Štát chce testovať zamestnancov. Nemá systém

Úrad verejného zdravotníctva prisľúbil, že vyhlášku, ktorá by mala korigovať testovanie na pracoviskách vydá do nedele 21. novembra. „V súčasnosti stále prebiehajú medzirezortné rokovania k povinnému zavedeniu režimu OTP na pracoviskách. Rieši sa zabezpečovanie logistiky a ďalšie potrebné procesy na úrovni príslušných rezortov," ozrejmila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková a dodala, že s prihliadnutím na tieto skutočnosti úrad nenariadi túto povinnosť s účinnosťou od pondelka 22. novembra.

Tak rezort práce ako aj zamestnávatelia nevedia, ako to bude od budúceho týždňa vyzerať. „Jedným z riešení je, že testy by objednávali okresné úrady, kam by si po ne zamestnávatelia chodili," spresnil pre Pravdu Matej Mišík, šéf Inštitútu zdravotných analýz. Pričom štát mieni testy pre zamestnancov uhrádzať len do konca novembra.

Aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) pripustil, že sa povinnosť OTP režimu môže posunúť.

Prvý týždeň majú zamestnávatelia podľa neho využiť na to, aby zistili status zamestnancov, teda či sú očkovaní, neočkovaní, alebo prekonali ochorenie. Aby vedeli, koľko testov budú potrebovať. Štát bude na začiatku testy platiť alebo ich zamestnávateľom dodá. No po čase bude časť nákladov podľa Lengvarského znášať zamestnávateľ.

VIDEO: Krčméry v Ide o pravdu: Ak sa čísla nezlepšia, bude lockdown pre všetkých. Okrem škôl.

Zamestnávatelia združení v Klube 500 tvrdia, že odborníci, ktorí pripravujú opatrenia, nekomunikujú so zástupcami súkromnej sféry a nepreverujú realizovateľnosť navrhovaných opatrení v praxi. Podľa nich testovanie vo firmách s tisíckami zamestnancov a nepretržitou prevádzkou nie je dvakrát týždenne reálne vzhľadom na mieru zaočkovanosti.

„Navrhujeme, aby sa podobne, ako tomu bolo v druhej vlne, prípadne tak, ako je tomu stále v susednom Rakúsku, urýchlene vytvorila sieť bezplatných testovacích centier," vyzýva predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Dodal, že testovanie zdravotného stavu zamestnancov je výkonom zdravotnej starostlivosti a ten má zabezpečovať štát na svoje nálady a vo svojej réžii.

Menej ventilácií ako vlani

Vláda sprísnenie opatrení prijímala s cieľom obmedziť mobilitu občanov a motivovať ich k očkovaniu. Len za posledných päť dní pribudlo viac ako 33-tisíc novoinfikovaných vírusom. Minister zdravotníctva Lengvarský varuje, že týchto pacientov „uvidíme v nemocniciach o dva týždne“.

„Situácia nie je dobrá a nevidíme tendenciu, že by sa zlepšovala," povedal v relácii rádia Expres Lengvarský. Najhoršie to podľa neho je v Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Kritická je najmä obsadenosť lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. Na vrchole druhej vlny v marci tohto roka bolo na umelej pľúcnej ventilácii 394 pacientov. V tento piatok to bolo 256 pacientov. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyhlásil, že nemocnice sú pred kolapsom a pľúcne ventilácie majú obsadené na sto percent. „Vyčerpaní zdravotníci nás prosia, aby sme zasiahli, lebo nechcú viac rozhodovať o tom, koho napoja na pľúcnu ventiláciu a koho vystavia riziku smrti," spresnil Heger na sociálnej sieti.

Umelých pľúcnych ventilácií je oproti druhej vlne menej, pretože nie sú podľa ministra Lengvarského reprofilizované špeciálne zariadenia, akými sú napríklad kardiologické a onkologické ústavy. Tie majú podľa neho stále dostatok lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. Vysvetlil však, že nie je možné všetky pľúcne ventilácie nechať pre pacientov s COVID-19, keďže sa musia liečiť aj iné ochorenia a riešiť urgentné prípady. „Prioritne je problém s kapacitou personálu na ich obsluhovanie," dodala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

V nemocniciach je aktuálne takmer tritisíc pacientov s COVID-19 a od „humanitárnej krízy,“ keď nebudú voľné lôžka a ostatná medicína bude musieť byť úplne zastavená, delí krajinu podľa Lengvarského už len 250 nových pacientov.

Povinné očkovanie

Osem z desiatich hospitalizovaných na Slovensku sú nezaočkovaní ľudia. Jedinou cestou, ako zachrániť tisíce životov a nemať neustále lockdowny je podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia a nemocničného lekára Petra Visolajského povinné očkovanie seniorov. „Dnes máme na Slovensku povinné očkovanie detí, pretože túto skupinu ohrozujú ochorenia, proti ktorým povinne očkujeme, na živote. Rovnako by sme mali postupovať aj pri COVID-19 a očkovať povinne tú skupinu obyvateľov, ktorí sú najviac ohrození na živote – seniorov," upozorňuje Visolajský.

Rakúsko je prvou krajinou Európskej únie, v ktorej bude od februára povinnosť byť zaočkovaný proti COVID-19 pre všetkých obyvateľov. Vo Francúzsku, v Maďarsku či Grécku sa vlády rozhodli hroziaci nápor na nemocnice už dávnejšie odvrátiť povinným očkovaním zdravotníkov. Krajiny, ktoré majú dostatočne zaočkovanú populáciu, majú podľa neho výrazne menej mŕtvych ako slabo zaočkované Slovensko, nevyhadzujú milióny na málo efektívne protikoronové opatrenia a „tie peniaze potom môžu použiť na školstvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, podporu rodín, či starých ľudí".

„Dánsko, Švédsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Anglicko to zvládli, no my sme sa rozhodli ísť cestou Bulharska a Rumunska," spresnil Visolajský a vyzval tých, ktorí sa zaočkovali, aby išli aj na tretiu dávku. „Koľko ľudí ešte musí na Slovensku zbytočne umrieť? Ako dlho ešte budeme v strachu sedieť doma a koľko miliónov eur musí ešte Slovensko zbytočne vyhodiť, aby sme to pochopili?" pýta sa Visolajský. Dodal, že vláda musí konečne nabrať odvahu na skutočné riešenie, pričom práve starší ľudia totiž tvoria najviac pacientov v nemocniciach. Neočkovaných je stále približne 600-tisíc ľudí nad 50 rokov.