Liberáli vs. konzervatívci. Je možná aj slušná symbióza? A čo s tým hnevom?
Štvanie zo strany politikov, sociálne siete či zhoršujúca sa ekonomická situácia. Diskusia medzi dvomi tábormi ukázala, že najmä to považujeme za hlavné príčiny narastajúcej nenávisti.
Na akých ďalších riešeniach sme sa napriek odlišným postojom dokázali zhodnúť? A čo ďalej s tým hnevom?
Vyjadrite svoj názor v pokračovaní diskusie o probléme narastajúcej nevraživosti. Ďakujeme, že diskutujete slušne!
Kto sa zapojil?
Do diskusie sa zapojili liberálne aj konzervatívne zmýšľajúci ľudia. V širšom spoločenskom kontexte zrejme nejde o najvýpovednejšie nálepky. No vzhľadom na ich zaužívanosť ich v tomto reporte používame pre účelnejšiu a zrozumiteľnejšiu definíciu názorových skupín – A a B. Okrem toho diskusia naznačuje, že zúčastnení nepovažujú liberalizmus a konzervativizmus za protipóly.
Liberálnejšie nastavená skupina A si myslí, že „narastajúca nenávisť v spoločnosti je už neznesiteľná a mali by sme konať”. Zodpovední sú najmä tí, ktorí dehonestujú a odsudzujú LGBTI+ ľudí. Riešenie vidia aj v nepodporovaní politikov, ktorí si svoju kampaň stavajú na nenávisti voči sexuálnym menšinám.
Väčšina členov skupiny B sa považuje za konzervatívcov, ktorí si myslia, že „miera nenávisti u Slovákov je v rámci normy". Na strane druhej si však myslia, že obeťou nenávistnej kampane sa dnes stávajú aj sami konzervatívci. Okrem toho sa stotožňujú s tým, že by sme „nemali uplatňovať kolektívnu vinu za zhoršujúcu sa spoločenskú atmosféru”.
Rozpor nie je v hodnotách
Vzájomná diskusia opäť ukazuje, že príčina konfliktu nie je až tak v hodnotách, ale skôr v tom, ako ich realizovať. Ukazuje to napríklad zhoda na tom, že „ľudia by si mali byť rovní vo svojich právach a povinnostiach. Teda aj v dôstojnosti". Okrem toho spoločne uznávame princíp „Ži a nechaj žiť!„. V novších komentároch sa črtá zhoda aj vo viere „v zdravú symbiózu liberálnych a konzervatívnych hodnôt“. Čo si myslíte vy? Je skutočne problém v rôznych hodnotách?
Slušná diskusia riešením
V čom teda vidíme problém? Oba tábory si zhodne myslia, že za „narastajúcu nenávisť môžu aj sociálne siete", ktoré nás uzatváraním v bublinách radikalizujú. Svoj podiel viny na tom majú aj politici, ktorí vytvárajú konflikty a hľadajú vinníkov. Nezanedbateľným faktorom je aj „zhoršujúca sa ekonomická situácia občanov".
Kľúčové riešenie zhodne vidíme v kultivovanej diskusii bez vzájomného hanlivého nálepkovania. Práve tá je základným predpokladom riešenia akýchkoľvek konfliktov. Azda aj preto si zhodne myslíme, že v slušnej diskusii by sme nemali tolerovať nenávistné prejavy voči komukoľvek (teda ani voči LGBTI+ ľuďom, ani voči konzervatívcom).
Diskusia takisto ukázala jednoznačný konsenzus na tom, že by sme nemali hádzať ľudí do jedného vreca. Práve to totiž prispieva k narastajúcej nevraživosti. K tomu až 75 % diskutujúcich tvrdí, že im prekáža, ak ich niekto „nálepkuje a dehonestuje". Riešenia sú na stole, už len sa ich chopiť.
Čo si myslíte vy?
Existujú podľa vás aj iné riešenia narastajúcej nenávisti? Kedy je nenávisť opodstatnená? A kedy prispieva len úpadku kvality nášho diskurzu?
Priebežné výsledky diskusie sú len výňatkom konsenzuálnych názorov z diskusie. Kompletný Polis report môžete sledovať v reálnom čase na tomto linku.
O projekte
Diskusiu zastrešuje občianske združenie DEMDIS, ktorého mediálnym partnerom je denník Pravda. Cieľom spolupráce je zapájanie širokej verejnosti do slušnej diskusie a nachádzanie konsenzu v polarizovanej spoločnosti.
Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Ako funguje diskusia cez Polis zas na tomto linku.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.