Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie. Plénum odmietlo novelu Ústavy z dielne matovičovcov

„Cieľom novelizácie Ústavy SR bolo posilnenie práva občanov SR zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v NR SR nechráni verejný záujem, ale vlastné záujmy a záujmy finančných skupín,“ skonštatovali predkladatelia.

Poukázali na to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom.

Navrhovali preto, aby ústava občanom priznala právo, aby mohli v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.

Mechanizmus „trestania“ prešľapov nebude

Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa nebude novelizovať. Parlament v utorok nepodporil novelu zákona z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.

Navrhovali zaviesť mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Opoziční poslanci pripomenuli, že v minulosti bolo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, no všetky skončili neúspešne.

Predkladatelia navrhovali upraviť rozsah zodpovednosti a spôsob, akým možno uplatniť nárok na náhradu škody. Chceli tiež ustanoviť, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán.

Na základe novely by mohol v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy na uplatnenie práva na náhradu škody konať generálny prokurátor, a konať by mohol ex offo.

Poslanci odmietli novely z dielne SaS

Poslanci Národnej rady odmietli v utorkovom rokovaní novely z dielne SaS. Plénum nepodporilo návrh novely Civilného sporového poriadku ani novelu zákona o prokuratúre.

Poslanci za SaS chceli novelou Civilného sporového poriadku dosiahnuť to, aby zákon výslovne uvádzal, že súdny zmier je možné schváliť iba v situáciách, keď to pripúšťa „povaha veci“.

Zmenou Civilného sporového poriadku chceli novelizovať aj zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a zákon o pamäti národa.

Navrhovali tiež, aby sa pri súdnom zmieri neupínalo len na preventívnu súdnu kontrolu jeho súladu so „všeobecne záväznými právnymi predpismi“, ale aby sa pripustila aj možnosť kontroly súladu po jeho schválení. Chceli, aby zmiery nebolo možné uzatvárať v situáciách, keď by išlo o rozpor so zákonom o pamäti národa.

Novelou zákona o prokuratúre chcela SaS zaviesť prideľovanie vecí náhodným výberom schválených generálnou prokuratúrou tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a aby bolo zabezpečené rovnomerné zaťaženie prokurátorov.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem