Najnovšie

Progresívci žiadajú, aby Sme rodina nemala právo nominovať šéfa SIS

Vláda by mala hnutiu Sme rodina odňať právo na výber svojho nominanta na pozíciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a prijať legislatívu, ktorou sa zmenia podmienky na voľbu riaditeľa. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedla predsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) Irena Bihariová. Hnutie tiež žiada dôslednejšiu kontrolu bezpečnostných služieb.

13.4.2021 13:37
odoberať
Google News
zdieľať
pčolinský
Foto: Robert Hüttner Pravda
Exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského nominovala do funkcie Sme rodina. Príslušníci NAKA ho zadržali 11. marca a obvinili z korupcie.

„Historická skúsenosť s touto inštitúciou nám poskytla dostatočné množstvo dôvodov aj dôkazov, prečo by vôbec nemala byť previazaná s exekutívou, čiže byť obsadzovaná aj riadená vládnou stranou. Za 30 rokov by sme sotva našli obdobie, keď SISka nebudila odôvodnené obavy, že sa stáva nástrojom vládnej moci na získavanie politického prospechu či zdiskreditovanie politických súperov,“ vyhlásila Bihariová. SIS podľa nej smie vykonať najtvrdšie zásahy do súkromia a ľudských práv občanov. Preto nerozumie, prečo výber šéfa SIS nemôžu voliči ovplyvniť napríklad cez svojich poslaneckých zástupcov.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Valášek, ktorý je súčasťou PS, zároveň navrhuje zrušenie troch osobitných kontrolných výborov NRSR na kontrolu SIS, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a zriadenie Spoločnej komisie pre kontrolu bezpečnostných služieb. Členov by mohol nominovať parlament z radov poslancov, prezidentka, verejná ochrankyňa práv a Najvyšší kontrolný úrad. Súčasné kontrolné orgány v parlamente podľa Valáška fungujú iba formálne. „Slovensko dnes reálne nemá žiadnu kontrolu tajných služieb, ktoré podľa viacerých indícií fungujú najmä ako trh s informáciami a kompro materiálmi, čo napokon potvrdilo aj zatknutie bývalého riaditeľa aj námestníka tajnej služby,“ skonštatoval.

Navrhujú zriadenie digitálneho ombudsmana

PS tiež žiada dve formy posilnenia kontroly ochrany súkromia občanov, a to zriadenie špecializovaného súdneho senátu pre rozhodnutia o narušení súkromia občanov orgánmi štátu a tiež zriadenie pozície digitálny ombudsman pri úrade Verejného ochrancu práv.