Spravodlivý mier je pre nás mýtus. Aký mier teda chceme?
Všetci chceme mier, no jeho kontúry sú nejasné. Spravodlivý mier považujeme za mýtus, pričom sa zhodujeme, že agresor by nemal ostať nepotrestaný. Akú formu mieru by sme teda mali presadzovať?
Aktuálna DEMDIS diskusia nám ukazuje, že túžba po mieri je jednotiacim motívom pre nás všetkých. Konsenzus sa ukazuje v silnej potrebe mierového dialógu, ktorý majú začať obe strany. Až 79% hlasujúcich verí, že Rusko by malo vstúpiť do mierového dialógu a 75% osôb súhlasí, že žiadna krajina by nemala zasahovať do vecí druhej a prekračovať hranice bez súhlasu. Je mier procesom, ktorý sa musíme snažiť budovať? Aké sú charakteristiky mieru, ktorý si prajeme?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime zhodu na podobách mierového usporiadania vzťahov našich východných susedov.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a budete zoskupení v názorových skupinách.
Ďakujeme, že diskutujete slušne!
Kto sa zapojil?
Do diskusie o mieri sa zapojil rekordný počet – 865 diskutujúcich. Diskusia zároveň odhalila dve základné názorové skupiny, A a B. Skupinu A definuje podpora Ukrajine a odsúdenie ruskej vojenskej agresie. V skupine A si až 97% myslí, že Rusko je agresor a Ukrajine treba pomáhať. Pričom až 90% nesúhlasí s tým, aby sa Ukrajina vzdala územia s cieľom udržať mier.
Skupinu B definuje odpor voči NATO a USA. Až 75% osôb zo skupiny B si myslí, že príčinou vojny na Ukrajine je nenásytnosť USA a NATO. A takisto 84% si myslí, že NATO porušuje geopolitickú rovnováhu. Väčšina hlasujúcich v skupine B (75%) súhlasí s výrokom, že mier bude za 24 hodín, ak USA nebudú podporovať vojnu na Ukrajine a zrušia svoje základne v Európe.
Sme schopní nájsť konsenzus na definičných znakoch ideálneho mieru?
Udržateľnosť verzus spravodlivosť?
Požiadavku udržateľnosti v istom zmysle môžeme chápať ako stabilizačný prvok pre spoločnosť. Z prebiehajúcej diskusie vyplýva, že zatiaľ 65% verí, že udržateľným nie je mier, pri ktorom žijeme v neustálom strachu z agresora. Z diskusie tiež vyplýva konsenzus, že udržateľnosť mieru je závislá od zvyšovania ekonomických vzťahov a obchodu.
Mierna neistota panuje v tom, ako definujeme spravodlivosť mieru. Na jednej strane veríme, že spravodlivý mier je mýtus a vždy bude jedna strana, ktorá bude nespokojná, na druhej strane s výrokom, že v spravodlivom mieri by mal byť agresor potrestaný, súhlasí až 65%.
Stáva sa pre nás spravodlivosť neuchopiteľnou kvalitou mieru? Ako úlohu zohráva zodpovednosť za vojnové ťaženia?
Neutralita mierových rokovaní
Jedným z cieľov diskusie bolo zistiť, ako spoločnosť vníma možnosti medzinárodného spoločenstva vytvoriť priestor pre mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Pomerne silný konsenzus (71%) sa ukazuje aj na tom, že aj štát, ktorý odsúdil agresora, môže viesť mierové rokovania, ak je schopný udržať diplomatické vzťahy a neutralita štátu nie je dotknutá, ak poskytne humanitárnu pomoc.
Nejasné stále zostávajú otázky vojnových reparácií a prísnosti postihu agresora.
O projekte
Diskusiu zastrešuje občianske združenie DEMDIS, ktorého mediálnym partnerom je denník Pravda. Cieľom spolupráce je zapájanie širokej verejnosti do slušnej diskusie a nachádzanie konsenzu v rozdelenej spoločnosti.
Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike nájdete na tomto linku. Report z diskusie môžete sledovať live tu.
Súvisiace články
Domáce | pred 3 rokmi
Prečo (ne)podporujeme Ukrajinu? (Výsledky diskusie)
Domáce
|
pred 3 rokmi
|
19
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.