Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kríza vzdelávania. Drucker pomenoval najvážnejší problém slovenských škôl
Najvážnejším problémom slovenských škôl je nízka úroveň učenia, keď učiteľ hovorí a žiak pasívne počúva. Ukázala to Správa o stave výchovy a vzdelávania za minulý školský rok. Predstavila ju Štátna školská inšpekcia (ŠŠI). Jej výsledky poukazujú aj na nedostatky v riadení škôl. Na tlačovej konferencii o tom informovali minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
„Najslabším článkom je samotné učenie sa žiakov na vyučovacích hodinách. Iba na každej druhej základnej škole, ktorú sme monitorovali, prebiehal vyučovací proces v aktívnej podobe. To znamená, že žiaci sa na hodine niečo učili, neboli pasívnymi prijímateľmi jednotlivých informácií, ktoré učiteľ na hodinu priniesol,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Nedostatky v riadení škôl podľa nej súvisia s tým, že riaditelia sú preťažení administratívnou prácou a na pedagogické riadenie im ostáva menej času.
Video
V školách bez mobilov - Tomáš Drucker
Zdroj:
ta3
Minister zdôraznil, že správa jednoznačne potvrdzuje potrebu zavedenia kurikulárnej reformy, ktorá sa zameriava na rozvoj zručnosti namiesto doterajšieho spôsobu vyučovania formou výkladu. „Správa ukazuje, v čom sú žiaci pomerne silní, a to je memorovanie a v čom sú výrazne slabí, a to je kreatívne myslenie,“ doplnil. Pozornosť upriamil aj na ďalšie zmeny, v ktorých je podľa neho potrebné kontinuálne pokračovať ako optimalizácia siete stredných škôl či budovanie kvalitnej siete predprimárneho vzdelávania. Spomenul aj prípravu opatrení na zníženie administratívnej záťaže riaditeľov.
Zo správy taktiež vyplýva, že bádateľsky orientované vyučovanie sa využíva minimálne, hoci mnohé školy na to podľa hlavnej školskej inšpektorky majú potrebné vybavenie. Celková úroveň rozvoja poznávacích kompetencií žiakov ZŠ je podľa nej priemerná, a to len na úrovni 47 percent. Situácia je podľa správy obzvlášť kritická v prípade žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. V školách s vyšším podielom takýchto žiakov (nad 60 percent), je podľa Štofkovej Dianovskej celková úroveň učenia sa len vo výške 36 percent, kým v ostatných školách je to v priemere 60 percent.
ŠŠI predchádzajúci rok vykonala vyše 1000 inšpekcií, a to najmä v materských, základných a stredných školách. Monitorovala pritom vyše 6500 vyučovacích hodín.
Kompletne spracované zistenia sú zverejnené v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR za školský rok 2023/2024.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.