale aj v susedstve. „Evidujeme krádeže nielen u nás v obci, ale aj v okolitých obciach, pričom týchto krádeží je nezanedbateľné množstvo. Zároveň evidujeme aj akoby istú zvýšenú „drzosť“ zo strany zlodejov, ktorí nemajú problém vykradnúť dom aj o tretej popoludní,“ priblížil.

Konkrétne išlo o prípad z konca poslednej zimy, kedy si sused všimol, že zlodeji vykrádali vedľajší dom o piatej popoludní. „Čiže, už neplatí, že sa treba mať na pozore najmä v noci, ale krádež hrozí v princípe v ktorejkoľvek časti dňa. Toto je určite zmena oproti stavu v minulosti. Navyše, z pohľadu ohrozenia bezpečnosti subjektívne evidujeme zvýšený nočný pohyb po obci a s tým spojené dôvodné podozrenia na užívanie drog nielen u nás, ale aj v okolitých obciach,“ priblížil ďalej.

Polícia evidenciu nevedenie

Na incidenty a výjazdy spojené s používaním dronov nad súkromnými pozemkami sme sa pýtali polície. Útvary v Bratislavskom kraji však takúto evidenciu nevedú.

„V prípade, že policajti zaznamenajú porušenie právnych predpisov, ktoré upravujú podmienky vykonania letu bezpilotného lietadla alebo bezpilotného leteckého systému v územnej pôsobnosti Bratislavského kraja, vec zadokumentujú a zistenia oznamujú Dopravnému úradu Slovenskej republiky, ktorý je príslušný na ďalšie konanie a prejednanie veci,“ uviedol pre Pravdu hovorca Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lukáš Pecek.

Čentéš si uvedomuje, že polícia má pre svoj personálny podstav zviazané ruky. Napriek tomu je podľa jeho slov vďačný všetkým príslušníkom zboru, ktorí ešte slúžia republike a jej obyvateľom.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že na niekoľko desiatok tisíc obyvateľov v týchto obciach, ktoré sú v podstate predmestím Bratislavy a ide tak o územie, v ktorom žije množstvo majetných ľudí, ktorým je čo ukradnúť, je viac-menej iba jedna hliadka štátnej polície, ktorá je v službe. Tam potom o nejakej hlbšej systémovej spolupráci ťažko hovoriť, nakoľko štátna polícia nemá na to potrebné personálne kapacity,“ skonštatoval. Aj to je jedným z dôvodov, pre ktorý so susedným Zálesím a Mostom pri Bratislave pripravujú projekt spoločnej obecnej polície.

Aké prostriedky má teda obec, aby chránila súkromný majetok ľudí? Kompetencie sú v tomto smere obmedzené. Podľa Čentéša má Malinovo len jednu možnosť – rovnako ako iné samosprávy, a to žiadať štátne orgány, aby vymáhali dodržiavanie zákonných a podzákonných predpisov, ktoré regulujú pohyb dronov nad územím obce.

„Pracujeme na tom, aby sme zintenzívnili komunikáciu so štátnymi úradmi a spoločným postupom dosiahli čo najlepšie výsledky. Samozrejme, potom je na mieste robiť osvetu širokej verejnosti zo strany obecného úradu, aby si ľudia všímali svoje okolie, neboli k nemu ľahostajní a hlásili výskyt dronov obecnému úradu, aby sme my mohli tieto informácie posúvať ďalej štátnym orgánom a polícii,“ dodal vicestarosta.

Pilot dronu: Netreba mať obavy

Profesionálny pilot dronu Richard Raymann podotýka, že bezpilotné lietadlá majú rôzne využitia, a ak lietajú nad súkromnými pozemkami, nemusí ísť nutne o sondáž zlodeja. Pre mnohých je dron pracovný nástroj. Či už ide o kreatívny priemysel a tvorbu fotografií a videí, alebo sa využíva aj na termovízie, inšpekcie a lidarové skeny na meranie nadmorskej výšky objektov. „Myslím si, že nemusia mať obavy, ak im reálne nemiznú veci alebo im ten dron nerobí škodu, a nepoznám nikoho, kto by sondoval cudzie pozemky. To, že vidia dron nad sebou, neznamená, že by niekto chcel niečo vykradnúť,“ poznamenal.

V teréne sa sám často stretáva s názormi, že niekoho sleduje, špehuje alebo robí niečo zlé. „Rozumiem citlivosti tejto situácie, ale ak majú ľudia obavy, nech skúsia lokalizovať dronistu alebo zavolať políciu – 158 – a tá ho nájde a preverí. Dnes už Policajný zbor má k dispozícii antidronový systém a vie relatívne rýchlo lokalizovať dron aj polohu dronistu,“ ponúkol riešenie.

Podľa Raymanna sa treba pripraviť na to, že dronov bude v budúcnosti omnoho viac. Pribudnú nielen komerčné, ale aj záchranné a doručovacie. „V 99 percentách prípadov určite nemusia mať strach. Drony sú dnes veľmi spoľahlivé, majú navádzacie systémy a sú bezpečné,“ ubezpečil.

Na druhej strane, aj samotní dronisti majú veľa negatívnych skúseností. „Stáva sa to často, bohužiaľ. Keď ľudia vidia dron, vedia byť agresívni. Zavolanie polície je asi ten najlepší variant. Boli rôzne konflikty, krízové situácie, hádzali kamene, boli aj poškodenia na dronoch, takže mali sme aj zlé situácie,“ opísal.

Lietať nad súkromnými pozemkami môžu

Ak si zariadenie kúpite alebo ho dostanete ako darček, k legálnemu používaniu chýba ešte niekoľko krokov. Každý prevádzkovateľ dronu od hmotnosti 250 gramov alebo dronu, ktorý má kameru, musí byť registrovaný ako takzvaný prevádzkovateľ UAV (z angl. Unmanned Aircraft Vehicle). Pilot musí byť tiež držiteľom príslušného preukazu spôsobilosti.

Každý vzlet nie je potrebné hlásiť. Ako spresnila hovorkyňa Dopravného úradu Michaela Vozárová, povinnosť sa týka iba lietania v riadenom vzdušnom priestore, napríklad v okolí letísk, ďalej v zemepisných oblastiach alebo ak to vyplýva ako povinnosť z prevádzkového povolenia.

Ako je to teda s preletmi nad rodinnými domami? Zakázané to nie je. „Ak má dronista povolenie (pre lietanie v BA je potrebné povolenie v osobitnej kategórii Specific), má zaregistrovaný a poistený dron so všetkými bezpečnostnými prvkami ako FTS systém, padák, lieta na VLOS, komunikuje s vežou, tak môže prelietavať aj súkromné pozemky. Povolenie na vzlet nám dávajú Letecké prevádzkové služby (LPS) – teda v BA veža M. R. Štefánika, s ktorou môžeme prelietavať územie do 120 m nad zemou,“ vysvetlil pilot.

„Tým, že majiteľ pozemku nevlastní vzdušný priestor nad ním, je možné prelietavať aj klasické súkromné pozemky (inak by sa nedalo lietať). Samozrejme, je ale potrebné dbať na GDPR a nefotiť ľudí, ŠPZ a pod. Prelietavanie nad cudzími pozemkami je bežná a normálna vec. Prelietavajú aj vrtuľníky,“ priblížil. Ak potrebujú nafotiť nejaký pozemok z uhla, tak prirodzene lietajú nad všetkými pozemkami v jeho tesnom okolí. „Následne už je na každom dronistovi, či si tie priľahlé pozemky obehne a dá im info o lietaní – nie je to ale jeho povinnosťou,“ doplnil.

Raymannove slová potvrdila aj Vozárová. Pravidlá lietania v civilnom letectve nezakazujú takýto let. Navyše, letecký zákon neupravuje vytváranie videozáznamov či audiozáznamov pomocou bezpilotných lietadiel. Definovaný nie je ani konkrétny účel, ani podmienky spracovania osobných údajov.

