Deti ako korisť. Obchod s bielym mäsom často prebieha so súhlasom rodičov, najmladšia obeť má len osem rokov

Štatistiky, ktoré sa nečítajú ľahko, hovoria, že obeťami obchodovania s bielym mäsom sa na Slovensku vlani stalo 58 ľudí, z toho bolo 35 žien a 23 mužov. Medzi ženskými obeťami je pomerne vysoké číslo detí. Celkovo ich bolo desať, no realita môže byť iná. Štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Kralovič hovorí, že oficiálne nahlásení môžu byť len špičkou ľadovca.

„Pri detských obetiach je veľmi časté, že rodič alebo niekto z blízkej rodiny je práve ten, kto to dieťa zobchoduje,“ povedala pre Pravdu Soňa Grauzlová, ktorá je riaditeľkou Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality. Často konanie rodičov schvaľuje aj okolitá komunita. Medzi detskými obeťami boli vlani len dievčatá a najmladšie malo len osem rokov. K utajeniu obchodovania s ľuďmi, ktoré je trestným činom, napomáha strach obetí a veľakrát aj nedostatok dôkazov, ktoré by obchodníkov s ľuďmi usvedčili. Pri detských obetiach je veľmi časté nielen sexuálne vykorisťovanie, ale aj alebo aj nútené sobáše.

Obchodujú s vlastnými deťmi

Na svojom poslednom zasadnutí schválila vláda odborníkov v stredu Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 – 2028. Bližšie popisuje, že detské obete boli v známych prípadoch nútene poskytovať sexuálne služby v bytoch a domoch svojich rodičov, na autobusovej stanici, ale aj v autách klientov.

„V prípade evidovanom v roku 2021 boli tri z detských obetí páchateľkou – vlastnou sestrou nútené k účasti na dohodnutých stretnutiach páchateľky s klientmi v ich motorových vozidlách, prinútené pozerať sa na poskytovanie sexuálnych služieb páchateľkou, strpieť dotyky klientov v oblasti hrudníka a hornej časti tela od klientov, ako sa aj podieľať na manuálnom sexuálnom uspokojovaní klientov. Tieto detské obete boli iba vo veku 13 – 17 rokov,“ uvádza vláda v programe s odvolaním na centrum boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Počet detských obetí, ktoré využili na sexuálne vykorisťovanie rastie. Spôsobuje to, že aj zlá finančná situácia páchateľov, v tomto prípade rodičov alebo príbuzných, ktorí sa neštítia obchodovať svoje vlastné deti. „Doposiaľ najvyšší podiel detských obetí sme zaznamenali počas pandémie COVID-19. V roku 2020 predstavoval štvrtinu všetkých identifikovaných obetí a v roku 2021 to bola až tretina identifikovaných obetí,“ píše sa ďalej v dokumente.

Ako sa stali obeťami? Príbehy sa opakujú

Väčšina prípadov sa začína podobne. „Dospelá osoba reaguje na výnimočnú pracovnú ponuku, na niečo, čo sa už nebude opakovať,“ priblížila Grauzlová scenár. Ten sa opakuje aj v ďalšom dejstve. Páchateľ lanári potenciálne obete na to, že k práci v zahraničí nepotrebuje poznať cudzí jazyk ani mať vzdelanie a dostane veľký zárobok. Obeť potom pod tlakom rýchleho konania dostane do časovej tiesne.

„Častým znakom býva, že do tej situácie ho dostáva niekto koho pozná. Nie je to cudzí človek,“ opísala Grauzlová. V prípade, že si obeť informácie nepreverí, ocitne sa v cudzom prostredí bez možnosti dovolať sa pomoci. Odporúča si podobne znejúce pracovné ponuky vždy preverovať a požadovať písomnú pracovnú zmluvu.

Obchod s ľuďmi je jeden z najvýnosnejších

Zneužívanie ľudí na sexuálne či pracovné vykorisťovanie je jedným z troch najvýnosnejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich druhov organizovaného zločinu. V záujme páchateľov nie sú len najmladší, vyberajú si z rôznych vekových skupín. Čo však majú obete spoločné je to, že sú poznačené na celý život.

Na obchod so sexom zneužívajú zväčšia mladé ženy a na nútené žobranie si vyberajú seniorov aj ľudí, ktorých zdravotný hendikep vyvolá súcit a majú tak väčšiu šancu s natiahnutými rukami uspieť. Zraniteľnou skupinou pri pracovnom vykorisťovaní sú zase muži v mladom veku. Často pochádzajú z ekonomicky slabších regiónov, zo zlého sociálneho prostredia alebo marginalizovaných skupín.

Hoci sú obete zväčša z chudobných regiónov, hlavná časť kampane prebieha v hlavnom meste, kde sa rozsvieti prezidentský palác, a tiež v komerčnej sieti kín Cinemax v rámci celého Slovenska a na sociálnych sieťach. Na otázku Pravdy, či kampaň prebieha aj v obciach s rómskymi osadami, Grauzlová odpovedala, že sa na ne každoročne zameriavajú v spolupráci s mimovládnymi organizáciami vrátane Slovenskej katolíckej charity.

„Obeťami obchodovania s ľuďmi sa stávajú aj cudzinci, ktorí majú nevyriešený pobytový status, ale aj drogovo závislí ľudia alebo deti, ktoré vyjdú z detských domovov,“ menovala ďalej Grauzlová. Kriminálne gangy nevykorisťujú obete len sexuálne, ale aj ako lacnú pracovnú silu, nútia ich kradnúť, pašovať ručné zbrane alebo predávať drogy. Slovenskej polícii sa v spolupráci s policajtmi z Anglicka podarilo v roku 2019 rozbiť takýto gang Slovákov, ktorý zotročoval ľudí.

Situáciu na území Slovenska podchytilo hneď na začiatku intenzívnymi preventívnymi praktikami ministerstvo vnútra. „Napriek tomu bolo pár prípadov podozrení, ktoré preveroval špecializovaný útvar v rámci Prezídia policajného zboru, ktorým je Národná jednotka proti nelegálnej migrácii. Podozrení bolo približne 35–40 prípadov,“ priblížila Grauzlová. Žiadne sa však nepotvrdilo.

Silnej migračnej vlne čelí Slovensko opäť. Prestupnou stanicou sa stalo, pre migrantov zo Sýrie či Turecka. Pre takmer všetkých z nich je Slovensko len miestom, kde sa dočasne zložia a potom smerujú do Nemecka alebo Švajčiarska. Robia osvetu aj medzi nimi? Ako povedala Grauzlová, o hrozne obchodovania s ľuďmi rozširujú povedomie pracovníci prvého kontaktu. Podnety polícia v tejto súvislosti neeviduje.