Prečo démonizujeme mimovládky? A ako zlepšiť občiansku spoločnosť?
Zahraniční agenti, Sorosove bábky, mimovládkam ani cent… V predvolebnej kampani rezonuje aj boj proti občianskej spoločnosti. A to aj napriek tomu, že ich pozitívny prínos pre spoločnosť je nespochybniteľný. Čo s tým?
Prečo démonizujeme mimovládny sektor? Prekáža nám samotná podstata demokracie a právneho štátu? Kolektívy občanov by vôbec nemali vstupovať do verejnej diskusie a presadzovať svoje argumenty? Či len tie, s ktorými súhlasíme?
Zapojte sa do diskusie a nájdime vzájomné porozumenie pri téme, ktorá sa týka nás všetkých.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Prečo sa pýtame?
Občianska spoločnosť je chrbticou demokracie. Neziskové organizácie, občianske združenia a nadácie podporujú vzdelávanie, starajú sa o pacientov, ochraňujú životné prostredie, kontrolujú politikov a dohliadajú na stav právneho štátu. A to je len špička ľadovca.
Prieskum z roku 2019 nám však ukázal, že až 30% populácie mimovládnym organizáciám nedôveruje (15% sa nevedelo vyjadriť). Respondenti ako hlavné dôvody uvádzali netransparentnosť (15%), manipuláciu a polarizáciu spoločnosti (13%), prospechárstvo (12%), podvody (12%) či neinformovanosť (10%). Sú však tieto výhrady dôvodom na okliešťovanie činnosti celého občianskeho sektora?
Aj mimovládne organizácie musia dodržiavať zákon, ktorý platí pre všetkých. Máme pocit, že súčasný systém kontroly je nedostatočný?
Zrušme len tie „politické” (?!)
Plejáda činností mimovládnych organizácií a ich prínosov pre spoločnosť je pestrá. Azda aj preto oponenti občianskeho sektora argumentujú, že problém je len v „politických mimovládkach”. Len tie treba „skrotiť”, lebo presadzujú hodnoty, s ktorými sa zrejme nestotožňujú. Kde však ležia hranice politiky v demokratickej spoločnosti? A ako ich rozlíšiť, ak nám aj predošlá diskusia ukázala zhodu na tom, že „politika je všade okolo nás”?
Medzi základné charakteristiky mimovládnej neziskovej organizácie patrí: formálna štruktúra, neštátny charakter, nesledovanie zisku, nezávislosť a dobrovoľnícky charakter. Akademici do kritérií zaraďujú aj nepolitickosť. Tá však hovorí len o tom, že ich cieľom nie je združovať kandidátov na politické miesta. Presnejšie by tak malo ísť o kritérium nestraníckosti. Už len preto, že aj apolitickosť je politickým postojom.
Duchom pluralitnej demokracie je princíp slobodnej súťaže názorov vo verejnej diskusii. Všetci občania majú právo sa združovať a presadzovať svoje videnie usporiadania spoločnosti a riešenia spoločných problémov. Samozrejme teda pokým nepresadzujú napríklad nenávisť či okliešťovanie ľudských práv. Napriek tomu kritici mimovládnych organizácii hovoria o manipulácii, ovplyvňovaní či vymývaní mozgov. To, že aj ich kritika je súčasťou dôležitej slobodnej súťaže názorov, opomínajú.
Nie je preto boj proti politickým mimovládkam proti duchu demokratickej spoločnosti? Skutočne chceme obmedzovať politickú činnosť občanov a ich zapájanie sa do verejnej diskusie? Nie je celé kádrovanie organizácií na politické a nepolitické irelevantné?
Čo s tým?
Ako všetky spoločenské oblasti aj mimovládny sektor trpí svojimi nedostatkami. Ako vieme teda spoločne zlepšiť životaschopnosť a zvýšiť prínos občianskej spoločnosti? Ako prinavrátiť dôveru?
Je to otázka transparentného a viaczdrojového financovania? Lepšej komunikácie a vzdelávania občanov? Či intenzívnejšej spolupráce?
A skutočne je facka lepšia ako pomoc?
Zapojte sa do diskusie!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
Súvisiace články
Domáce | pred 3 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.