„Pre súkromných prevádzkovateľov však platia všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov, môžu vytvárať záznamy vo verejnom priestore, ale ak začnú snímať osoby, alebo snímať na súkromnom pozemku, musia sa riadiť pravidlami v tejto oblasti. GDPR je všeobecnou právnou úpravou a konkrétnym spôsobom neupravuje prevádzku bezpilotných lietadiel,“ vysvetlila hovorkyňa.

Ako doplnila, predpis len vo všeobecnosti upravuje základné pravidlá spracovania osobných údajov, transparentnosť, zabezpečenie týchto dát, upravuje práva konkrétnych osôb a minimalizáciu, teda zhromažďovanie len tých dát, ktoré sú naozaj nevyhnutné. „Pokiaľ ide o štátne inštitúcie, je potrebné mať oporu v zákone, musí byť definovaný účel, za akých podmienok, posúdenie vplyvov na ochranu osobných údajov v komplexnej analýze rizík,“ dodala.

Ako si overiť dron

Suma sumárum, drony môžu v otvorenej kategórii prevádzky (hobby piloti a pod.) do výšky 120 metrov nad terénom lietať 24 hodín denne. „Výnimku tvoria zemepisné oblasti publikované v zmysle leteckého zákona ktoré majú určené pravidlá a prípadné obmedzenia lietania,“ doplnila.

Zakázané nie je ani lietanie v noci, no i tu musí majiteľ spĺňať pravidlá. Ak s ním chce brázdiť po zotmení vzdušný priestor, musí byť vybavený blikajúcim zeleným svetlom.

Na druhej strane sú citlivé zóny, cez ktoré sa prelietavať nesmie. Ide o pozemky ministerstva obrany, rafinérií, väzníc alebo jadrových elektrární. Rezort obrany zaviedol minulý mesiac do praxe oficiálne geografické zóny, takzvané geozóny pre prevádzku bezpilotných lietadiel.

„Geo-zóny sú presne definované zemepisné oblasti, v ktorých platia špecifické pravidlá pre prevádzku dronov, obmedzenia, zákazy alebo povinnosť koordinácie s príslušnými orgánmi. Ich hlavným účelom je chrániť citlivé vojenské lokality pred neautorizovanou civilnou prevádzkou, predchádzať incidentom a zabezpečiť nerušený priebeh výcviku či operačných činností Ozbrojených síl SR,“ informovalo v júni ministerstvo.

Ako vyplýva z odpovedí Dopravného úradu, overiť si, či je bezpilotné lietadlo registrované a jeho majiteľ s ním môže lietať, nie je celkom jednoduché. „Register UAV je neverejný, informácie z neho sú dostupné iba v zmysle platného leteckého zákona,“ uviedla hovorkyňa úradu Michaela Vozárová. Podľa profesionálneho dronistu je to však možné – cez aplikácie.

„Napríklad Drone Scanner, pomocou ktorého je možné lokalizovať dronistu – ak má v drone zapnutý Remote ID, teda jeho „poznávaciu značku“, a následne ísť za ním a vypýtať si povolenia na lietanie s dronom. V prípade neistoty platí znova – volať 158,“ odporúča Raymann.

Ak majiteľ dronu lieta bez povolenia, môže ho postihnúť sankcia. „Priestupky a tresty sú definované v leteckom zákone, zahŕňajú napr. finančné pokuty, možnosť odobratia dokladov a povolení, zákaz činnosti, a podobne,“ priblížila Vozárová. Zodpovedá teda počet registrovaných vlastníkov dronov s dronmi, ktoré sú v obehu? „Dopravný úrad vedie register a má informáciu o počte zaregistrovaných prevádzkovateľov UAV v SR. Predpokladaný počet vlastníkov /navýšený o neregistrovaných prevádzkovateľov/ je vyšší,“ uviedla.