Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Slovenskú ambasádu v Kyjeve evakuovali, vláda dala ruským diplomatom stopku
Slovenskú ambasádu v ukrajinskom Kyjeve sa rozhodli evakuovať. Informoval o tom minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) pred stredajším rokovaním vlády. Konvoj už smeruje podľa jeho slov na Slovensko.
Ozbrojený muž stojí vedľa vrakov ruských vojenských vozidiel v meste Buča na západ od Kyjeva počas šiesteho dňa ruskej invázie na Ukrajine v utorok 1. marca 2022
Korčok ozrejmil, že rozhodnutie o evakuácii zastupiteľského úradu v Kyjeve prišlo po zhodnotení situácie s našimi bezpečnostnými zložkami, čakalo sa na vhodnú bezpečnostnú situáciu. Diplomatický konvoj má tvoriť desať áut a 26 osôb. „Momentálne najkratšou cestou smerujú na Slovensko,“ uviedol s tým, že sú v ňom aj cudzí štátni príslušníci, novinári z Británie, Nemecka, ale aj občania Ukrajiny a deti. Rezort podľa jeho slov ďalej situáciu na Ukrajine sleduje, no ostáva neprehľadná. Nechcel špekulovať, či ruské vojská úplne obkľúčia Kyjev a znemožnia odchod civilistov z mesta.
VIDEO: Korčok: Rozhodnutie o evakuácii zastupiteľského úradu v Kyjeve prišlo po zhodnotení situácie s našimi bezpečnostnými zložkami, čakalo sa na vhodnú bezpečnostnú situáciu.
Video
Stopka pre diplomatov
Vláda na svojom rokovaní zase rozhodla o dočasnom pozastavení dohody medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o bezvízových cestách držiteľov diplomatických pasov alebo služobných pasov. Minister Korčok má o tomto rozhodnutí informovať Rusko diplomatickou cestou.
Korčok uviedol, že ide o krok koordinovaný s ostatnými štátmi Európskej únie. Znamená to teda, že držitelia diplomatických pasov Ruskej federácie si budú musieť žiadať o víza. „Budú sa znova vydávať víza a zruší sa bezvízový styk,“ ozrejmil. Priznal, že na stole je aj možnosť vyhostenia ruských diplomatov, no zatiaľ k tomu krajiny nepristúpili. Podstatné sú podľa jeho slov teraz najmä kroky v podobe ekonomických sankcií.
Vláda o tom rozhodla v reakcii na „závažné porušenie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd Ruskou federáciou, ktorým sa ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“. Cieľom je tiež zachovanie jednotného postupu európskych štátov aj vo vzťahu k už prijatému rozhodnutiu Rady EÚ. Rada ešte 25. februára rozhodla o čiastočnom pozastavení uplatňovania Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz občanom EÚ a Ruskej federácie.
Dohodu, ktorá sa podľa rozhodnutia vlády pozastaví, má Slovenská republika uzavretú s Ruskom od decembra 2000.
Úspech len ak zložia zbrane
Korčok uviedol, že rokovania zástupcov Ukrajiny a Ruska môžu byť úspešné len vtedy, keď Ruská federácia zastaví vojenskú operáciu. „Žiadne politické dohody nie je možné dosiahnuť v situácii, ak počas nich prebieha vojenská agresia,“ podčiarkol. Podporuje požiadavky Ukrajiny, aby sa Rusko okamžite stiahlo z územia suverénnej Ukrajiny.
Korčok rozumie aj požiadavke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na vstup jeho krajiny do Európskej únie. Podotkol však, že stať sa plnou súčasťou Únie a jej vnútorného trhu sa nedá len politickým rozhodnutím. „Viem si predstaviť hľadať formu členstva v politickom zmysle, ale nedá sa predbehnúť plnoprávne členstvo len takýmto rozhodnutím. Politicky stojíme za takouto úvahou. Každý však musí byť schopný fungovať v EÚ, Ukrajina potrebuje na toto čas. Niet sporu, že aj tým, ako Ukrajina bráni svoju vlasť, svoje hodnoty a bráni aj nás, patrí do EÚ,“ uzavrel.
Milióny litrov paliva
Vláda tiež na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) Ukrajine odklepla darovanie 10 miliónov litrov motorovej nafty a 2,4 milióna litrov leteckého paliva.
„V záujme materiálnej pripravenosti a pomoci vzhľadom na situáciu na Ukrajine je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo paliva. Ukladá sa tak úloha podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva zabezpečiť 10 miliónov litrov motorovej nafty a 2,4 milióna litrov leteckého paliva a súčasne ich darovať Ukrajine,“ konštatuje sa v materiáli.
Sulík po rokovaní vlády skonštatoval, že Slovensko nie je jediný štát, ktorý takéto niečo robí. „Tá pomoc je čoraz viac koordinovaná v rámci EÚ, aj z nejakého fondu preplácaná, čiže očakávam, že aj toto bude neskôr preplatené,“ podotkol.
Priblížil, že palivá odchádzajú zo Slovnaftu a budú prečerpané do cisterien, ktoré sú na širokom rozchode buď v Dobrej, čo je pred slovensko-ukrajinskou hranicou, alebo v Čope, teda za hranicou. Podľa Sulíka ide o 10 alebo 12 vlakov. Pôvodný zámer pritom bol uvoľniť to zo štátnych hmotných rezerv, ale takéto niečo podľa neho zákon nedovoľuje.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.